Obchodníci ako dôvod svojho rozhodnutia uviedli tlak spotrebiteľov. „Podľa našich dlhodobých prieskumov je drvivá väčšina slovenských spotrebiteľov pri nákupe vajec citlivá len na dve informácie – akciovú cenu a krajinu pôvodu vajec,“ povedal riaditeľ ÚHS Daniel Molnár. Tlak reťazcov podľa jeho slov nemá ani kvalitatívne opodstatnenie. „Kvalita a zloženie vajec nezávisí od spôsobu chovu nosníc, ovplyvňuje ich výlučne krmivo a jeho zloženie,“ tvrdí Molnár. O kvalite života nosnice zasa vypovedá počet znesených vajec a počet uhynutých nosníc. „Tieto ukazovatele sú v klietkovom aj podstielkovom spôsobe chovu porovnateľné,“ uviedol riaditeľ únie.
V produkcii slepačích vajec je Slovensko dlhodobo takmer sebestačné. Sebestačnosť sa pohybuje na úrovni 90 až 100 %, v minulom roku dosiahla úroveň 90,6 %. Podľa odhadov ÚHS slovenskí producenti vyprodukovali v minulom roku 1,08 miliardy kusov konzumných vajec, čo je porovnateľné s predchádzajúcim rokom. Prieskumy Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory na prelome rokov 2018 a 2019 potvrdili, že na pultoch reťazcov na Slovensku sa nachádza iba 74 % slovenských vajec. „Najvyšší podiel slovenských vajec, nad 90 %, mali na svojich pultoch Billa a Coop Jednota. Najnižší podiel bol v Lidli, kde tento podiel predstavoval 14 %,“ povedal Molnár. Súčasný tlak obchodných reťazcov považujú producenti za tlak na likvidáciu slovenských chovov nosníc, zníženie sebestačnosti Slovenska v produkcii vajec a zvýšenie cien vajec na pultoch pre spotrebiteľov.
Štruktúra chovov na Slovensku je za posledných desať rokov približne na rovnakej úrovni. Klietkové chovy majú viac ako 80-percentný podiel na chove nosníc v SR. „V rámci Európskej únie bolo nariadené, aby boli všetky konvenčné klietkové chovy od začiatku roka 2012 nahradené chovom nosníc v obohatených klietkach. Táto požiadavka bola jasne definovaná v postačujúcom predstihu desať rokov a toľko aj trvali prerábky fariem,“ uviedol Molnár. Obohatené klietky majú minimálnu životnosť 20 rokov. Do zmeny chovu nosníc v klietkach investovali hydinári veľké množstvo finančných prostriedkov, preto je pre nich neefektívne a neekonomické meniť spôsob chovu pred týmto obdobím.
Zmena systému chovu z obohatených klietok na podstielkové chovy by si vyžiadala podľa Molnára investície za niekoľko desiatok miliónov eur, ktoré sektor nemá k dispozícii. Ďalším problémom pri zmene chovu by bol výrazný pokles počtu kusov chovaných nosníc v jednej hale. Ich počet by poklesol na štvrtinu pôvodného počtu.