Ukrajinský rozpočet v problémoch? Hádajte, kto to zaplatí…

Cieľom ukrajinských útokov bolo podľa Kyjeva skomplikovať zásobovanie ruských síl palivom a muníciou, narušiť ruský export (napr. obilia a ropy) a izolovať Krym. Útoky viedli k obmedzeniu ruskej lodnej dopravy v Azovskom mori, čo je pre Rusko významná trasa pre export obilia a vojenskú logistiku. Ukrajinské sily tiež začali útočiť na civilné ciele ako logistické sklady veľkej zásielkovej spoločnosti Wildberries. Ruskí predstavitelia, ako minister zahraničia Sergej Lavrov, tieto ukrajinské útoky označili za „terorizmus“ a „pirátske“ akcie, ktorých cieľom je len škodiť a zastrašovať. A ruská odpoveď na seba nedala dlho čakať.

Rusko na ukrajinské kroky reagovalo eskaláciou úderov, pričom svoje útoky zdôvodňuje tým, že ukrajinské prístavy a lode sú „legitímnym cieľom“, pretože sa využívajú na prepravu vojenského materiálu pre ukrajinskú armádu. V dôsledku toho sú na Ukrajine už 12 dní námorné prístavy prakticky zablokované. Ukrajinský portál „Strana“ informoval, že od 22. júla kvôli zintenzívneniu ruského ostreľovania prístavnej infraštruktúry prestali do ukrajinských čiernomorských prístavov plávať zahraničné lode a zamýšľa sa, aké to bude mať dopady na ekonomiku Ukrajiny.

Strata až 1,5 mld. USD mesačne a hrozba hromadného bankrotu poľnohospodárov

Predseda Ekonomického klubu Oleg Pendzin tvrdí, že blokáda prístavov najviac zasiahne ukrajinských poľnohospodárov a poľnohospodársky vývoz. Doslova okamžite sa to prejavilo na nákupe obilia na export a cenách tejto komodity. Mnohí obchodníci výrazne obmedzili odber úrody a podstatne znížili ceny. Predseda Zväzu ukrajinského roľníctva Ivan Tomič uviedol, že „ceny skolabovali“. Na juhu už v plnom prúde prebieha žatva a poľnohospodári sú nútení predávať obilie za smiešne sumy, hoci jeho výrobné náklady vzrástli.

Napríklad len nákupné ceny pšenice za uplynulý týždeň klesli o 2 tisíce hrivien za tonu a dokonca aj viac. Podľa aktuálneho výmenného kurzu je za 1 EUR  51,19 hrivien (UAH). Alternatívne trasy pre vývoz (cez dunajské prístavy, železničnou a cestnou dopravou) zatiaľ nedokážu zvládnuť potrebné objemy – okrem toho sa už aktívne zdražujú ceny za cestnú dopravu a čoskoro môžu o 30 % vzrásť aj ceny železničnej prepravy, na čo už upozornila spoločnosť „Ukrzaliznycia“. Cez mnohé krajiny EÚ pritom nemôže ukrajinské obilie prechádzať ani tranzitom. A dodávky cez dunajské prístavy sú sťažené jednak nízkou hladinou vody v riekach, jednak tým, že ukrajinské obilie nie je pre rumunské prístavy „prioritou“. „Keď sa začne aktívne vyvážať rumunské obilie, Konstanca sa bude venovať práve jemu, zatiaľ čo ukrajinskí obchodníci sa zaradia do dlhej fronty.

Už v prvých dňoch augusta klesli v dunajských prístavoch vývozné ceny ukrajinskej pšenice pod minimálne prípustnú hranicu (ktorú stanovuje Ministerstvo poľnohospodárskej politiky) – na 180–190 dolárov za tonu, čo je až o 15 dolárov menej ako týždeň predtým. Cena krmiva klesla o 10–25 dolárov za tonu – na 160–170 dolárov. Ale aj pri takýchto cenách je obchodovanie slabé – obchodníci sa obávajú, že im zablokujú colné odbavenie, keďže nie je možné zaregistrovať zmluvy za reálne ceny, pretože sú nižšie ako minimálne prípustné. Všetci čakajú, kým príslušný úrad „aktualizuje“ minimálne ceny na úroveň „trhovej realíty“, čiže v podstate legalizuje ich pokles.

