Putin zvíťazil: USA prijali intervenciu Ruska v Sýrii

Moskva/Washington 17. september 2015 (HSP/DWN/Foto:TASR/AP-Joshua Roberts/Pool Photo via AP)

Spojené štáty odsúhlasili ruskú iniciatívu na spoločný boj v Sýrii proti IS. Spolupráca sa však vzťahuje iba na vojenskú oblasť, čo môže znamenať, že dni prezidenta Asada sú spočítané. Rusi údajne predstavili plán pre západnú Sýriu už v roku 2012, no bol odmietnutý Alianciou po komplexnom vyhodnotení situácie

Zdá sa, že ruský prezident Vladimir Putin v otázke vojenskej intervencie v Sýrii zvíťazil: USA a Rusko v súčasnosti zvažujú spoločné vojenské akcie proti teroristickej milícii v Sýrii. Hovoria o tom dohody na vojenskej úrovni, povedal americký minister John Kerry v stredu na stretnutí so svojim juhoafrickým kolegom Maite Nkoana-Mashabane. Podľa Kerryho informácií prišiel návrh z ruskej strany.

Američania sa určite museli premáhať, aby došlo k tomuto kroku – Rusi im v Sýrii ešte na začiatku krízy znemožnili plány so zosadením prezidenta Bašára al-Asada. Povesť Rusov sa opäť významne zvýšila po tom, čo Moskva sprostredkovala zničenie sýrskych chemických zbraní.

Rusko už pred niekoľkými týždňami začalo s prípravami na vojenskú a diplomatickú iniciatívu v Sýrii.

Dlho bolo nejasné, či bude táto iniciatíva vládou USA schválená alebo odmietnutá. Podľa informácií Roberta Parryho z Consortiumsnews vyzýval americký prezident Barack Obama Rusov k vojenskej spolupráci.

Kerryho vyhlásenie potvrdilo to, čo povedal ruský veľvyslanec Vitalij Čurkin pre americkú televíznu stanicu CBS: že môže dôjsť k ďalekosiahlej dohode medzi USA a Ruskom. Čurkin povedal, že Spojené štáty stále trvajú na páde sýrskeho prezidenta Bašára al-Asada, ale chcú, aby sa všetky sily sústredili na boj proti IS. Rusi však požadujú, aby bol Asad nahradený nie vonkajším tlakom, ale prostredníctvom demokratických volieb.

Ako by však mala vyzerať vojenská spolupráca medzi USA a Ruskom je stále nejasné. Rusi určite sledujú ambicióznejšie ciele. Oficiálna tlačová agentúra TASS hlásila, že ruská armáda nechce vylúčiť možnosť vybudovať leteckú základňu v Sýrii.

Zvýšená aktivita veľmocí v Sýrii by mohla viesť k nežiaducim incidentom medzi nimi. Po druhé, nie je jasné, aký zisk majú z neustále nových dodávok zbraní aj radikálne skupiny: izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil plány na cestu do Moskvy s cieľom hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o situácii. Hlásil to denník The Times of Israel. Izrael sa obáva, že by sa nové zbrane mohli dostať do rúk Hizballáhu, čo predstavuje významnú hrozbu pre severný Izrael.

Rusko sa už v roku 2012 ponúklo Západu, že dopomôžu k odstúpeniu sýrskeho prezidenta Bašara al-Asada. Vysvetľuje to bývalý fínsky prezident a nositeľ Nobelovej ceny za mier Martti Ahtisaari v rozhovore pre Guardian. Ahtisaari sa v tej dobe podieľal na diskusiách v zadnej miestnosti, ktoré sa konali so zástupcami piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN (USA, Rusko, Francúzsko, Veľká Británia a Čína).

22. februára 2012 sa Ahtisaari zúčastnil takejto diskusie ako prostredník. Hovoril tam ruský veľvyslanec Vitalij Čurkin, ktorý mu povedal, aby navrhol nasledujúci trojbodový plán: “Po prvé, nemali by sme byť žiadnou zbraňou opozície. Po druhé, mali by sme začať dialóg medzi opozíciou a Asadom ihneď. Po tretie, mali by sme nájsť elegantný spôsob, ako zosadiť Asada z funkcie.” To by malo byť dosiahnuté pomocou mierových rozhovorov medzi vládou a opozíciou a po určitej dobe by bol Asad nútený odstúpiť.

Ahtisaari o návrhu informoval predstaviteľov USA, Veľkej Británie a Francúzska. Avšak Západ bol tak horlivo presvedčený, že Asad vytrvá v kancelárii len niekoľko týždňov, že Ahtisaariho návrh ignoroval.

“Bola to jednorazová príležitosť, rok 2012 je stratený,” povedal Ahtisaari o ponuke od Moskvy. Stratená príležitosť mala ničivé dôsledky pre Sýriu: tisíce mŕtvych a milióny vysídlených museli zaplatiť cenu za nesprávne posúdenie situácie západu.