„To, že viac ako 80 percent detí pripisuje obrovský význam starým rodičom, svedčí o silnej medzigeneračnej väzbe, ktorá je aj počas Veľkej noci kľúčová pri odovzdávaní tradícií,“ priblížil ÚKPD. Zažívanie pocitu bezpečia a dôvery v rodine má podľa úradu detského komisára priamy vplyv na celkovú spokojnosť so životom a s prežívaním pozitívnych emócií u detí. Citeľne menej žijú potom v pocite strachu, ohrozenia a potreby výrazných zmien v živote.

Čo sa týka miery dôležitosti hodnôt, tá sa líši podľa veku. Kým 13-roční považujú za najdôležitejšie zdravie, u 17-ročných je to sloboda (až 98,1 percenta). Aktuálny rebríček hodnôt mladých ľudí z roku 2026 ukazuje podľa ÚKPD zaujímavý posun. Zatiaľ čo rodina a láska dosahujú takmer absolútny konsenzus (97,2 percenta), otázka viery získava v živote mladých čoraz jasnejšie kontúry, hlási sa k nej 63,2 percenta opýtaných. U 13-ročných otázku a potrebu viery v ich živote pridal ÚKPD do prieskumu prvýkrát až v minulom roku a výsledky boli takisto prekvapujúce. Viera sa v rebríčku dôležitosti prebojovala na štvrtú priečku.

Tento nárast podľa úradu naznačuje, že mladí ľudia v čase neistôt hľadajú aj duchovné ukotvenie a odpovede na hlbšie otázky bytia. S tým môže úzko súvisieť aj fakt, že 80,4 percenta mladých (16- až 17-ročných) považuje Slovensko za svoj domov. „Sme krajinou, kde tradície nie sú len skanzenom, ale živou súčasťou identity,“ konštatoval ÚKPD, podľa ktorého je úlohou dospelých a aj inštitúcií vytvárať deťom prostredie, kde sa tieto hodnoty môžu slobodne rozvíjať.

„Veľká noc spája tieto štatistické čísla do jedného celku. Keď dieťa maľuje kraslicu so starou mamou alebo ide s rodičmi na bohoslužbu, nebuduje si len ‚zvyk’. Poznanie historického dedičstva dáva deťom pocit, že niekam patria,“ zhrnul komisár pre deti Jozef Mikloško. Doplnil, že viera, bez ohľadu na konkrétnu konfesiu, učí deti pokore, nádeji a empatii a spoločný čas s rodinou buduje emocionálnu stabilitu.