Zároveň prudko rastú sadzby za prepravu v dunajských prístavoch. Podľa údajov spoločnosti Atria Brokers sadzby rastú takmer každý deň v dôsledku zvýšeného dopytu po preprave a zdraženia paliva. Ceny klesajú dokonca aj na alternatívnych logistických trasách (hoci tie fungujú stabilne). Takýto trend podľa analytikov spoločnosti Spike Brokers „odzrkadľuje zdržanlivú obchodnú aktivitu aj na alternatívnych trasách“.

Ukrajina exportuje teror do sveta

Ceny obilia s dodaním do Odessy majú v súčasnosti čisto nominálny charakter, keďže tam prakticky neprebiehajú žiadne skutočné nákupy. Hlavné objemy produkcie smerujú do Čopu (čo zrejme tlačí na tamojšie ceny). Ako však uvádzajú v spoločnosti Spike Brokers, možnosti exportu cez Čop sú obmedzené, keďže prebiehajú rozsiahle opravné práce na železničnej trati smerujúcej do Talianska a Nemecka cez Českú republiku.

To znamená, že všetko smeruje k tomu, že nákupné ceny úrody v rámci krajiny môžu naďalej klesať. A hoci sa mnohí poľnohospodári teraz neponáhľajú s predajom obilia, v nádeji, že prečkajú obdobie nízkych cien, už o niekoľko týždňov bude „pracovať pre silo“ čoraz ťažšie. Spoločnosti sa totiž musia pripraviť na jesennú výsadbu a splácať úvery. V dôsledku toho budú poľnohospodári nútení predávať úrodu so stratou, ako tomu bolo v rokoch 2022–2023, keď mnohí farmári za sezónu nielenže nezískali zisk, ale aj nahromadili dlhy.

Už samotný fakt zintenzívnenia ostreľovania a ničenia infraštruktúry prinútil odborníkov znížiť odhad exportného potenciálu obilia v novej sezóne o tretinu, čo znamená pokles devízových príjmov o 900 miliónov dolárov mesačne.

Problémy však nemajú len farmári

Prostredníctvom prístavov Veľkej Odesy však neprechádzal len poľnohospodársky vývoz. Podiel poľnohospodárskej produkcie na prístavnom nákladnom obrate predstavoval podľa výsledkov za rok 2025 53,7 % (44,2 milióna ton).  Zvyšné objemy tvorila železná ruda (v minulom roku – 18,7 milióna ton), tekuté náklady (rastlinné oleje a ropné produkty; v roku 2025 sa ich prepravilo 7,5 milióna ton),  čierne kovy (5 miliónov ton). Celkovo za minulý rok prešlo cez prístavy Veľkej Odesy približne 80 miliónov ton nákladu.  Pre porovnanie: dunajské prístavy (Izmail, Reni a  Ust-Dunajsk) zabezpečili prekládku len o niečo viac ako 8 miliónov ton nákladu.

Kľúčovým faktorom po obilí je vývoz produkcie baníckeho a hutníckeho komplexu – druhého najväčšieho dodávateľa devízových príjmov na Ukrajinu. V minulom roku predstavoval „podiel“ banícko-hutníckeho komplexu na HDP Ukrajiny 5,5 % a na vývozných príjmoch krajiny 15,2 % (6,2 mld. dolárov).

Spoločnosť Ferrexpo varovala, že od 3. augusta môže pozastaviť prevádzku Poltavského banského a spracovateľského kombinátu (GOK) kvôli nedostatku prevádzkových prostriedkov a zastaveniu námorného vývozu. Ako to však bude ďalej, zatiaľ nie je jasné. O pozastavení prevádzky informoval aj Južný GOK. Predseda Rady podnikateľov pri Kabinete ministrov Andrej Zablovský hovorí, že ak prístavy zostanú blokované mesiac a viac, celá ekonomika sa začne „rozpadávať“. „Môže sa zhoršiť už aj tak ‚záporné‘ obchodné saldo, zrýchliť inflácia a tiež stúpnuť kurz dolára,“ vymenúva expert možné problémy pre hospodársky sektor.

