Bratislava 11. januára 2016 (HSP/Foto:Internet)

Prinášame vám ďalší s palety názorov na našu históriu. Tentokrát opäť od Jozefa Jantáka. Jozef Janták je prírodovedec a filozof , publikoval v rôznych  odborných časopisoch, mesačníkoch a buletínoch

Rozsiahle územia starého kontinentu obýval od úsvitu dejín najväčší národ Európy, Slovania.  Na zdanlivo nekonečných  priestoroch  Ruskej tabule,  Kaukazu až po úpätie Hindúkušu, cez Malú Áziu a ostrovy Egejského mora až po Peloponézsky polostrov, Balkán a sever Apeninského polostrova až po Severné more, od južnej Škandinávie po údolia karpatského masívu a nížiny  Strednej Európy, žili kmene hovoriace  príbuzným  jazykom, dorozumievajúc  sa jednotnými  znakmi písma s jednotnou mytológiou. S ústupom ľadovcov z vrcholov a údolí  najvyšších európskych horstiev začína sa v kolíske Slovanov rodiť impozantná Dunajská civilizácia. Civilizácia s najstaršou gramotnosťou a medenou metalurgiou na svete. Na počiatku histórie vstupuje do európskych dejín ako Vinčanská kultúra. Začala sa rozvíjať na strednom Dunaji a podľa archeologických, antropologických, etymologických, grafématických a genetických výskumov o jej protoslovanskom charaktere nemusíme pochybovať. Množstvo doposiaľ nájdených archeologických artefaktov tejto kultúry  poukazuje na rozsiahle územie. Slovanská história sa  začala písať  8. tisíc  rokov pred Kristom a písomná gramotnosť uzrela svetlo sveta  6.tisíc rokov pred Kristom.

Výskum Vinčanskej  kultúry,  ako  prvej kultúry v poznanej histórii vôbec, umožnil  uvažovať o Európe ako o kolíske ľudskej civilizácie.  Nespočetné generácie Slovanského národa nesú svoju identitu od svojej kolísky  po súčasnosť.  Na  svojej ceste históriou ovplyvňované klimatickými, demografickými a existenčnými  faktormi, migrovali slovanské kmene Európou, ale i do Indie, Malej Ázie na ostrovy  Egejského mora  a do Afriky. Na svojej ceste  zažívali obdobia rozkvetu i poroby. Mnohé kmene  cestu históriou neprežili, mnohé boli  pohltené  silnejším etnikom. Všetci však podliehali formovaniu vplyvom  prostredia, klimatických zmien i genetického obohacovania, ale i úpadku,  podľa zákonov  evolúcie. Sami  tiež  ovplyvňovali  iné  neslovanské etniká a zanechávali genetické stopy. Zanechávali však aj stopy etymologické ďaleko od dnešných  slovanských území. Prechádzajúc tisícročiami diferencoval sa národ  Slovanov  na mnoho  kmeňov a vývojom rečovej, kultúrnej, zvykovej a mentálnej odlišnosti  na dnešné slovanské národy.  Často si však niesol v sebe vzájomnú nevraživosť, ktorá mnohokrát v histórii  vplyvom politických zrážok prerastala až do vzájomného  ničenia.  Hoci sa dnes jednotlivé slovanské  národy  v mnohom líšia, predsa majú spoločnú  duchovnú podstatu ukrytú v slovanskej  mytológii. Mytológii  vychádzajúcej s prírody, uctievania prírodných živlov, rituálnych obradov a sveta mágie a uctievania počiatočnej sily ako tvorcu všetkého. Majú spoločných predkov, ktorí uctievali spoločné slovanské božstvá  a mali spoločné dejiny. A nakoniec majú spoločný genetický základ  odlišný od iných etník. Sú teda autochtonným európskym etnikom. Tým je spochybnená súčasná  teória o príchode Slovanov na svoje územia  v piatom storočí nášho letopočtu.

Pravda o histórii Slovanov je dnes ukrytá pod nánosom umelo vytvorených teórii a ideologických špekulácií.  Dejiny Slovanov sú rozkradnuté a prisvojené inými etnikami. Nové objavy v historických, archeologických, etymologických, grafématických a genetických vedách sa však posúvajú k bodu, kedy bude treba prehodnotiť dejiny slovanských národov a prepísať ich. U ideologických odporcov to vyvoláva zdesenie a priam  hysterické  popieranie účasti slovanského etnika na tvorbe európskych dejín. V chorobnej túžbe ovládať Slovanov sa snažia zachovať deformovaný obraz o nich,  ako o spoločenstve neschopnom samostatne o sebe rozhodovať. V minulosti sa to dialo otvoreným  etnickým  útlakom. Dnes  podľa scenára neoliberálneho kozmopolitizmu.

