Muž vyrastal s rodičmi a bratom na dedine. Na základnej škole si uvedomil, že sa mu spolužiačky príliš nepáčia. Keď jedného dňa videl film so zvieraciou pornografiou, došlo mu, že v triede svoju lásku asi nestretne. Zistil totiž, že ho priťahujú zvieratá.

“Keď som to zistil, nechcel som kvôli tomu prichádzať do styku so zvieratami, bránil som sa tomu. Časom som dospel k názoru, že tieto predstavy má každý človek, len ich potláča. Až pred pár rokmi, keď som narazil na jednu českú zoofilnú komunitu na internete, som zistil, že to tak nie je,” uviedol Michal.

Jedného dňa ho spolubývajúci zoznámil so svojim psom, zistil, že ho zvieratá nielen sexuálne priťahujú, ale že je tiež schopný sa do nich zamilovať. Spomínaný kamarát bol jedným z prvých, kto sa o Michalovej orientácii dozvedel. Na lásku k jeho fenke reagoval prekvapivo pokojne. “Keď som mu povedal, čo k nej cítim, odpovedal, že to je na nej. To od neho bolo skvelé, “hovorí Michal. S fenkou si vraj rozumel natoľko, že u neho potom ďalší pol rok bývala. “To obdobie bolo krásne, každý deň som sa strašne tešil z práce domov, až mi skočí okolo ramien. Bola totiž celkom veľká,” spomína Michal. Láska skončila, keď sa kamarát odsťahoval aj so svojím psom.

Zoofilný muž sa potom začal  zaujímať o právne aspekty vzťahu so zvieratami a zistil, že zákony nerieši vzťah alebo sexuálny styk do doby, než je preukázané, že sa zvieraťu ubližuje. Právne stíhateľná je podľa súčasných českých zákonov aj výroba a šírenie zvieracej pornografie.

Sám síce styk so zvieratami má, ale najprv s nimi musí podľa svojich slov nadviazať hlboký vzťah a uistiť sa, že to tak chce aj zviera. “Zákon tieto veci síce nerieši,” domnieva sa Michal, “ale spoločnosť ako celok to často odsudzuje. Preto musí väčšina z nás túto stránku svojou osobnosti tajiť,” dodáva.

Na svojej usadlosti v Brne má dlhosrstú kóliu a dve ovce. Plánuje, že si k nim zaobstará i koňa. “Náš vzťah je o láske. Žiadne z mojich zvierat nemá záujem o niečo intímne. Nechávam to na nich. Dá sa o tom rozpoznať, až budú pripravené. Poznať partnera, aj keď je to zviera, chce trochu cviku. Hoci zvieratá majú sexuálne potreby, ľudia ich často ignorujú. V horšom prípade eliminujú,” hovorí Michal.

Nepriťahujú ho len zvieratá, mal plnohodnotný vzťah aj s mužom. U väčšiny ľudí však postráda fyzickú príťažlivosť. “Na ľuďoch sa mi páči zvieracie vlastnosti. Veľa ľudí je povrchných, nie sú skromní ani úprimní, pretvarujú sa. To zvieratá nerobia. Majú veľa vlastností, ktoré by sme sa od nich mohli naučiť, “hovorí. Vybral si kóliu, pretože sa mu páčia dlhosrsté plemená – dlhé vlasy sú vraj jediným fyzickým aspektom, ktorý dokáže oceniť aj u ľudí. “Moja sučka je úžasná, neľutujem žiadne chvíle, ktoré s ňou strávim. Len ma mrzí, koľko práce mám okolo domu, že sa jej nemôžem stále venovať. Každá chvíľa s ňou je krásna,” rozpráva nadšene o kóliu, s ktorou bežne trávi voľný čas doma alebo v lese na prechádzke.

So svojou orientáciou sa zveril zopár priateľom a matke. Tá mu vraj povedala, nech sa o tom nikde veľa nerozpráva a tiež sa mu stále snaží dohodiť partnerku. “Moja matka vidí, že môj vzťah k zvieratám je úprimný a že ich vážne milujem. Väčšina ľudí, ktorým sa priznám, vie, že nerobím nič zlé. Väčšina z mojich priateľov to prijala celkom v pokoji a s rozumom, nestretol som sa s negatívnou reakciou. Viem ale, že niektorí ľudia by to neprijali, tak im to nehovorím,” dodáva.

Predtým navštevoval diskusné fórum zoofilnej komunity, ale to už nefunguje. Napriek tomu je stále v kontakte aj s inými zoofilmi, ktorých v komunite poznal. “Podľa mňa sú len dve veci, podľa ktorých považujem za nevýhodné byť zoofil. Prvá z nich je, že sa svojou partnerkou nikdy nebudem mať deti a tou druhou je nutnosť skrývať túto stránku osobnosti.”

Človek, ktorý súloží so zvieratami, by sa mal liečiť, myslí si sexuologička

Zoofilne orientovaný jedinec, podľa sexuologičky Hany Fifkovej túži po sexe so zvieraťom a uprednostňuje ho pred inými možnosťami. Človek, ktorý sa zoofilne chová, má sex so zvieraťom napríklad preto, že nemá inú možnosť alebo inej možnosti nie je schopný.

“Je potrebné rozlišovať zoofilnú orientáciu, ktorá znamená vrodenú a trvalú sexuálnu preferenciu zvieraťa ako preferovaného sexuálneho objektu, a zoofilné správanie, ktoré môže mať inú príčinu než vrodenú dispozíciu,” hovorí Fifková.

Sama sa vraj nikdy nestretla s “pravým zoofilom”, ale niekoľkokrát vyšetrovala alebo liečila klientov zoofilne sa správajúcich – tí podľa nej sexom so zvieratami nahradzovali chýbajúci sex s človekom. “Napríklad jeden mentálne hendikepovaný klient mával pravidelne sex so sliepkami, keď sa vracal opitý z dedinskej krčmy,” dodala.

Ak sa sex so zvieratami odohráva iba v mysli zoofila, potom je to podľa Fifkovej ich vec. Pokiaľ ale zvieratá znásilňujú, potom by sa mali ísť liečiť.