Poltavský GOK od pondelka pozastavuje prevádzku na 10 – 20 dní kvôli zložitej situácii a námornej blokáde, uviedol na svojom kanáli v Telegramu predseda komisie Oleksij Hončarenko. Podľa slov zástupcu podniku v zime kombinát nefungoval 67 dní. „V júli sme plánovali naložiť štyri lode, teraz sú tri z nich zablokované v prístavoch, pretože naši odberatelia odmietli tieto zásielky a momentálne nie je možné realizovať dodávky pre konečných spotrebiteľov. Jedna z lodí bola zasiahnutá dronom, zahynul člen posádky – cudzinec. V súčasnosti nie je známy osud tejto lode, na ktorej sa nachádzala produkcia nášho banského a spracovateľského kombinátu,“ uviedol zástupca kombinátu, ktorý pôsobí prevažne v oblasti exportu. Tiež informoval, že poškodenú loď pravdepodobne unáša prúdom v Čiernom mori od pobrežia Odessy smerom na Krym. S loďou nie je možné nadviazať spojenie, keďže zrejme došlo k poškodeniu zariadenia na geolokalizáciu. V súčasnosti hľadajú remorkér, ktorý by ho odtiahol k brehu. Predstaviteľ banského kombinátu dodal, že každý náklad z jednej lode má hodnotu 5–6 miliónov dolárov, čo znamená, že na štyroch lodiach bola produkcia v hodnote približne 20–24 miliónov. Ťažká situácia nastala aj v susednom banskom kombináte v Jeristove. Za prvý polrok podniky opustilo približne 600 ľudí.

V prístavoch, ako aj na skladoch Južného GOK-u sa nahromadilo niekoľko lodných zásielok železnej rudy, ktorá mala byť určená na export. Vzhľadom na nemožnosť skladovať vyťaženú produkciu bol kombinát nútený dočasne pozastaviť prevádzku.

Protekcionizmus EÚ

Situáciu ukrajinských hutníkov zhoršujú problémy na európskom trhu (kam je najjednoduchšie dodávať produkciu). V minulom roku ukrajinské spoločnosti vyviezli do EÚ takmer 80 % celkového objemu vývozu. Tento rok v Európe začal platiť nový ochranný mechanizmus SVAM a od 1. júla bola spustená aktualizovaná systém colných kvót TRQ, z pôsobnosti ktorého sa Európska komisia odmietla vyňať ukrajinskú produkciu. V dôsledku toho sú kvóty pridelené ukrajinským spoločnostiam v priemere o 60 % nižšie ako objemy dodávok v roku 2025, pričom clá na objemy dodávané nad rámec kvót vzrástli z 25 % na 50 %. Podľa výpočtov GMK-centra to všetko hrozí poklesom vývozu ocele o 1,3 – 1,5 milióna ton a devízových príjmov o 850 miliónov – 1 miliardu dolárov ročne. Napríklad spoločnosť „ArcelorMittal Kryvyi Rih“ od začiatku tohto roka fakticky zastavila dodávky ocele do EÚ. A celkový vývoz hutníckych výrobkov ukrajinských spoločností do Európy za obdobie január – máj 2026 klesol o viac ako 44 %. Hutnícke podniky sa nemôžu preorientovať na dodávky na iné trhy, pretože bez námorného koridoru sú tieto trhy prakticky nedostupné. Preto hutníci teraz vyzývajú úrady, aby sa s EÚ dohodli aspoň na uvoľnení colných kvót. Nie je však zatiaľ jasné, či sa to podarí.

Čo bude ďalej?  

Najdôležitejšie však je, že nie je jasné, čo bude ďalej. Nádeje na „odblokovanie“ prístavov Veľkej Odesy sa každým dňom zmenšujú, keďže Ruská federácia pokračuje v útokoch na lode. Na ostatných trasách dopravcovia naďalej zvyšujú ceny. Spoločnosť „Ukrzaliznycia“ už varovala pred 30-percentnou indexáciou taríf za nákladnú prepravu a 60-percentnou indexáciou za prevoz prázdnych vagónov.

