Najčastejšie po Veľkej noci zostávajú pečivo, koláče, sladkosti, zákusky a mäso. Dáta pritom naznačujú, že rozhodujúcim faktorom nie je nákup, ale naplánovanie.

Aj keď pred sviatkami nakupujeme viac potravín, väčšina respondentov si rozpočet drží pod kontrolou. Viac ako polovica mala na nákup potravín rozpočet do 100 eur a takmer dve tretiny do 150 eur. Sviatočný nákup tak pre mnohé rodiny nepredstavuje extrémny jednorazový výdavok. Je to skôr obdobie, v ktorom sa zvyšuje riziko, že sa niektoré druhy jedla nakúpia a pripravia vo väčšom množstve a napokon sa nespotrebujú. „V čase, keď ceny potravín na Slovensku medziročne rastú, pritom nejde o zanedbateľný detail. Podľa Štatistického úradu SR boli v januári 2026 ceny potravín medziročne vyššie o tri percentá a celý odbor potravín s nealkoholickými nápojmi o 3,9 percenta, pričom najdynamickejšie zdraželi obilniny a ich výrobky, mlieko s vajcami a ovocie s orechmi,“ pripomenula spoločnosť Munch.

Prieskum ukázal, že niektoré potraviny sú počas Veľkej noci z pohľadu prebytkov výrazne náchylnejšie než iné. Po sviatkoch zostáva najviac prebytkov v kategórii tradičných veľkonočných pochutín, ktoré ľudia nakupujú a pripravujú vo väčších objemoch, často iba „pre istotu“. Po Veľkej noci tak najčastejšie zostáva pečivo a koláče (takmer 33 %), sladkosti a zákusky (32 %) a mäso či údeniny (takmer 22 %). Ovocie a zelenina majú prebytok zhodne na úrovni desať percent a mliečne výrobky zostanú v siedmich percentách prípadov. Prieskum ukázal aj jeden paradox. Po Veľkej noci zostávajú prebytky práve tých jedál, ktoré sú pripravené zo surovín najviac zaťažujúcich rozpočet domácnosti.

„Veľká noc je sviatok hojnosti a pohostenia, no práve preto je to aj obdobie, keď sa veľmi ľahko stratí reálny odhad toho, koľko jedla domácnosť naozaj spotrebuje. Dotazník ukázal, že najväčšie rezervy sú najmä pri plánovaní pečenia alebo nákupu koláčov a mäsových výrobkov. Domácnosti pritom nemusia sviatočný komfort obmedzovať – často stačí lepšie nastaviť porcie, nákupný zoznam a premyslieť si, čo urobiť so zvyškami, najmä v čase, keď po sviatkoch končia bez využitia práve jedlá zo stále drahších surovín,“ hovorí Adriana Samek, Country Sales Lead spoločnosti.

Z prieskumu používateľov Munchu ďalej vyplynulo, že s prebytkami sa po sviatkoch snažia pracovať aktívne. Takmer 78 percent respondentov uviedlo, že zvyšné jedlo po Veľkej noci zje počas nasledujúcich dní. Ďalších 37 percent jedlu zmrazuje alebo ho uchováva inak a 14 percent ho posúva ďalej rodine a známym. V ďalších receptoch jedlo spracuje 13 percent respondentov. Zaujímavé dáta podľa spoločnosti priniesli aj odpovede na to, čo ľudia robia preto, aby počas sviatkov neplytvali. Viac ako polovica respondentov sa vyjadrila, že cielene varí primerané porcie a využíva zvyšky. Takmer 40 percent opýtaných si sviatky dôkladne plánuje a 32 percent sa spolieha na lepšie skladovanie a mrazenie surovín. Len 3,5 percenta opýtaných priznalo, že cez sviatky plánovanie nerieši. Výsledky prieskumu súčasne ukázali, že plánovanie má na výsledok významný vplyv, pretože spomedzi respondentov, ktorí uviedli, že si sviatočné nákupy a varenie dôkladne plánujú (takmer 40 %), 64,3 percenta hlásilo nulové zvyšky.

„Boj proti plytvaniu sa nezačína až pri koši, ale už pri nákupe. Ak si ľudia pred sviatkami skontrolujú zásoby doma, pripravia si jednoduchý plán jedál a odhadnú počet porcií podľa reálneho počtu hostí, vedia výrazne znížiť množstvo jedla, ktoré po sviatkoch zostane bez využitia. Presne v tom je priestor aj pre služby, ktoré pomáhajú spotrebiteľom aj prevádzkam hospodáriť s jedlom rozumnejšie,“ doplnila Samek. Obmedzovanie potravinového odpadu tak podľa spoločnosti Munch nie je iba environmentálna téma, ale aj téma každodenného hospodárenia domácností.