Môj profil 
Predplatné
Cieľom trojdňovej konferencie je podľa organizátorov upriamiť pozornosť na problematiku odberového a transplantačného programu. “Chceme hovoriť veľmi otvorene o tom, aký význam pre celú transplantačnú medicínu majú odbery a darovanie orgánov po smrti. Problém je v identifikácii vhodných darcov na našich pracoviskách. V podstate ide o to, aby každý pacient, ktorý má natoľko poškodený mozog, že to poškodenie je nezlučiteľné so životom, aby sa po stanovení mozgovej smrti u každého takéhoto pacienta zvažovalo darovanie orgánov,” uviedol pre TASR primár Transplantačného oddelenia Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach Ľuboslav Beňa
“Téma darcovstva orgánov a orgánových transplantácií je veľmi aktuálna nielen u nás na Slovensku, ale aj v celej Európe. V rámci nej zomiera každý deň 12 pacientov, ktorí sa nedožijú transplantácie. Na Slovensku sme síce v medziročnom porovnaní zaznamenali 24-percentný pokles čakateľov na orgánovú transplantáciu, stále sa však pri odberoch orgánov od mŕtvych darcov stretávame s nevôľou pozostalej rodiny,” uviedla prezidentka Slovenskej transplantologickej spoločnosti Zuzana Žilinská.
Európska komisia si podľa jej slov za motto Európskeho dňa darcovstva a orgánových transplantácií zvolila výstižný slogan Staň sa darcom a hovor o tom doma.
“Aj naďalej však vnímame problematickú situáciu v oblasti transplantácií sŕdc. Väčšina darcov totiž nevyhovuje kritériám pre tento transplantačný program. Len v bratislavskom regióne boli zo 16 realizovaných odberov akceptované len tri srdcia, keďže kritériá pre tento typ transplantácie sú z pochopiteľných dôvodov najprísnejšie,” priblížila Žilinská s tým, že najčastejšie sa s negatívnym postojom k darcovstvu zo strany rodiny stretávajú v prípade mladých ideálnych potenciálnych darcov.
Vlasta Pagáčová z Dubnice nad Váhom má darované srdce od roku 2008. Štyri roky trpela dilatačnou kardiomyopatiou a jedinou záchranou jej života bola transplantácia srdca. “Po transplantácii sa, samozrejme, obnovili funkcie v tele do takej miery, že som sa takmer úplne vyzdravela,” povedala.
Košičan Ján Fürstenceller mal najprv umelé srdce, ktoré fungovalo na batériu. Po štyroch mesiacoch išiel na transplantáciu. “Zlyhávalo mi srdce z úplného zdravia, nemal som predtým žiadne ochorenie. Najprv mi zlyhávali pľúca, potom srdce. Moja transplantácia sa uskutočnila v roku 2011,” priblížil.
V rámci Európy je k dnešnému dňu viac ako 70.000 pacientov, ktorí čakajú na transplantáciu niektorého zo životne dôležitých orgánov. Na Slovensku je to viac ako 400 čakateľov. Aj vďaka realizovanej osvetovej kampani Sedem životov podľa jej slov za ostatné dva roky klesol počet pacientov čakajúcich na orgánovú transplantáciu u nás o 24 percent.
Lídrom v oblasti darcovstva a orgánových transplantácií v Európe je Španielsko. “Vzdelávanie verejnosti je kľúčové a je našou zodpovednosťou budovať dôveru v systém, ktorým sa odbery a transplantácie orgánov riadia. Taktiež vnímam za veľmi podstatnú podporu štátnych inštitúcií, a to ako v oblasti verejnej osvety o význame darcovstva, tak aj v oblasti zabezpečenia kontinuálneho tréningu a edukácie pre samotných zdravotníckych špecialistov v tejto citlivej a neustále sa rozvíjajúcej problematike,” vysvetlil koordinátor darcovstva a transplantácií v Španielsku, profesor chirurgie na lekárskej fakulte v Barcelone David Paredes.