Ruské útoky na prístavy a logistiku zasiahli aj ukrajinský bankový systém

Všeukrajinská poľnohospodárska rada, Klub poľnohospodárskeho podnikania a Ukrajinský klub poľnohospodárskeho podnikania sa už obrátili na Kabinet ministrov so žiadosťou o odloženie zvýšenia železničných taríf. Odborníci vypočítali, že preprava pšenice do prístavu Konstanca podľa nových cenníkov môže dosiahnuť 60–70 dolárov za tonu, pričom cena obilia v tomto prístave nepresahuje 210 dolárov za tonu (t. j. logistika pohltí až 30 % ceny obilia). Navyše sa môže zopakovať kríza z rokov 2022–2023 s nedostatkom železničných vagónov a prudkým zdražením ich prenájmu.

Finančné dopady 

Šéf Národnej banky Andrej Pyšný uviedol, že blokáda prístavov povedie k výpadku devízových príjmov v druhom polroku 2026 vo výške približne 25 miliónov dolárov. Vyjadril však nádej, že objemy obilia, ktoré „uviazli“ v krajine, budú vyvezené v prvom polroku 2027.

Finančný analytik Andrej Ševčišin uvádza, že v závislosti od vývoja exportu môžu devízové príjmy klesnúť o 0,5 – 1,5 mld. dolárov mesačne, čo znamená, že ponuka dolára na medzibankovom trhu sa môže znížiť o 10 – 30 %. Zrejme to ovplyvní aj kurz hrivny. Ohrozená je však nielen stabilita národnej meny, ale aj celý ukrajinský poľnohospodársky sektor. Ukrajine môžu hroziť masové bankroty poľnohospodárskych podnikov. Na rozdiel od prvého roka vojny mnohí poľnohospodári jednoducho nemajú žiadnu rezervu, a preto „vydržať do lepších čias“ nebudú môcť zďaleka všetci.

Úder na hrivnu a ceny

V dôsledku toho môže blokáda prístavov urýchliť rozvoj negatívnych tendencií, ktoré už aj tak „požierajú“ ukrajinské hospodárstvo. Podľa názoru bývalého ministra hospodárstva Bohdana Danilišina, ak bude námorný koridor blokovaný niekoľko mesiacov, Ukrajina v podstate príde o časť svojho vývozu (ak to bude menej, objemy sa ešte budú dať vyviezť, hoci s oneskorením). To znamená, že sa zníži predaj devíz zo strany vývozcov, čo donúti Národnú banku zvýšiť devízové intervencie. Andrej Ševčišin uvádza, že denná ponuka devíz predstavuje približne 250 miliónov dolárov a len pokles poľnohospodárskeho vývozu môže túto sumu znížiť o 25 až 75 miliónov (v závislosti od toho, do akej miery sa dodávky skutočne znížia). Národná banka Ukrajiny má zatiaľ možnosti zaplniť túto „dieru“ zvýšením objemu devízových intervencií. Otázkou však zostáva, ako dlho bude regulátor ochotný tak konať. Ševčišin uvádza, že v určitej fáze môže Národná banka začať devalvovať hrivnu, najmä ak dôjde k prerušeniu medzinárodnej pomoci. Čo, samozrejme, okamžite ovplyvní ceny a kúpnu silu obyvateľstva. Danilišin tiež poukazuje na to, že dlhodobé blokovanie námorného koridoru ešte zhorší deficit obchodnej bilancie. Treba poznamenať, že deficit obchodnej bilancie je už aj tak obrovský. Podľa výsledkov druhého štvrťroka tohto roku Ukrajina doviezla tovar v hodnote 25,9 mld. dolárov, pričom vyviezla len za 10,9 mld.

Na záver zostáva len dodať, že významným prispievateľom do rozpočtu Ukrajiny sú, zväčša nedobrovoľne“ prostredníctvom európskych elít, európski daňoví poplatníci.  A s Ukrajinou odrezanou od mora sa to riadne predraží…

Prečítajte si tiež:

• Námesačníci tretieho tisícročia. Prečo sme sa opäť prestali báť vojny?
• Vyšiel najavo cieľ ukrajinských ozbrojených síl, ktoré sústreďujú elitné jednotky v Černigovskej oblasti
• Ruské úrady hlásia po ukrajinských útokoch najmenej osem obetí