Posledný sovietsky vodca Gorbačov, ktorý ukončil studenú vojnu

Michail Gorbačov, ktorý ukončil studenú vojnu bez krviprelievania, ale nedokázal zabrániť rozpadu Sovietskeho zväzu, zomrel v utorok vo veku 91 rokov, informovali predstavitelia nemocnice v Moskve.

Gorbačov, posledný sovietsky prezident, uzavrel dohody o znížení počtu zbraní so Spojenými štátmi a partnerstvá so západnými mocnosťami s cieľom odstrániť železnú oponu, ktorá rozdeľovala Európu od druhej svetovej vojny, a dosiahnuť zjednotenie Nemecka.

Jeho vnútorné reformy však prispeli k oslabeniu Sovietskeho zväzu do takej miery, že sa rozpadol, čo prezident Vladimir Putin označil za „najväčšiu geopolitickú katastrofu“ dvadsiateho storočia.

Putin vyjadril „najhlbšiu sústrasť“, uviedol pre agentúru Interfax hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Zajtra pošle sústrastný telegram jeho rodine a priateľom,“ povedal.

Putin v roku 2018 povedal, že ak by mohol, zvrátil by rozpad Sovietskeho zväzu, informovali tlačové agentúry.

Svetoví lídri mu rýchlo vzdali hold. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že Gorbačov, ktorý v roku 1990 dostal Nobelovu cenu za mier, otvoril cestu slobodnej Európe.

Americký prezident Joe Biden povedal, že veril v „glasnosť a perestrojku – otvorenosť a reštrukturalizáciu – nie ako v obyčajné heslá, ale ako v cestu vpred pre ľudí Sovietskeho zväzu po toľkých rokoch izolácie a nedostatku”.

Britský premiér Boris Johnson s odkazom na Putinovu inváziu na Ukrajinu povedal, že Gorbačovovo „neúnavné odhodlanie otvoriť sovietsku spoločnosť zostáva pre nás všetkých príkladom“.

Západné partnerstvá

Po desaťročiach napätia a konfrontácie v rámci studenej vojny Gorbačov zblížil Sovietsky zväz so Západom viac než kedykoľvek od druhej svetovej vojny.

„Dal slobodu stovkám miliónov ľudí v Rusku a v jeho okolí a tiež polovici Európy,“ povedal bývalý ruský liberálny opozičný líder Grigorij Javlinskij. „Len málo vodcov v histórii malo taký rozhodujúci vplyv na svoju dobu.“

Gorbačov však videl, že jeho odkaz bol zničený na sklonku života, keď invázia na Ukrajinu priniesla západné sankcie, ktoré dopadli na Moskvu, a politici v Rusku aj na Západe začali hovoriť o novej studenej vojne.

„Gorbačov zomrel symbolicky, keď Putin fakticky zničil jeho životné dielo, slobodu,“ povedal Andrej Kolesnikov, vedúci pracovník Carnegie Endowment for International Peace.

Pochovaný bude na moskovskom Novodevičom cintoríne vedľa svojej manželky Raisy, ktorá zomrela v roku 1999, uviedla agentúra Tass s odvolaním sa na nadáciu, ktorú bývalý sovietsky líder založil po odchode z funkcie.

Keď prodemokratické protesty v roku 1989 otriasli krajinami sovietskeho bloku v komunistickej východnej Európe, Gorbačov sa zdržal použitia sily – na rozdiel od predchádzajúcich vodcov Kremľa, ktorí poslali tanky na potlačenie povstaní v Maďarsku v roku 1956 a v Československu v roku 1968.

Protesty však podnietili snahy o autonómiu v 15 republikách Sovietskeho zväzu, ktoré sa v nasledujúcich dvoch rokoch chaoticky rozpadli.

Gorbačov, ktorý bol v auguste 1991 nakrátko zosadený straníckymi zástancami tvrdej línie, sa márne snažil zabrániť tomuto rozpadu.

Búrlivé reformy

„Gorbačovova éra je érou perestrojky, érou nádeje, érou nášho vstupu do sveta bez rakiet… ale došlo k jednému omylu: nepoznali sme dobre svoju krajinu,“ povedal Vladimir Ševčenko, ktorý viedol Gorbačovov protokolárny úrad, keď bol sovietskym lídrom.

„Náš zväz sa rozpadol, to bola tragédia a jeho tragédia,“ citovala ho tlačová agentúra RIA.

Keď sa v roku 1985 stal generálnym tajomníkom sovietskej komunistickej strany, mal len 54 rokov a rozhodol sa oživiť systém zavedením obmedzených politických a ekonomických slobôd, ale jeho reformy sa vymkli spod kontroly.

„Bol to dobrý človek – bol to slušný človek. Myslím, že jeho tragédia spočíva v tom, že bol príliš slušný pre krajinu, ktorú viedol,“ povedal Gorbačovov životopisec William Taubman, emeritný profesor na Amherst College v Massachusetts.

Gorbačovova politika „glasnosti“ umožnila dovtedy nemysliteľnú kritiku strany a štátu, ale zároveň povzbudila nacionalistov, ktorí začali presadzovať nezávislosť v pobaltských republikách Lotyšsku, Litve, Estónsku a ďalších.

Mnohí Rusi nikdy neodpustili Gorbačovovi turbulencie, ktoré jeho reformy vyvolali, a následný pokles životnej úrovne považovali za príliš vysokú cenu za demokraciu.

Vladimir Rogov, Ruskom menovaný úradník v časti Ukrajiny, ktorú teraz okupujú promoskovské sily, povedal, že Gorbačov „úmyselne doviedol (Sovietsky) zväz k zániku“ a nazval ho zradcom.

„Dal nám všetkým slobodu – ale my nevieme, čo s ňou máme robiť,“ povedal liberálny ekonóm Ruslan Grinberg pre spravodajský portál ozbrojených síl Zvezda po tom, ako v júni navštívil Gorbačova v nemocnici.

„S veľkým žiaľom som prijal správu o úmrtí môjho drahého priateľa, prezidenta Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova. Svet v ňom stráca osobnosť, ktorá sa hlboko zapísala do novodobých dejín sveta,“ skonštatoval Schuster.

„Je len na škodu ľudstva, že sa jeho vizionárske myšlienky, či už v Európe alebo vo svete, nepodarilo naplniť. Odišiel človek ľudský, priateľský a láskavý aj v súkromnom živote,“ dodal.

Košické mestské zastupiteľstvo v roku 2016 udelilo Gorbačovovi čestné občianstvo mesta, pričom s iniciatívou prišiel práve exprezident Schuster. Verejné ocenenie mu mesto udelilo „za presadzovanie myšlienok slobody a demokracie, za reformné rozhodnutia, ktoré viedli k politickým a spoločenským zmenám, za mierové posolstvo, ktoré je životným princípom Európanov i Košičanov“.

Odôvodnenie návrhu poukazovalo aj na to, že Gorbačovov otec bol v roku 1944 počas druhej svetovej vojny ranený v bojoch pri Košiciach. Nositeľ Nobelovej ceny za mier si mal mestské ocenenie v Košiciach osobne prevziať, zdravotné dôvody mu to však neumožnili.