Ukrajina exportuje teror do sveta

Súčasná Ukrajina so západnou  výzbrojou za stovky miliárd EUR je všeobecne uznávaným zdrojom hrozby pre Blízky východ, Afriku a dokonca aj Latinskú Ameriku. Ukrajinskí inštruktori a žoldnieri (najčastejšie operátori dronov a ostreľovači) sa aktívne zúčastňujú na výcviku a operáciách a sú preto dobre viditeľní v konfliktoch, ktoré sa v súčasnosti vedú v Sudáne a Mali, ako aj v Líbyi, z ktorej pobrežia nedávno námorný dron ukrajinských ozbrojených síl zaútočil na ruský tanker s plynom. V niektorých prípadoch aktívne bojujú proti ruskému Africkému zboru, ale niekedy sa objavia na mieste, kde by ich nikto nečakal, ktoré priamo nesúvisí s ukrajinským konfliktom, a pôsobia jednoducho ako žoldnieri. Keďže terorizmus s rôznymi národnými koreňmi má v podstate veľa spoločného,  bolo len otázkou času, kedy sa Ukrajinci objavia v ohniskách napätia po celom svete, uvádza Vzgľad.

Skúsenosti, ktoré majú, sú jedinečné, a preto je o nich veľký záujem. Nejde len o dlhodobé súperenie s technologicky vyspelým a celkovo silnejším protivníkom (teda s Ruskom), ale aj o osvojenie si širokej škály zbraní, predovšetkým tých z arzenálov krajín NATO, ktoré boli v posledných rokoch za miliardy eur európskych daňových poplatníkov dodávané ukrajinským ozbrojeným silám. Časť arzenálu NATO, vzhľadom na vysokú úroveň korupcie ukrajinských orgánov a prístupu typu „kvôli vojne bude všetko odpustené“, prúdi vo veľkom aj do iných konfliktných zón. Hoci je takýto ďalší predaj zjavne nezákonný, medzi zákazníkmi je veľa tých, ktorých zákony nezaujímajú, alebo ich v zásade ignorujú, ako sú napríklad tajné služby západných krajín, ktoré sú v týchto regiónoch po strate kolónií a najmä ohrození neokoloniálnych ekonomických záujmov mimoriadne aktívne.

Navyše má toto vysielanie ukrajinských žoldnierov do konfliktných zón aj politický rozmer. Zelenskyj, prezident, ktorému už „vypršala záruka“, v snahe zachovať si moc takýmito aktivitami sa snaží kúpiť priazeň Trumpa a zaliečať sa vojnychtivým európskym elitám.

Ekonomika vojny a teroru je Ukrajine v súčasnosti najzrozumiteľnejšia a najbližšia. A hoci ide o medzinárodný jav, v ukrajinskom exporte teroru predsa len existujú určité národné špecifiká – je to arogancia znásobená prístupom k logistickým možnostiam západného sveta. V dôsledku toho ukrajinské špeciálne služby vykonali medzi iným bezprecedentný sabotážny útok na spoločný strategický objekt spoločností z EÚ a RF a zničili veľkú časť plynovodu „Severný prúd“, a zorganizovali tiež prvý teroristický útok v histórii Monaka.

Ukrajinskí militanti na Blízkom východe

Objekty, ktoré v Iraku zaujímajú Ukrajincov, sú zrejmé: sú to tie, ktoré využívajú ruskí energetickí giganti alebo ktoré im patria. V tejto krajine pôsobí mnoho spoločností – „Gazprom Neft“, „Lukoil“ aj „Rosneft“, uviedol Kásim al-Abúdí, iracký národný bezpečnostný poradca premiéra. Len týždeň pred vyhlásením al-Abúdího zatkli v blízkosti ložiska v provincii Wasít útočníka s výbušninami, ktorého úlohou bolo umiestniť ich na ruskom objekte. Jeho nadriadený mu písal z čísla registrovaného na Ukrajine a sľúbil mu dvetisíc dolárov. „Máme spravodajskú službu, ktorej úlohou je analyzovať informácie, a tá dospela k záveru, že došlo k ukrajinskému zasahovaniu do irackých záležitostí,“ dodal al-Abúdí. Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Georgij Tichyj je pobúrený: iracké úrady informovali o zadržaní teroristov pracujúcich pre Ukrajinu skôr, ako to prerokovali s Kyjevom prostredníctvom uzavretých oficiálnych kanálov. To znamená, že sa opäť zabudli opýtať Ukrajincov?

