Môj profil 
Predplatné
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg poskytol pre nemeckú tlačovú agentúru DPA pozoruhodný rozhovor. Na rozdiel od posledných niekoľkých mesiacov, NATO už nevníma Rusko ako bezprostrednú hrozbu. Americký prezident Barack Obama, rovnako ako jeho stranícka kolegyňa Hillary Clintonová, pred rokom postavili Rusko na rovnakú úroveň s teroristickou organizáciou IS.
Nová, mierna línia je pravdepodobne spôsobená tým, že novozvolený americký prezident Donald Trump chce ukončiť studenú vojnu s Ruskom. To zahŕňa aj tému hackovania: Zatiaľ čo Obama v jednom zo svojich posledných úradných úkonov uložil nové sankcie proti Rusku, Trump oznámil svoje vyhlásenie na túto tému. „Viem o tom viac než ktokoľvek iný,“ povedal Trump na Twitteri a dodal, že čoskoro oznámi svoje zistenia verejnosti. Trumpov tím pred niekoľkými dňami zaviedol zoznam národných hrozieb, v ktorom Rusko nepovažuje za jednu z najzávažnejších hrozieb pre národnú bezpečnosť.
V skutočnosti však slovné vyjadrenia NATO, ktoré sú zrejmé ihneď po víťazstve Trumpa, nemajú vplyv na reálnu politiku Aliancie: vojenská doktrína stále vníma Rusko ako nepriateľa. Dokonca aj Nemecko má tento pohľad. Kým sa využíva táto doktrína, NATO môže nasadiť priateľský tón v danej veci len veľmi ťažko.
Čo je však zaujímavé na rozhovore: nemecká tlačová agentúra DPA nedala Stoltenbergovi ani jednu otázku o vzťahu NATO k svojmu členovi Turecku. Turecko sa pohybuje v súčasnosti na hranici konfrontácie s NATO. V poslednej dobe turecký prezident Erdogan požiadal NATO, aby rozhodlo, či Aliancia chce bojovať za teroristov alebo za svojich členov. Turecko v spolupráci s Ruskom organizuje prímerie v Sýrii. Početné krajiny NATO, napríklad Kanada, Veľká Británia, Francúzsko, Belgicko a Dánsko bojujú v USA vedenej Aliancii, zatiaľ čo spolupracujú so Saudskou Arábiou, ktorá je hlavným sponzorom žoldnierskych vojsk bojujúcich proti Rusku a Turecku.
