Prezident Miloš Zeman je jeden z mála prezidentov, ktorý je priateľ s čínskym, s ruským aj americkým prezidentom. Aký to bude mať vplyv na postavenie Českej republiky?

Kľúčový bude apríl tohto roku, kedy je naplánované stretnutie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome. Dôležité je, že pán prezident bol jedinou hlavou štátu, ktorá podporila s dostatočným predstihom Donalda Trumpa. Bolo tomu tak krátko pred návštevou Spojených štátov minulý rok na jeseň, keď pán prezident tradične prehovoril na valnom zhromaždení OSN. České médiá potom spustili na neho hon, aké je to nevhodné, hrozné, neprezieravé, nediplomatické, takže samozrejme, výsledok amerických volieb potešil a pokiaľ sa jedná o vzťahy s veľmocami, tak samozrejme to pre Českú republiku znamená unikátnu príležitosť mať dobré vzťahy so všetkými tromi veľmocami a byť spojovacím mostom medzi týmito veľmocami. A to je práve úloha malých a stredných krajín, pretože veľmoc si to dovoliť nemôže.

Spojené štáty si nemôžu dovoliť byť spojovacím mostom medzi Ruskom a Čínou, pretože by sa tým vzdali postavenia veľmoci. Česká republika veľmocou nie je, ale môže byť diplomatickou veľmocou. To je ambícia, ktorá tu je a tento rok bude dôležitý, pretože pán prezident Spojené štáty navštívi dvakrát, ale v máji navštívi aj Čínu.

Čiže v apríli sa porozpráva s Trumpom a v máji pôjde do Číny…

V máji je plánovaná Čína na pozvanie čínskeho prezidenta a na jeseň sa pán prezident vráti opäť do USA, kde opäť prehovorí na valnom zhromaždení OSN a súčasťou, i keď je to spoločenská záležitosť, je recepcia organizovaná americkým prezidentom, takže prezidenti by sa mali vidieť dvakrát v tomto roku.

Takže môže byť sprostredkovateľom medzi oboma veľmocami?

To je ambícia pre budúcnosť. Samozrejme to nie je možné teraz spočiatku. Najskôr treba nadviazať osobný kontakt s americkým prezidentom Trumpom. Prvý krok bol vykonaný a to je telefonát z minulého roka. Pán prezident už mal možnosť hovoriť s Donaldom Trumpom ešte v dobe, keď nebol inaugurovaný a bol to veľmi otvorený rozhovor a čo je veľmi dôležité, Donald Trump bol podrobne informovaný o tom, s kým hovorí, aké má pán prezident názory a čo je ešte dôležitejšie, má veľmi dobrý vzťah k Českej republike, logicky, sú tu rodinné väzby.

Navštívil už Donald Trump niekedy Českú republiku?

Bol tu na návšteve, dokonca, to som ani nevedel, vyskúšal si začiatkom 90-tych rokov také veci, ako Škoda Favorit, letel lietadlom L 410. Takže pozná dobu tesne po revolúcii r. 1989, ale vďaka rodine má vzťah k našej krajine a vie, že to nie je len Praha.

Ďalšia otázka bude smerovať práve k Ivane Trumpovej. Dá sa teda predpokladať, že sa stane veľvyslankyňou v Českej republike?

To je skutočne vec amerického prezidenta Donalda Trumpa. Pán prezident hovoril ako s Ivanou Trumpovou, tak aj s Donaldom Trumpom, ale bude záležať na jeho úvahe, akú stratégiu pre Českú republiku zvolí.

Môže to byť niekto iný. Ja teraz v súčasnej dobe nemám aktuálne informácie. Bude to samozrejme nejaký čas trvať, ale môže to byť napr. niekto iný, niekto kto bude mať nejaké politické poslanie, ale to plne nechávame na Donalda Trumpa. Pán prezident si svoj názor povedal.

… a ten je, že by uvítal Ivanu Trumpovú

Pán prezident by privítal, keby sa Ivana Trumpová stala veľvyslankyňou Spojených štátov v Českej republike, ale svoje prianie vyslovil osobne po telefóne, ale teraz je loptička na strane Washingtonu. To znamená, že to bude jeho rozhodnutie a my ho budeme v každom prípade rešpektovať, pretože v každom prípade vieme, že nový Schapiro sa opakovať nebude.