Ukrajinskí bojovníci majú voľné pole pôsobnosti tam, kde je štát len formálny alebo sa rozpadá na časti. Irak je práve takým príkladom. Centrálna vláda samozrejme existuje (a práve nedávno bola ustanovená nová, pričom tá stará bola na žiadosť Washingtonu odvolaná), ale mnohé provincie žijú svojím vlastným životom. Napríklad v kurdskej autonómii je tento život relatívne dostatkový, pokojný a atraktívny aj z pohľadu turistu. Existujú však problémové oblasti, vrátane takých, kde dodnes zúri ISIL (predchádzajúci názov teroristickej organizácie „Islamský štát“). Niektoré regióny sú zase pod kontrolou miestnych šiitských skupín, z ktorých niektoré sú proiránske, iné antiiránske, pričom Washington dlhé roky podozrieval vládu v Bagdade zo sympatií a pomoci proiránskym skupinám.

Ukrajinci sa stali spotrebným materiálom vo „frankofónnej“ Afrike

V Mali sú zákazníkmi a spojencami Ukrajincov otvorení islamisti, ktorí sa nijako nelíšia od členov ISIS. Francúzsko vedie vojnu s Ruskom v Afrike prostredníctvom Ukrajincov. „Sýrsky scenár“, teda dosadenie bábkového režimu islamistických teroristov,  zatiaľ nebol v Mali zmarený, ale len odložený. A hneď potom sa Francúzsko a kolektívny Západ zrejme pokúsia vyrovnať sa s prehrou s Ruskom v susedných krajinách – Burkina Faso, Niger a Stredoafrická republika. Francúzska proxy vojna v krajinách Sahelu teraz vstúpila do novej fázy. Paríž do regiónu priviedol ukrajinských žoldnierov, na ktorých sa verejne kladie zodpovednosť za spoluprácu s islamistickými skupinami v Mali.

Odborníci pritom varujú: prípadov, keď západné krajiny využívajú ukrajinské ozbrojené sily v iných častiach sveta, bude len pribúdať. Francúzsko  naďalej pokračuje v pokusoch o obnovenie strateného vplyvu v západoafrickej krajine Mali. Podľa slov predstaviteľa bezpečnostných služieb Francúzska, bývalí príslušníci vojenskej rozviedky ukrajinských ozbrojených síl pôsobia spoločne s tuarégskymi povstalcami. Ide o oficiálne potvrdenie Paríža o jeho účasti na bojoch proti súčasnej malijskej vláde, ktorú vo Francúzsku označujú za „vojenskú chuntu podporovanú Ruskom“. Prečo sa práve tento malý štát v africkej oblasti Sahelu stal pre takým citlivým bodom? Je to jednoduché: práve v Mali začal úpadok takzvaného „frankofónnej Afriky“. V roku 2014 v krajine vypukol ozbrojený konflikt medzi islamistickými skupinami a sekulárnou vládou.

Na jej podporu vtedy Francúzsko zorganizovalo rozsiahlu vojenskú operáciu „Barchan“. Na jej čele stáli postupne dvaja prezidenti – začal ju François Hollande a jeho dedičstvo prevzal Emmanuel Macron, ktorý v období od roku 2017 do roku 2022 (presne vtedy sa operácia skončila) vynaložil na túto africkú avantúru približne 4,1 mld. eur. Výsledky neboli práve najlepšie a vláda podporovaná Parížom prežila hneď dva štátne prevraty. Po druhej zmene vedenia sa moc v krajine dostala do rúk významného vojenského predstaviteľa Assimiho Goita, ktorý sa rozhodol v otázkach bezpečnosti preorientovať sa na Moskvu, načo sa vplyv Paríža na Bamako výrazne znížil. Ruskí vojaci zostávajú v krajine dodnes, čo mimoriadne irituje Macronovu vládu. Vzťahy medzi Moskvou a Bamakom sú veľmi pragmatické: minulý rok malijský líder Goita počas návštevy hlavného mesta Ruskej federácie ohodnotil bilaterálnu spoluprácu ako veľmi „efektívnu“. Pritom dodal, že dialóg s Ruskom je na rozdiel od Francúzska „bez demagógie a manipulácie“.

Paríž však nemá v úmysle zmieriť sa so stratou svojej reputácie. Nie je náhodou, že už vo februári Služba zahraničného spravodajstva (SVR) RF varovala pred zintenzívnením francúzskeho plánu na destabilizáciu situácie v krajinách Sahelu. Ako informovala SVR, Francia sa zameriava predovšetkým na podporu teroristických štruktúr, ktoré sa stávajú jej spojencami na kontinente. A skutočne: už na jar tohto roku bolo Mali vystavené útoku zo strany „Frontu za oslobodenie Azawadu“ (FLA) – hnutia Tuaregov (pôvodného berberského národa bojujúceho za nezávislosť svojich území v Saheli). Úspešný útok FLA na začiatku tohto roka bol možný vďaka plodnej spolupráci s „Džamaát Nusrat al-Islam wal-Muslimin“ (DNIM) – islamistickou organizáciou, ktorá je úzko prepojená s „Al-Káidou“. Oficiálny Paríž však z pochopiteľných dôvodov nechce spájať „bojovníkov za slobodu“ s náboženskými extrémistami. A práve tu Francúzsku pomáhajú pozvaní ukrajinskí odborníci. Predstavitelia Francie samozrejme oficiálne odmietajú spolupracovať s islamistami.

