Bratislava 26. októbra (TASR/HSP/Ilustrácia HSP)

Čo je vlastne slovenský výrobok?

Pred každou prevádzkou obchodu by mala stáť tabuľa informujúca o podiele slovenských výrobkov. “Dôvodom je, aby sa vedeli zariadiť ľudia, ktorí chcú kupovať slovenské výrobky, už pri vstupe do predajne,” obhajoval svoj návrh v pléne Národnej rady SR Igor Matovič (OĽaNO) s tým, že táto povinnosť by sa mala týkať iba reťazcov s obratom nad 10 miliónov eur ročne.

“Je to dobrá myšlienka, ale zle realizovateľná,” reagoval v rozprave k návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch jeho kolega z opozičných lavíc Martin Chren (SaS). Chren spolu so Zsoltom Simonom (Most-Híd) totiž zapochybovali, či sa dá jasne určiť, čo je slovenským výrobkom. “Je to Popradská káva alebo šunka vyrobená na Slovensku z dánskej svine?” pýtal sa Simon.

Návrh zákona predkladá do parlamentu agrorezort. “Cieľom zákona je presadzovanie opatrení, ktoré by zamedzili zneužívaniu ekonomického postavenia obchodných reťazcov, vytvorili podmienky na zlepšenie trhového dohľadu a hodnotenia situácie na vnútornom trhu, ako aj podmienky na zvýšenie podielu kvalitných slovenských potravinárskych výrobkov na vnútornom trhu,” uvádza ministerstvo.

Stále nie je spokojnosť s podielom domácich výrobkov na pultoch predajní 

Podiel domácich výrobkov na pultoch slovenských predajní stále nie je postačujúci. Je výrazne nižší, než by mohol byť a rezervy v tejto oblasti sú obrovské. Na dnešnej spoločnej tlačovej konferencii Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) a Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) to uviedol člen predstavenstva SPPK Peter Benčurik.

Umiestňovanie domácich výrobkov na pultoch predajní je podľa jeho slov v prvom rade v rukách obchodných systémov. “Je to obchodný systém, ktorý ponúka tovar spotrebiteľovi, on rozhoduje, aký produkt vo svojej sieti ponúkne,” priblížil. Zároveň je to však podľa Benčurika aj otázkou výchovy spotrebiteľa, aký produkt si kúpi.

Dôvodom, prečo obchodné reťazce najčastejšie nechcú nakupovať slovenské výrobky, je podľa Benčurika cena. Viacerí slovenskí spracovatelia sa tak budú musieť prispôsobiť cenovou politikou požiadavkám obchodných systémov. Slovenskí výrobcovia ale nemôžu úplne konkurovať lacnejším výrobkom zo západu, kedže ani zďaleka nedostávajú od EÚ tie dotácie, čo pôvodní členovia únie.

“Slovenskí spracovatelia nechcú ísť cestou znižovania kvality na úkor ceny. Snažia sa poskytnúť slovenskému spotrebiteľovi kvalitný produkt za rozumnú cenu,” podotkol Benčurik.

Podľa prieskumu SPPK je podiel slovenských výrobkov na pultoch predajní v rozpätí 47 – 67 % v závislosti od obchodného reťazca. Pritom obchod vo vlastníctve zahraničných majiteľov mal podľa SPPK toto percento nižšie než obchod vo vlastníctve domácich majiteľov.

Únia hydinárov Slovenska zároveň upozornila na to, že situácia v hydinárstve a potravinárstve je naďalej nepriaznivá. “Dochádza k poklesu výroby a neustálemu nárastu cien pre spotrebiteľov,” skonštatoval riaditeľ ÚHS Daniel Molnár. Chovatelia aj spracovatelia hydiny sú podľa jeho slov v strate, avšak obchodné reťazce dosahujú zisky.

Simon: Zákon o obchodných vzťahoch reťazce ľahko obídu 

Podľa bývalého ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona (Most-Híd) je zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch zbytočný. Jedným z dôvodov je, že norma bude platiť len na území Slovenskej republiky. Medzinárodné obchodné reťazce ho tak budú vedieť ľahko obísť. “Drvivá väčšina týchto obchodných reťazcov má sídlo alebo centrálu mimo územia Slovenskej republiky,” povedal dnes v parlamente v rámci rozpravy ku zákonu Simon.

Podľa neho nemajú obchodné reťazce podnikajúce na Slovensku najmenší problém s uzatváraním obchodných zmlúv vo svojich zahraničných centrálach. Týmto krokom sa pritom môžu vyhnúť účinnosti zákona. “Každý, kto chce dodávať do týchto obchodov, príde za nimi a podpíše s nimi zmluvu,” upozornil Simon.

Nevyháňajme ich, aby nemuseli dávať prednosť cudzím výrobkom 

Ako dodal, ďalším problémom je, že pokiaľ sa vedenie maloobchodných reťazcov rozhodne uzavrieť zmluvu so svojou pobočkou mimo SR, tamojší manažment bude skôr motivovaný vyberať dodávateľov z okruhu známych firiem. Ako príklad uviedol Českú republiku. “Výsledok bude, že budeme mať viac českých výrobkov v slovenských obchodoch alebo v tom konkrétnom slovenskom obchode. Keď to bude vo Viedni, bude to viac rakúskych výrobkov,” dodal Simon.

Slovenská republika disponuje v rámci jednotného trhu Európskej únie (EÚ) podľa Simona len malým maloobchodným trhom. Pre nadnárodné korporácie tak nie je problém zabezpečiť zásobovanie svojich pobočiek z územia mimo SR. “Tým pádom uškodíme našim poľnohospodárom,” konštatoval Simon.