A keď sa opýtame na toho starého Schapira, ktoré jeho nediplomatické aktivity zhoršili vzájomné vzťahy ?

Tak bola to hlavne snaha zasiahnuť do programu pána prezidenta, aby necestoval do Moskvy na oslavy ukončenia 2. Svetovej vojny. A tým prekročil všetky možné diplomatické, politické, ľudské zábrany a v tú chvíľu pán prezident jasne vedel, že jeho pracovňa je pre Andrewa Schapira zatvorená. Čo tiež dodržal.

Schapiro hovoril, že aj tak na hrad chodil.

Áno, chodil, ale len na spoločenské akcie, ktorých sa zúčastnili ostatní veľvyslanci. Pokiaľ by ktorýkoľvek veľvyslanec, z ktorejkoľvek krajiny takto konal, tak by rovnako s prezidentom Českej republiky nemal osobné stretnutie.

Koncom minulého roka ste uviedli, že najkrajším darčekom k vašim narodeninám bude odchod Andrewa Schapira z Českej republiky, čo samozrejme vyvolalo „poprask“ v českých médiách. Ako dopadli tie vaše narodeniny?

To prianie sa mi splnilo, tak povediac na deň, pretože ja mám narodeniny 13. januára a on odišiel tuším 20.-teho. Takže to boli krásne narodeniny.

Pre pražskú kaviareň to však krásne nebolo. Na rozlúčkové stretnutie, kde mu aj pieseň zložili, neprišiel…

Ľudia, ktorí vyznávajú hodnoty pražskej kaviarne, sa dostali do strašnej situácie a vôbec im to nezávidím, pretože oni najskôr začali nenávidieť Rusko, potom začali nenávidieť Čínu, a teraz nenávidia USA, Donalda Trumpa a už im v podstate nikto nezostal. To znamená, že sa z toho stáva akýsi kult nenávisti voči celému okoliu. Teraz ako poslednú nádej pre ich zmýšľanie vidia Brusel, ale to je naozaj veľmi slabé.

Ale použil by som k tomu bonmot, že Pražská kaviareň najskôr zavrhla východnú polku, potom zavrhla západnú polku a teraz zostala osamotená sama medzi polkami.

V pozícii „medzi polkami“ sa tak ocitli aj parlamentné strany, ktoré kaviarnikov najviac podporujú. Ktoré to sú?

Tak určite je to TOP 09, ale samozrejme tendencie k podpore týchto ľudí a organizácií, ktoré sú s týmito ľuďmi späté, to jest, rôznych politických neziskoviek, sa dá nájsť aj v časti ČSSD, ktorá prináleží pánu premiérovi Sobotkovi.

Myslíte si, že keby pán Zeman znova kandidoval, tak by nemal od ČSSD podporu?

Tak ja som presvedčený o tom, že pokiaľ bude pán prezident kandidovať, tak okrem TOP 09 bude tá antikampaň vedená ako zo strany Českej televízie, ktorá bude takpovediac takým protikandidátom neoficiálnym, tak samozrejme aj s častou sociálnej demokracie, ktorá patrí, povedzme, k tomu okruhu, teraz nemyslím len členov strany, ale rôznych poradcov, ktorí sa pohybujú okolo pána premiéra.

Teraz som čítal na jednom spravodajskom serveri rozhovor s pánom Drahošom, ktorý zvažuje kandidatúru a už tam priznal, že má určité kontakty s okolím pána premiéra. A vôbec ma to neprekvapilo, počítam s tým, že pokiaľ pán prezident bude kandidovať tak sa tu vytvorí akási, ja tomu hovorím, „národná fronta nepracujúcich“, ktorú bude reprezentovať Česká televízia, TOP 09, ODS a časť ČSSD.

K tej „fronte nepracujúcich“ by sa mohli pripočítať aj politické mimovládne organizácie. V Maďarsku sa premiér Orbán pustil práve do nich. Ako vnímate túto jeho aktivitu?

Samozrejme, to nie je vôbec jednoduchá vec, niečo iné sú politické proklamácie, a niečo iné je ich realizovať. Pretože to samozrejme vzbudí veľký odpor a samozrejme to bude vyvolávať dosť prudké protireakcie a záleží na sile maďarskej vlády, či sa jej to podarí.

Ja si osobne myslím, že v demokratickej spoločnosti a slobodnej spoločnosti majú rozhodovať vládni zástupcovia. A nemajú delegovať svoje kompetencie a právomoci na nikým nevolené neziskovky.