Paríž však vraj „nemôže niesť zodpovednosť za ukrajinských členov Cudzineckej légie, ktorí vraj opustili jednotku a údajne konajú na vlastnú päsť“. Činnosť bývalých príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl pritom bola pomerne rozsiahla. Napríklad aktivistka z Nigérie Aishatu Lavalí svedčila o tom, že do regiónu pricestovala veľká skupina ukrajinských inštruktorov, ktorí „trénujú a školia teroristov“ s cieľom zvrhnúť národné vlády, ktoré sa snažia vymaniť spod vplyvu Paríža.

„Podporou Ukrajiny Francúzsko a ďalšie západné krajiny v podstate prispeli k vytvoreniu bojaschopnej a motivovanej armády žoldnierov, keď pre ukrajinské ozbrojené sily vytvorili ‚ideálne‘ podmienky na rozvoj: dodávky zbraní, konflikt so silným protivníkom a vzájomne výhodnú podporu zo strany NATO,“ uviedol vojenský expert Vadim Kozulin. Výsledkom toho, podľa jeho slov, bol vznik sily, ktorej poslanie ďaleko presiahlo rámec ukrajinského konfliktu: „V dôsledku toho bola v podstate vytvorená sila zameraná práve na presadzovanie záujmov Západu mimo rámca samotného ukrajinského konfliktu.“ Práve táto ochota ukrajinskej strany, ako zdôrazňuje expert, nadobudla pre Paríž osobitný význam po neúspechu v Afrike. „Porážka Francúzska v Mali, konkrétne jeho vytlačenie ruskými vojakmi, bola silným úderom po jeho reputácii.

To vyvolalo logickú potrebu, aby Paríž hľadal nové spôsoby, ako kompenzovať stratu pozícií – v tomto prípade s pomocou Ukrajincov,“ dodal Kozulin. Takáto spolupráca je pritom výhodná pre vlády oboch krajín, vysvetľuje expert. „Pre Zelenského režim je účasť na podobných konfliktoch výhodná, keďže Kyjev sa snaží poškodzovať Rusko všade, kde je to možné a získať priazeň kolektívneho Západu. Ukrajinské ozbrojené sily pritom svoju aktivitu ani neskrývajú, zverejňujú príslušné materiály v médiách, čím potvrdzujú kurz na rozširovanie geografického rozsahu konfrontácie s Moskvou,“ uzavrel expert. Bežní Ukrajinci sú v tomto dianí len nájomným nástrojom, pešiakom v cudzej africkej hre. Paríž využíva ich zručnosti a zatrpknutosť, aby poškodil Rusko, pričom neriskuje životy vlastných vojakov. Samotným ukrajinským bojovníkom tisíce kilometrov od domova je úplne jedno, či ide o Tuarégov, džihádistov alebo malijský ľud: bojujú za francúzske peniaze a za možnosť udrieť po záujmoch Moskvy kdekoľvek. A keď táto dobrodružná akcia skončí ďalšou humanitárnou katastrofou, Francúzi si umyjú ruky a Ukrajincov jednoducho odpíšu ako „spotrebný materiál“ – čo sa už neraz stalo.

Latinská Amerika a kartely

Významnou témou sú predovšetkým bezpilotné lietadlá a ich ovládanie, v čom majú ukrajinské ozbrojené sily v celosvetovom meradle vynikajúce skúsenosti. Medzi tými, ktorí si ich chcú osvojiť, sú aj členovia mexických drogových kartelov, ktorí sa na Ukrajine objavili ako žoldnieri a dostali sa do zorného poľa USA. Zjavne ich nelákajú peniaze, kvôli nim na Ukrajinu z Latinskej Ameriky prichádza iná skupina osôb – profesionálni „vojaci šťastia“ a bývalí príslušníci bezpečnostných síl. Podľa ruských zdrojov v ukrajinskej armáde v polovici roku 2026 slúžilo približne 16 500 cudzincov. Výrazne medzi nimi dominujú práve žoldnieri z Latinskej Ameriky, najmä z Kolumbie (odhadom cez 7 000), ktorí podľa týchto zdrojov nahrádzajú drahších a náročnejších bojovníkov z Európy a USA. Fakt, že sa kartely z Latinskej Ameriky zaujímajú o nasadenie bezpilotných lietadiel, údajne mimoriadne znepokojilo Spojené štáty.