Vráťme sa však k histórii. Kmene, ktoré ako prvé, okolo roku 4.500 pred Kristom začali šíriť civilizačné prvky vinčanskej kultúry obývali severnú časť Apeninského polostrova. Tu zanechali etymologické a genetické stopy. Na základe etymologických a grafémických  poznatkov vidíme, že výrazným spôsobom ovplyvňovali kultúru južne žijúcich latinských a gréckych kmeňov. Na základe genetických stôp môžeme sledovať potomkov Etruskov až do súčasnosti. Z mladšieho historického obdobia, 3.800 rokov pred Kristom predpokladáme migráciu Chetitov do Malej Ázie, alebo ich asimiláciu slovanským etnikom. Ich reč považuje dešifrovateľ chetitského písma, Bedrich Hrozný za staroslovenčinu a ich prvé, hieroglifické písmo, je totožné zo znakmi z kolísky Slovanov. Mali by sme sa zamyslieť i nad dejinami Sumerov, ktorých pokladáme za objaviteľov písma. Texty ich hlinených tabuliek s mladšími  znakmi klinového písma hovoria, že prišli z lesov severu. Znaky ich staršieho hieroglifického písma poukazujú na Slovanskú kultúru.  Grafemické stopy slovanskej kultúry nachádzame v minojskej kultúre na Kréte a Cypre, ale i v starej Fenícii. V spomínanom období totiž nastáva náhle ochladenie, čo môže byť príčinou migrácie aj slovanského kmeňa Áriov zo severozápadnéj Európy do Indie. Indickí  historici  kladú obdobie rozmachu vyspelej  harapskej kultúry do   obdobia prvej vlny árijskej migrácie. Druhá migračná vlna Árijcov o tisíc rokov neskôr už nachádza Harapskú kultúru bez života. V tomto období zaniká aj Vinčanská kultúra. Jej civilizačné prvky sa však šíria ďalej. Z Karpatskej oblasti sa časti kmeňa  Vandalov presúvajú na sever. Genetické stopy, etymologické a grafémické stopy nachádzame v Južnej Škandinávii dodnes.

Uvedené súvislosti kladú otázku, či je udržateľná teória o indoeurópskych národoch.  Všetko hovorí o tom,  že je to umelá konštrukcia vytvorená na zakrytie Slovanskej histórie. Hypotetické „indoeurópske národy“ boli v podstate nositeľmi slovansko-árijsko-hinduistickej  kultúry. Ak indický kmeň Drávitov  po príchode do Európy učil Slovanov medennej metalurgii, ako vysvetlíme, že Slovania vyrábali medenné výrobky o dvetisíc rokov skôr. A prečo dnešná  históriografia  mlčí? Má to svoj účel. Ona totiž pozná len  keltské a germánske kmene. Niekto to tak proste určil. Inak vážený nemecký filozof,  pán Herder,  jednoducho  zoradil európske kmene bez akéhokoľvek opodstatnenia a priradil im etnicitu. Na Slovanov potom už veľa nezostalo. Nemohli sme teda tvoriť dejiny, lebo ich tvorili Kelti a Germáni. Je to logické, nie?

Po vzniku Rímskej ríše sa Slovanské kmene ocitli v priamom susedstve, alebo ako rímsky občania ich provincií.  Napriek tomu, že rímski historici  poznali  slovanské kmene, dnešná historiografia je k tomu nevšímavá.  Pritom  antickí autori, Herodotos a Aristoteles už 500 rokov pred Kristom opisujú  oblasť stredného Dunaja… „ktorý preteká krajinou Skýtov“…Stopäťdesiat  rokov pred Kristom  hovorí  Rímsky historik Strabon o Kvádoch a Sarmatoch.  V prvom storočí po  Kristovi  píše Plínius starší o Markomanoch a Moravanoch a …“najbližšie k Panónii žijú Venedi“…Napriek tomu naďalej na školách učíme,  že  Slovania sem prišli v 5-tom storočí po Kristovi. Asi si naozaj myslíme, že sme múdrejší ako Plínius, ktorý vtedy žil. Byzantský historik Jordan v roku 500 po Kristovi píše…“ Venedi majú množstvo kmeňov a každý má svoje meno, ale všetci sa považujú za Venedov-Slovenov“…  Sto rokov pred Jordanom, sa bojové družiny kmeňových zväzov slovanských  Vandalov vydávajú na juh a roku 406 spustošia  rímsku hranicu na Ríne. Súčasne  Vizigóti  pustošia Rím. Od zničenia Ríma sa meno Vandal stáva synonymom ničenia až dodnes. Druhá skupina Vandalov vyplieni africké Kartágo. V piatom storočí znovu prekračujú slovanskí jazdci Dunaj a porážajú Byzanskú armádu. Niečo tu nesedí? Áno. Veď pán Herder zaradil Vandalov medzi Germánov.  Nikoho  nezaujíma, že sú to geneticky Slovania, ich reč bola podobná východoslovenskému nárečiu, sčasti ukrajinčine a bieloruštine a ich písmo má pôvod v kolíske Slovanov. A naďalej hovoríme mladej generácii o Slovanoch prichádzajúcich v polovici predminulého tisícročia  do Európy, umazaných z Pripiatských močiarov… Ako by sme mohli rozvrátiť Rím? Tak to je predsa napísané. A aké etnikum tu žilo v neolite a dobe bronzovej? Nuž, pomôžeme si lužickou kultúrou,  púchovskou  kultúrou a kultúrou ľudí popolnicových polí a nemáme problémy s etnicitou. Poznatky z histórie Slovanov spravidla čerpáme zo stredovekých kroník, ktorých vierohodnosť je sporná.

