Môj profil 
Predplatné
Tawadros II. na stolci sv. Marka nahradil pápeža Šenúdu III., ktorý viedol koptskú pravoslávnu alexandrijskú cirkev štyri desaťročia. Tawadros bol intronizovaný vlani v novembri a je duchovným vodcom koptských kresťanov, ktorí sú najpočetnejšou kresťanskou komunitou v Egypte. Ku kresťanstvu sa hlási asi desať percent z 85 miliónov Egypťanov.
V rozhovore pre AP Tawadros II. v súvislosti s míľnikmi najnovšieho vývoja v Egypte po nástupe islamistov k moci poukázal na to, že časti novej egyptskej ústavy sa odvolávajú na náboženstvo, „čo je samo o sebe diskriminačné“.
Ohradil sa aj proti výroku prezidenta Muhammada Mursího, ktorý sa o kresťanoch vyjadril ako o menšine. „Sme súčasťou podstaty tohto národa. Nie sme menšina, ani pokiaľ ide o hodnotu, dejiny, ani lásku k nášmu národu,“ pripomenul.
Kresťania nie sú menšina – ani kultúrne, ani historicky
Tawadros II. nastúpil do úradu v čase rastúcich obáv kresťanov o ich osud v Egypte, kde sa k moci dostalo islamistické Moslimské bratstvo, z ktorého radov vzišiel aj súčasný prezident Mursí.
Koptský pápež odmietol Mursího návrh na začatie celonárodného dialógu, podobne ako aj opozičné strany, keďže to zhodne považujú len za zastierací manéver na umlčanie hlasov, obviňujúcich súčasnú egyptskú vládu z koncentrácie moci do rúk Moslimského bratstva.
„Aktívne sa zapojíme do každého národného dialógu, ktorý bude krajine na osoh. Ale ak sa dialóg skončí ešte skôr, ako sa začal, a žiaden z jeho záverov sa neuskutoční, potom sa ho nezúčastníme,“ spresnil koptský pápež.
Kriticky k novej egyptskej ústave – slúži iba Moslimskému bratstvu
Cirkevný hodnostár kritizoval aj egyptskú ústavu, ktorú Mursího islamistickí spojenci v decembri schválili napriek odporu a kritike opozície. Tá uviedla, že ústava reflektuje v prvom rade ciele Moslimského bratstva, ktoré chce dosiahnuť bez snahy o konsenzus s ostatnými politickými subjektmi. Niektoré ustanovenia ústavy totiž umožňujú oveľa prísnejšie uplatňovanie islamského práva šaría než v minulosti, čo vyvolalo obavy z reštrikcií v oblasti ľudských a náboženských práv.
Tawadrosovo aktívne komentovanie a vstupovanie do politiky odráža nový prístup kresťanských aktivistov v Egypte, ktorí sa domnievajú, že ich obec musí byť viac počuť, aby mala rovnaké postavenie s moslimami. V minulosti sa kresťania spoliehali na cirkev a chceli, aby ich zastupovala v dialógu s mocenskými orgánmi. Niektorí pozorovatelia sa však domnievajú, že práve vďaka tejto stratégii majú teraz v spoločnosti podradné postavenie.
Predchádzajúci koptský pápež, zákulisný diplomat
Predchodca súčasného pápeža, Šenúda III., bol veľmi opatrný pri kritizovaní egyptského vedenia a uchyľoval sa skôr k zákulisným rokovaniam. Mal blízko k vtedajšiemu prezidentovi Husnímu Mubarakovi, ktorý aj vďaka tomu získal povesť ochrancu kresťanskej komunity pred islamistami.
Práve za Mubarakovej vlády však dochádzalo k diskriminácii kresťanov, ako aj k útokom na ich chrámy, ktoré zostali nevyšetrené a nepotrestané. V tejto súvislosti Tawadros II. v rozhovore pre AP povedal, že Mursí musí podniknúť dôraznejšie opatrenia, aby zabránil útokom na kresťanov. „Chceme činy, nie slová. Nechceme divadielko. Egypt sa zmenil a my teraz žijeme v novom Egypte,“ dodal.
Koptskú cirkev podľa tradičného výkladu založil v polovici 1. stor. n.l. svätý Marek evanjelista. K rozkolu s ostatnými kresťanskými cirkvami došlo na Chalkédónskom koncile v 5. storočí.