Aká je situácia s neziskovým sektorom v Českej republike?

V Českej republike je veľmi rozbujnený neziskový sektor, teraz nehovorím o neziskovkách, ktoré pomáhajú konkrétnym ľuďom, také sú a je ich veľa, ale je tu množstvo politických neziskoviek, ktoré sa navzájom podporujú a sú napojené na rôzne politické strany a tie politické strany ich používajú v rámci svojich kampaní.

To je ďalší prvok, ktorý sa objaví v kampani vo voľbách do snemovne, ktoré budú na jeseň v Českej republike a predovšetkým pre prezidentské voľby. Ja počítam s tým, že niektoré neziskovky, ktoré sa budú tváriť nesmierne nezávisle, budú vydávať rôzne analýzy, elaboráty, ktoré budú dehonestujúce pre pána prezidenta, pokiaľ by sa volieb zúčastnil.

Ako reagovať na také nezávislé analýzy?

Dôležitá vec je v takomto prípade iná analýza, analýza neziskového prostredia v Českej republike. Predovšetkým z finančného hľadiska je treba rozmotať jednotlivé väzby, ako sú tie neziskovky financované. Veľakrát ide o to, že niektoré z nich obdržia dotáciu, ktorú potom na základe niektorých projektov rozdelia medzi ďalšie 3-4 neziskovky.

Takým exemplárnym príkladom, o ktorom sa mimochodom píše už aj v tzv. mediálnom mainstreame, sú ony Evropské hodnoty. Mladá fronta vydala veľmi zaujímavý článok o financovaní Evropských hodnot. To je taký veľký prielom v rámci mediálneho mainstreamu.

V mnohých krajinách vznikajú akože „spontánne“ iniciatívy, ktoré vytvárajú zoznamy nepohodlných webov. Robia to spôsobom, že vyberú nejakých 80 šarlatánskych webov, medzi ktoré pribalia napríklad Parlamentné listy a Hlavné správy a následne oslovujú inzerentov a ponúkajú im, že zabezpečia, aby sa ich reklama nezobrazovala v „takejto pochybnej spoločnosti“.

Samozrejme, vznikajú rôzne neziskové združenia, rôzne organizácie, ktoré vytvárajú zoznamy nepohodlných médií. Dokonca už došlo ku prípadu, kedy bola zastavená inzercia v jednom médiu, pretože bol vytvorený tlak z neziskoviek na jednu banku, s tým, že to médium je povedzme konšpiračné, alebo propagandistické, čo nemusí byť pravda, ale ten tlak tu už bol vytvorený. V takom okamihu, my tu z Hradu okamžite na takú vec upozorníme všetkými možnými kanálmi a kritizujeme takú záležitosť. Zatiaľ nedošlo k ďalšiemu prípadu, ale treba byť veľmi obozretní, pretože tá tendencia bude smerovať skôr k zhoršeniu situácie.

Na Slovensku táto situácia už zašla omnoho ďalej…

O tom viem, čítal som o tom a samozrejme české politické neziskovky uvádzajú toto ako pozitívny príklad. Uvádzajú, že tuším to bolo 1400 firiem celkovo na Slovensku, ktoré stiahli inzerciu z rôznych spravodajských severov, a to je samozrejme vydávané za vzor.

Celý ten nástup týchto organizácií, a teraz hovoríme o ČUTI (Český Úřad pro Tisk a Informace) ministerstva vnútra, prišiel v čase, keď nastúpil nový americký prezident. Všetky tieto plány boli pripravované na to, že vyhrá Hillary Clintonová a ono sa tak nestalo, ale ČUTI a podobné organizácie pokračujú ďalej, a preto sme aj upozornili a pán prezident to jasne povedal, že my cítime, že celý ten projekt tohto úradu na ministerstve vnútra je vo svojej podstate namierený napríklad proti Donaldovi Trumpovi. To znamená, že to ohrozuje aj zahraničnú politiku Českej republiky.