Úplne nepochopiteľná je situácia pri archeologických nálezoch. Na východe Slovenska, pri Spišskom Štvrtku sa nachádza lokalita Myšia Hôrka. Je tu odkryté praveké sídlisko minojského typu s najstarším murovaným opevnením a kamennými strážnymi vežami v strednej Európe. Pravouhlo usporiadané  ulice, uprostred sa nachádza citadela, sídlo vládcov. Vek tohto prastarého osídlenia má 3.500 rokov.

V Holíči, na slovensko-moravskom pomedzí bol objavený rondel, väčší ako jeho mladší brat v Stonehenge. Jeho vek je podľa geologických vrstiev určený na 3.500 rokov p.n.l..  Túto vzácnu archeologickú pamiatku sa podarilo zachrániť doslova z lyžice bágra. Mohutné, až šesť metrov vysoké stély sú husto pokryté kresbami a znakmi. Tieto znaky sú totožné zo znakmi lokality Vinča. Je to  praslovanské písmo. Unikátom je historicky prvé zobrazenie slovanského boha Perúna s jeho povestným kladivom.

Neďaleko Kremnice sa nachádza  Velestúr.  Vrch nazvaný podľa Slovanského boha. Na jeho úpätí sa nachádza nápis  vyrytý do kameňa. Ešte i dnes sa nájde dosť „odborníkov“, čo tento nápis spochybňujú. Napriek všetkým špekuláciám  sa nedá poprieť, že nápis zo znakov  totožných so znakmi vinčanského písma je písaný staroslovanským rúnovým písmom. Nápis je starý 3.500 rokov.

Tri lokality z územia Slovenska  rovnakého veku a s rovnakými znakmi písma. Ešte stále nám to nič nehovorí?  Ešte stále budeme našu históriu prenechávať iným? Ešte stále budeme v školách učiť, že územie Slovenska v tomto období  bol hustý prales, kde žil ľud bez identity zahalený v kožušinách a žijúci v polozemniciach prikrytých čečinou? Kedy sa už konečne zobudíme a začneme s úctou hľadieť na odkaz predkov?

Kráčajúc dejinami Slovanov je potrebné zastaviť sa pri dôležitej udalosti. Približne šesťdesiat rokov od návratu Slovanov z rímskeho a byzantského ťaženia vytvára legendárny zjednotiteľ Slovanov Samo voľný kmeňový zväz. V roku  623 vzniká Samova Ríša. Je to symbolický dátum. Je to prvé nám známe zjednotenie Slovanov.  Samo zjednotil kmene s rozdielnymi  názvami pod pôvodný historický názov Sloveni. Po roku 833 vládca ríše Slovenov, v dejepise zapísanou ako Veľká Morava, kráľ Svätopluk,  zjednocuje takmer všetky známe európske  kmene Slovanov do najväčšej Stredoeurópskej ríše. O niečo neskôr sa východné slovanské kmene zjednocujú do štátneho útvaru Kijevská Rus s hlavným mestom  Slovensk, dnes Nižný Novgorod. Na Balkáne vzniká pomerne stabilná  Bulharská ríša. I keď sa zjednotenie dialo prostriedkami stredoveku- mečom, slovom, diplomaciou a náboženským nátlakom, predsa to symbolizovalo  politickú a územnú jednotu Slovanov.

V súčasnom  globalizovanom svete, vplyvom ekonomického a neoliberalizačného spoločenského tlaku  sú slovanské národy prinútené  k ochrane svojej identity.  I keď stav súčasnej civilizácie navodzuje pocit bezmocnosti,  mnohí  veria, že obroda ľudstva  je v rukách Slovanov.

Ak  sme niekedy až nekriticky úctiví k mozgovému potenciálu vedcov z atlanticko-západoeurópskeho priestoru ,  napríklad v elektronickom a informačnom priemysle, obzrime sa na chvíľu na svoje dejiny. Uvidíme, že na začiatku  týchto procesov bol „nejaký“ Srb Tesla, že prvý krát zaznela z éteru veta „nejakého“ Slováka Murgaša …„ počuje ma tu niekdo?…“, že „nejaký“ Slovák Štefánik, zakladateľ modernej meteorológie, chcel na prenos správ použiť vynález  Murgašovej  bezdrôtovej telegrafie,  že moderná fotografia je vynálezom „nejakého“ Slováka  Petzvala, že teória relativity by nebola vznikla, podľa vyjadrenia samého Einsteina, keby po jeho boku nestála jeho prvá žena Mileva Marič, mimoriadne nadaná srbská fyzička, že radiáciu objavila Poľka  Sklodowska, že chemické prvky do systému zoradil Rus Mendelejev… a pokračovať by sme mohli ďalej.

Buďme hrdý na svoju históriu. Veď sme na tento svet  priniesli gramotnosť a celé tisícročia sme obohacovali európsku civilizáciu.

Jozef Janták