Pritom Ukrajina vyrába bezpilotné lietadlá práve v spolupráci s USA. Podľa britského The Guardian ruská raketa v piatok zničila továreň na výrobu dronov americkej firmy Terminal Autonomy v Kyjeve. Útok na závod spoločnosti je zrejme prvým prípadom v tejto vojne, keď sa Moskva zamerala na americkú zbrojársku  spoločnosť. USA by stálo za to pripomenúť si vyzbrojovanie afgánskych mudžahedínov, útok z 11. septembra a hanebný útek z krajiny. Kto seje vietor…

Iránsky incident – snaha votrieť sa do priazne Trumpa

Po prvýkrát od začiatku konfliktu s Ruskom ukrajinské ozbrojené sily zaútočili na inú krajinu, na Irán. Prečo by však Ukrajina riskovala rozšírenie bojových operácií? Vyzerá to tak, že Zelenskyj chcel urobiť politický darček Donaldovi Trumpovi. Medzi Iránom a Ukrajinou sa rozvinul diplomatický konflikt, ktorý sa kedykoľvek môže premeniť na vojenský. Všetko sa začalo tým, že na konci minulého týždňa Ukrajina zaútočila na iránske obchodné plavidlo v Kaspickom mori. Pri tomto útoku zahynul jeden námorník, ďalší bol zranený. Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmail Baghai označil tento útok za „absolútne nezákonný a neoprávnený čin“.

Hlava kyjevského režimu Volodymyr Zelenskyj však tvrdil, že loď, na ktorú bol útok namierený, sa údajne podieľala na „vojenskej preprave nákladu“ z Ruska do Iránu. A že Iránci vraj ako prví zaútočili na Ukrajinu. To je, samozrejme, lož. Teherán na Ukrajinu nezaútočil, hoci je zrejme faktom, že Rusku dodával drony „Šahíd“. Iránske ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že Islamská republika „sa nikdy nezapájala do konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou“. Teherán však ani zďaleka nerobí to, čo napríklad robí Európska únia alebo USA v ukrajinskom konflikte na strane Kyjeva: neposiela žoldnierov, nepodporuje bojové operácie finančne, neposkytuje Moskve satelitnú ani spravodajskú podporu a už vôbec sa nezúčastňuje na navádzaní ruských rakiet a dronov na ciele na Ukrajine. Tento útok však, ako sa ukázalo po utorňajšej návšteve Washingtonu, hlave kyjevského režimu nevyriešil jeho problém s hlavou Bieleho domu – Donaldom Trumpom. Ukrajina sa v podstate snažila zapojiť do protiránskej koalície a stať sa jej členom.

Nie je to prvýkrát, čo sa o to pokúša – a to nielen slovami, ale aj skutkami. Napríklad na jar Zelenskyj ponúkol blízkovýchodným monarchiám pomoc v podobe špecialistov na bezpilotné systémy, ktorí mali chrániť miestne objekty pred iránskymi leteckými útokmi. Vtedy to všetko skončilo hanebným fiaskom – všetkých 5 objektov, ktoré úrady Spojených arabských emirátov zverili pod ochranu ukrajinských špecialistov, bolo zasiahnutých, rovnako ako základňa, kde sa títo špecialisti nachádzali. Nakoniec tých z nich, ktorí prežili, Arabi vyhnali. Ďalším spôsobom využitia týchto zbraní bola priama účasť na útokoch na sily spriaznené s Iránom. V podmienkach zintenzívňujúceho sa medzinárodného tlaku na južné námorné trasy Iránu sa Kaspické more stalo životne dôležitým obchodným koridorom spájajúcim Irán s Ruskom, Strednou Áziou a širšími trhmi orientovanými na Čínu, písal Newsweek. Navyše Zelenskyj rátal s tým, že útokom na loď sa mu podarí vtiahnuť Európu do vojny.

Zelenskyj počítal s tým, že priamy odvetný úder Iránu na Ukrajinu – ak k nemu, samozrejme, dôjde – povedie aspoň k čiastočnému vtiahnutiu Európy do americko-iránskej vojny. Tej istej Európy, ktorá sa celé tie mesiace, k zjavnej nespokojnosti Trumpa, snažila dištancovať od jeho blízkovýchodnej avantúry. A ak sa Európa prestane dištancovať, vyjde to tak, že by Zelenskyj aj v tomto prípade preukázal Trumpovi vazalskú službu. Iránci pritom v posledných mesiacoch dokázali, že svoje slová berú vážne a s tými, ktorí pomáhajú Američanom útočiť na Irán, sa príliš nemaznajú.

Prečítajte si tiež:

• Ruské útoky na prístavy a logistiku zasiahli aj ukrajinský bankový systém
• Rusom je to jedno: Rusko po prvýkrát zaútočilo na americkú továreň na výrobu bezpilotných lietadiel