Vyškriabu si mačky oči? Kallasová s Leyenovou majú ďalšiu nezhodu

Cisárovná by chcela všetko

Podľa vnútorných zdrojov z Bruselu mala von der Leyenová napäté vzťahy už s bývalým šéfom európskej diplomacie Josepom Borrellom. Situácia však eskalovala, keď Kallasovej odobrali časť kompetencií pre Stredomorie. EÚ totiž zriadila samostatný orgán pre daný región, Generálne riaditeľstvo pre Blízky východ, Severnú Afriku a Perzský záliv. Interné politické trenice preto nemusia nikoho prekvapiť.

U nás sa tieto tektonické pohyby vôbec nedostávajú do médií, pritom ide o závažné signály. Napríklad vlani zablokovala Leyenová nominanta a podporovateľa Kallasovej na vedúceho kabinetu.

Tým dala jasne najavo, že moc je centralizovaná – v jej vlastných rukách. A nehodlá sa o tom baviť ani v oblasti zahraničnej politiky.

Aktuálne visí konflikt medzi spomínanou dvojicou žien na vlásku kvôli nejednotnému prístupu ku konfliktu na Blízkom východe. Kým Leyenová (aj s predsedom Európskej rady Antoniom Costom) vyhlásili v prvých hodinách americko-izrealeských útokov „maximálnu zdržanlivosť”, Kallasová avizovala, že skúsi zapojiť diplomatické kanály. A hoci by mal byť postup v rámci zahraničnej politiky Únie jednotný, očividne tomu tak nie je. Aj interné diplomatické zdroje potvrdzujú trenice medzi vysokými predstaviteľkami. Europoslankyňa Strack-Zimmermannová potvrdzuje doslova, že ide o rivalitu. Anonymný hlas potom dodáva, že túto dynamiku v ich vzťahoch vníma ako konštantu…

Paralelné politiky

Kallasovej „predĺžená ruka Únie” – Európska služba pre vonkajšiu činnosť má pritom autonómny mandát. Preto môžeme byť svedkami nejednoty v zahraničnej politike, ktorú prezentuje Leyenovej tábor. Ten však nemá problémy v tomto trende pokračovať, ukazuje sa. Za súčasného geopolitického stavu bude mať bruselská cisárovná iba ďalšie zámienky, prečo centralizovať moc. Komisia si totiž berie na starosť pri iránskom probléme otázky budúcej potenciálnej migrácie, regulácie vzdušného priestoru, kyberbezpečnosti, či dokonca rizika spiacich buniek, uviedol ďalší zdroj.

Španielsky socialista Nacho Sanchez Amor sa potom nechal počuť, že takáto rozpoltenosť neprospieva Únii ani v tom zmysle, že ak máte súčasne dva orgány na riešenie situácie na Blízkom východe, partneri nemajú jasno, na koho sa v tej-ktorej veci obrátiť.

Kladie v tejto súvislosti otázku, či by sa Brusel nemal rozhodnúť, ako chce do budúcna postupovať – nech teda poverí eurokomisiu väčšími zahraničnopolitickými kompetenciami, keď ich tak aktívne presadzuje (Leyenová nedávno vypustila v priebehu 48 hodín až 10 statusov na tému vojny proti Iránu – to už je iný level „digitálnej diplomacie”…).

Každé rozdeľovanie v rámci byrokratických molochov typu EÚ je iba na škodu veci. Síce môžu úradníci tvrdiť, že je to „demokratické”, mať viacero rôznych názorov, avšak tento postup je vysoko neefektívny v prípade, keď treba pristupovať k problémom na okamžitej báze (nie náhodou odporuje myšlienke „africkej demokracie” Ibrahim Traoré, líder Burkina Faso). Zakladanie ďalších „generálnych riaditeľstiev” (navyše pre oblasti úplne mimo členských štátov) teda prináša len ďalší zbytočný rozruch. Pre nič, iba ak pre mocenské hry za oponou, kam sa nám podarí nahliadnuť len za veľmi vzácnych okolností, keď má nejaký diplomat potrebu anonymne sa vyžalovať.