Nedávno boli u nás prijaté protiextrémistické novely trestných kódexov, ktoré porušujú ústavný princíp prezumpcie neviny a vytvára sa atmosféra, v ktorej sa udávanie opäť povýšilo na cnosť a je oceňované neziskovými organizáciami…

Takto ďaleko sme ešte nedošli, popravde povedané, tu je veľkou výhodou to, že pán prezident na takéto veci dlhodobo upozorňuje. A veľmi hlasno a vždy verejne, ale i v rozhovoroch, napr. s ministrom vnútra. Snažíme sa vytvárať protitlak proti týmto nedemokratickým tendenciám, ktoré osekávajú postupne slobodu občanov. To je ďalší prvok, ktorý je veľmi nebezpečný, a preto nebudeme v žiadnom prípade ustupovať v tomto smere, ale budeme ďalej proti týmto veciam bojovať. Pretože vo svojej podstate by nás to vracalo do doby spred roka 1989 a to je neprijateľné. Paradoxom je, že tentoraz to prichádza zo západu.

Vyzerá to tak, že neschopní európski politici chcú vytvoriť zdanie, že nespokojnosť voči nim je len dôsledkom ruských dezinformácií…

V každom prípade to je vec, ktorá sa predovšetkým v západnej Európe objavuje čím ďalej, tým častejšie a preniká potom ďalej. A to z toho dôvodu, že jednoduducho establišment, ktorý v súčasnej dobe v západnej Európe je, sa cíti ohrozený a hľadá vnútorného nepriateľa, na ktorého by akýmsi spôsobom svoje vlastné neúspechy a predovšetkým neschopnosť zvalil. Čoraz častejšie počujeme, že keď sa niečo v EÚ nedarí, tak za to nemôže EÚ a jej predstavitelia, ale buď za to môže ruská propaganda, alebo ruskí hackeri, alebo za to môžu extrémisti, alebo za to môžu tí, ktorí podliehajú ruskej propagande.

Spomeňme brexit, to tiež bolo víťazstvo Ruska, ktoré to spôsobilo. Donalda Trumpa taktiež zvolilo Rusko. Ja sa tomu môžem len smiať, pretože v českých médiách sa celé roky píše, že aké je to Rusko zaostalé a teraz zisťujeme, že je to vo svojej podstate kybernetická veľmoc, ktorá dokáže preniknúť do ktoréhokoľvek počítača, akokoľvek chráneného v akejkoľvek západnej krajine. To sú proste paradoxy ktoré si ľudia všímajú, preto je hlúpe vytvárať nové propagandistické útvary, vytvárať protipropagandu, zakladať rôzne spravodajské servery, ktoré majú uvádzať veci na pravú mieru, pretože ľudia to proste nebudú akceptovať.

S ktorými stranami a politikmi na Slovensku má prezident Zeman najlepšie vzťahy?

Tak ono nie je žiadnym tajomstvom, že pán prezident má veľmi dobré vzťahy s premiérom Róbertom Ficom, to je dlhodobá záležitosť, ale zas na druhej strane, pán prezident mal dobré vzťahy trebárs tiež s Mikulášom Dzurindom, to znamená, že nie je v žiadnom prípade človekom, ktorý by bol ideologicky vymedzený. Vždy záleží na tom, ako tá schôdzka prebieha, či je ten druhý človek schopný akceptovať a diskutovať o rôznych veciach. Pokiaľ sa jedná o pána prezidenta Kisku, tak tie názory sú celkom odlišné, ale z ľudského hľadiska tie vzťahy nie sú zlé, tykajú si, dokážu spolu diskutovať, ale nesúhlasia spolu. Ale to je práve to dôležité, nemusíte so svojím náprotivkom súhlasiť, ale musíte si vedieť tie veci povedať.

Sledujete aj slovenské médiá. Aký pohľad máte na nich?

Pokiaľ sa jedná o slovenské médiá, bavíme sa o mainstreame, mne príde veľmi jednostranný, ako by chýbala určitá názorová pluralita. Keď vidím občas, a videl som asi zo dve alebo tri tlačovky slovenského premiéra, tak mi to pripadá, ako keby prichádzal na vojnové územie, pretože tam stojí niekoľko novinárov, ktorí veľmi okato dávajú najavo, ako ho veľmi neznášajú. A to si, myslím, že nepatrí do nezávislej žurnalistiky. Môžu mať rôzni novinári rôzne názory, ale je tam určitá snaha chytať ho za každé slovo, za každú vec, trebárs aj umelo škandalizovať. V Českej republike to funguje tiež, v časti médií, a nie je to časť malá, ale tam je dôležité, vedieť s takými vecami bojovať. Používať k tomu určité prostriedky. Najlepšie podobné prostriedky, ako používajú tie nečestné médiá.