Zvuk ticha – tichá prítomnosť Boha v histórii

Rím 11. októbra 2016 (HSP/kath.net/as/Foto:TASR/AP-Andrew Medichini)

Benedikt XVI. a kardinál Róbert Sarah o sile ticha. Armin Schwibach

Pápež Benedikt XVI. odcestoval 9. októbra 2011 do talianskej Kalábrie a navštívil Lamezia Terme a Serra di Bruno. V mestečku Serra di Bruno sa nachádza kartúza – kartuziánsky kláštor – v ktorom už po stáročia horí plameň modlitby v tichosti a skrytosti. V kláštornom kostole slávil Benedikt XVI. večer vešpery, ktorými intenzívne hodiny tejto návštevy vyvrcholili.

V homílii pápež vtedy ozrejmil, že neexistuje nezmieriteľný protiklad medzi slovom a tichom:

„Ticho je skôr predpokladom toho, aby sme mohli slovo prijímať a počúvať. Ticho je priestor, v ktorom sa ´šelest´ Božej prítomnosti stáva slovom. Práve preto je pre moderného človeka, ktorý žije vo vnútornom a vonkajšom hluku, zvuk ticha príťažlivým a fascinujúcim. Život mnícha vzbudzuje obdiv a túžbu po vlasti – po živote, ktorý nám v minulosti a na istých miestach daroval pravý život zvnútornenia. Ticho nie je vláda ničoho. Ticho je ten základ, na ktorom je možné vnímať Boží dych a ľahký vánok Božej prítomnosti: plnosť najreálnejšej skutočnosti, aká len existuje a ktorá presahuje každú zmyslovo vnímanú dimenziu,“ povedal Benedikt XVI.

„Sila ticha. Proti diktatúre hluku“ – „La force du silence. Contre la dictature du bruit“ – tak znie titul novej knihy, ktorú napísal kardinál Róbert Sarah, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Po svojom veľmi úspešnom diele „Boh alebo nič“, ktoré vyšlo vo februári 2015, kardinál nám predkladá hlbokú meditáciu o podstate vzťahu s Bohom. Okrem skutočnosti, že kniha vydaná vo francúzštine, španielčine, taliančine a angličtine sa opäť môže stať bestsellerom, je to v prvom rade klasické dielo súčasnej spirituality.

Kardinála Saraha viedol k jeho úvahám výrazný zážitok: návšteva „Grand Chartreuse“ vo februári 2016. „La Grande Chartreuse“ – veľká kartúza – je materský kláštor kartuziánskeho rádu. Ako zdôraznil aj Benedikt XVI. je reč o tichu vo svete ovládanom hlukom výzvou, ale slovami kardinála „šialenstvom, keďže svetské moci, ktoré sa pokúšajú moderného človeka formovať, ticho metodologicky vylučujú“. Skúmanie ticha by nevyhnutne viedlo k priblíženiu sa k Božiemu tajomstvu a jeho tichej prítomnosti v histórii. Tak iba vychádzajúc z Boha môžeme hovoriť o našej vnútornej skúsenosti ticha.

Ako zdôraznil Benedikt XVI.: „Niektorí ľudia už nie sú schopní dlhšie vytrvať v tichu a samote. Chcel som poukázať na túto sociologicko-kultúrnu situáciu, pretože nám ozrejmuje zvláštnu charizmu kartúzy ako vzácneho daru pre Cirkev a pre svet, daru, ktorý obsahuje hlboko založené posolstvo pre náš život a pre celé ľudstvo. Zhrnul by som to nasledovne:

Ak sa človek stiahne do ticha a samoty, vystavuje sa tak povediac vo svojej nahote skutočnosti tej zdanlivej ‚prázdnote’, aby namiesto toho prežíval prítomnosť Boha, plnosť najreálnejšej skutočnosti, aká môže existovať a ktorá presahuje každú zmyslovo vnímateľnú dimenziu. Prítomnosť, ktorú možno vnímať v každom stvorení: vo vzduchu, ktorý dýchame, vo svetle, ktoré vidíme a ktoré nás hreje, v tráve, v kameňoch … Boh, ‚Creator omnium’, Stvoriteľ všetkých vecí, preniká všetko, ale stojí nad všetkým a preto je práve preto základom všetkého. Mních, ktorý všetko opustí, vystavuje sa tak povediac riziku: Vystaví sa samote a tichu, aby žil iba z toho podstatného a práve skrze to nachádza aj cestu k hlbokému spoločenstvu s bratmi, s každým človekom.”