Zrada a rozčarovanie – v súvislosti s americkými útokmi na Sýriu ovládajú teroristov i izraelských generálov rovnaké pocity

Washington/Damask 16. apríla 2018 (HSP/Politikus/Foto:TASR/AP-Susan Walsh)

Portál Politikus si všíma rozpačité reakcie sveta na americký útok v Sýrii.

Pokiaľ Trump má vo všetkom jasno a útok na Sýriu je dôkazom veľkoleposti Ameriky, v čom sa presvedčujú aj Mayová a Macron, iní americký útok v Sýrii nevnímajú v tak pozitívnom svetle. Nemci už otvorene hovoria o tom, že EÚ je neschopná vojensky riešiť existujúce hrozby, kriticky sa k akcii Trumpa, Mayovej a Macrona vyjadrujú aj predstavitelia iných štátov na Blízkom východe a vo svete.

Mnohí očividne nevidia situáciu v tak ružových farbách ako Američania, Francúzi a Briti. Izraelci označili útok na Sýriu ako veľké rozčarovanie a izraelský generál Amiram Levin doslovne povedal, že tento trápny útok nechal Izrael osamotený v prvej línii. Izraelci by samozrejme najradšej videli, keby pri útoku zahynuli stovky vládnych vojakov a veľká časť sýrskej infraštruktúry by ľahla popolom.

Podobne ako izraelskí generáli smútia aj poľní velitelia Dzeish al Islam. Podľa sýrskych teroristov z Dzeish el Islam je útok  doslovne zradou, pretože sýrski vojaci nemajú žiadne straty a ďalej úspešne pokračujú v tlaku na Dzeish al Islam a likvidujú členov tejto teroristickej organizácie

Útok Američanov, Britov a Francúzov vnímajú mnohí odborníci rozpačito a vlažne. Podľa viacerých odborníkov ruská protivzdušná obrana ani nemusela zasahovať, sýrska PVO, tvorená staršími sovietskymi systémami zo 70-tých rokov minulého storočia predčila americké tomahawky a moderné európske rakety sú podľa vojenských odborníkov jedným obrovským fiaskom. Rusi ani nemuseli vystreliť, Američania úzkostlivo dbali aby nenarušili ruské zóny vplyvu a neohrozili životy ruských vojakov.

Washington sa samozrejme nespolieha len na jediný úder, podľa viacerých odborníkov budú nasledovať aj ďalšie údery na Asada, zinscenované provokácie s chemickými zbraňami sa totiž môžu pokojne opakovať. Washington zavádza nové sankcie voči Rusku a zvyšuje tlak na Rusko v politickej, ekonomickej, kultúrnej či športovej oblasti. Chladnokrvný postoj ruského prezidenta Vladimíra Putina po útokoch v Sýrii  vyvolal u ruských lokálpatriotov vlnu pobúrenia. Tí si rovnako ako izraelskí generáli a Dzeish al Islam predstavovali po americkom útoku v Sýrii stovky mŕtvych Američanov a Britov.

V Rusku dnes dochádza ku kritike Vladimíra Putina zo strany pseudovlasteneckých organizácii. Dôvod je jednoduchý, keď sa Američanom nepodarilo dosiahnuť pád Putina cez liberálov a gender ideológiu, pretože Rusi sú proti takýmto prejavom idiotizmu evidentne imúnni, pokúsia sa Američania dosiahnuť pád Putina cez pseudovlastenecký tlak.

Keďže Nemcov je po smrti, Navaľnyj sa diskreditoval, Kudrina neznášajú aj členovia jeho rodiny, Američania dúfajú, že do čela Ruska sa dostane obmedzený  krikľúň pseudonacionálneho typu Žirinovského alebo tvárny politik typu Grudinina, ktorého budú ovládať a vďaka takýmto lídrom Rusko znova zrazia na kolená, ako kedysi zrazili ZSSR.

Ruská kontrarozviedka očakáva kulmináciu tlaku na Rusko v čase MS-2018, Rusi však podobne ako Číňania (dáždniková revolúcia 2014) a Irán (cenová revolúcia 2018) pokus o majdan s najväčšou pravdepodobnosťou eliminujú. Keďže väčšina amerických a britských diplomatov v rámci recipročného vyhosťovania diplomatov musela už Rusko opustiť, bude mať pokus o majdan v Rusku oveľa horšie štartovacie podmienky, ako  v Číne a Iráne.

Putin chápe snahy americkej štátnej elity a od roku 1997 s podstatne menšími silami ako majú Američania, vedie plnohodnotnú politiku, ktorá zbavila USA štatútu jedinej veľmoci. Vďaka Rusku a Číne skončilo obdobie americkej hegemónie, nastúpila realita multipolárneho sveta a oslabovanie USA pokračuje úspešne ďalej.

Rusko pripravuje protiopatrenia voči Američanom a nemení kurz svojej politiky na Blízkom východe a ani na Ukrajine, čo je takisto dôkazom rastúceho oslabovania USA a amerických  satelitov