Verejný ochranca práv: Zajtrajším dňom zanikajú protiústavné normy zasahujúce do práv obyvateľov a mimovládnych organizácií

„Keďže od publikovania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uplynie zajtra šesť mesiacov a Národná rada Slovenskej republiky nedala mnou napadnutý zákon do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, zajtra t.j. dňa 4. augusta 2026 tento zákon stráca platnosť. Zákon definitívne zaniká. Som rád, že sa mi podarilo spolu s tímom Kancelárie verejného ochrancu práv podaním na Ústavný súd Slovenskej republiky zachovať vysoký štandard ľudských práv našich obyvateľov. Obyvateľov, ktorí vykonávajú svoje združovacie právo. Zamedzili sme neprípustnému zásahu do práva na súkromie, do ochrany ich osobných údajov a slobody združovania,“ uvádza verejný ochranca práv.

Výber z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou verejného ochrancu práv o protiústavnosti novely. Zverejňovanie zoznamu darcov, ako aj výkazov príjmov a výdavkov mimovládnych organizácií označil za neprípustný zásah do práva na súkromie, ako aj na ochranu osobných údajov a slobody združovania.

Podľa Ústavného súdu tieto zásahy nie je možné odôvodňovať požiadavkou transparentnosti, pretože transparentnosť sa uplatňuje na kontrolu štátu a verejného sektora. Mimovládne organizácie a ich darcovia sú však súkromné osoby, ktoré hospodária s vlastným, súkromným majetkom. V takýchto prípadoch nie je možné zverejňovať informácie o majetkoch súkromných osôb.

Ústavný súd tiež označil za protiústavnú povinnosť mimovládnych organizácií sprístupňovať informácie prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

V tomto prípade mali mimovládne organizácie povinnosť sprístupňovať len informácie o nakladaní s dotáciami poskytovanými štátom alebo samosprávami, čo verejný ochranca práv, aj ústavný súd považovali za legitímny cieľ. Povinnosť však zavádzala neprimeraný zásah do združovacieho práva, pretože prístup k informáciám o poskytovaní dotácií mimovládnym organizáciám už bol zaručený, keďže tieto informácie boli povinné poskytovať orgány štátu alebo samospráv, ktoré tieto dotácie poskytli.

Všetky zmluvy o poskytnutí dotácií boli už dávno pred prijatím novely zverejňované aj v Centrálnom registri zmlúv a verejnosť k nim mala prístup. Povinnosť sprístupňovať informácie aj pre mimovládne organizácie, ktoré nie sú verejnoprávnymi subjektmi a sú oddelené od štátu, predstavovala neprimeraný prenos povinností, ktorými inak disponujú orgány verejnej moci. Takáto úprava tak zbytočne zaťažovala mimovládny sektor a mohla vyvolať aj šikanózne zahlcovanie mimovládnych organizácií účelovými žiadosťami o prístup k informáciám.