Paríž 9. januára 2019 (SITA/AP/HSP/Foto:TASR/AP-Kamil Zihnioglu)
Hnutie žltých viest, ktoré vo Francúzsku v novembri rozpútalo masívnu vlnu nepokojov na protest proti nepatrnému zvyšovaniu cien pohonných hmôt a ekonomickej politike prezidenta Emmanuela Macrona, v stredu začalo upozorňovať na ďalší problém – francúzske banky
Predstavitelia protestného hnutia po celý deň zverejňujú na sociálnych sieťach výzvy, aby francúzski občania „zaútočili“ na banky tým spôsobom, že si zo svojich účtov v nich vyberú všetky alebo čo najviac svojich finančných prostriedkov.
„Ideme si vziať späť našu plácu. Zarábate na našich prachoch, a my toho už máme dosť,“ hovorí na jednom z týchto videí popredný predstaviteľ hnutia žltých viest Maxime Nicolle.
Takéto výzvy sú priamym útokom na srdce kapitalistického systému – banky. Banky dnes totiž fungujú tak, že majú rozpožičaných viac peňazí, ako je v nich vkladateľmi vložené. Ak by si každý človek chcel vybrať svoj vklad naraz, banka by nijako nevedela uspokojiť všetkých žiadateľov o výber, mnohí by sa k svojim peniazom nedostali, tým by sa zrútila dôvera v bankový systém a banky by skrachovali. To by zatriaslo celým kapitalistickým systémom a povalilo by to momentálnu vládnucú triedu zloženú z vlastníkov bán, korporácii a veľkých ekonomickych subjektov.
Nie je teda čudné, že Macron, ako človek práve týchto kruhov bije na poplach.
Po najnovších výzvach francúzsky prezident Emmanuel Macron varoval pred „extrémistami podporovanými zo zahraničia“, ktorí sa podľa neho vo Francúzsku zapájajú do prebiehajúcej vlny protestov v rámci tzv. hnutia žltých viest. Na účasť takýchto skupín upozornil počas porady s ministrami, informoval v stredu hovorca vlády Benjamin Griveaux, ktorého citovala tlačová agentúra DPA
Macron podľa neho povedal, že do protestov – namierených pôvodne proti plánovanému zvyšovaniu daní z pohonných hmôt – sa od novembra zapojilo mnoho „úprimných ľudí… znepokojených tým, ako prežijú do ďalšej výplaty“. Účastníkmi však boli aj „podvratní, násilní a suroví ľudia, niekedy z extrémnej pravice, niekedy z extrémnej ľavice, z ktorých niektorí dokonca dostávajú podporu zo zahraničia“.
Griveaux poukázal v tejto súvislosti na spravodajstvo ruskej štátnej televíznej siete RT, ktoré podľa neho sympatizovalo s protestmi, sprevádzanými každotýždennými zrážkami medzi protestujúcimi a policajtmi v Paríži a iných francúzskych mestách. Upozornil taktiež na podporu hnutia žltých viest, pomenovaného podľa charakteristického poznávacieho znaku protestujúcich, zo strany členov talianskej populistickej vlády.
Macron už predtým odsúdil ruské médiá RT a Sputnik ako nástroje propagandy, čo však druhá strana popiera. Uvedené médiá prevzali podľa DPA tento víkend fámy o usmrtení jedného z demonštrantov v Paríži. Francúzski zákonodarcovia pritom už vlani schválili legislatívu proti šíreniu tzv. falošných správ, ktorá poskytuje regulačným orgánom širšie právomoci, pokiaľ ide o možnosť zakázať vysielanie staniciam vlastneným zahraničnými vládami.
Protesty vo Francúzsku vyvolal v polovici novembra 2018 zámer vlády zvýšiť od januára dane z pohonných hmôt. Vláda nakoniec ustúpila a ceny paliva nezvýšila, ale protestujúci vyjadrili ďalšie požiadavky vrátane rozsiahleho znižovania daní, zvyšovania miezd a zavedenia mechanizmu pre občanov žiadajúcich referendá o závažných témach.
Prezident Macron v polovici decembra zareagoval balíkom daňových úľav a mzdových príplatkov. Takisto sľúbil veľké celonárodné diskusie a konzultácie. Uplynulú sobotu i napriek tomu vo francúzskych mestách opäť protestovalo proti Macronovej centristickej politike okolo 50.000 ľudí. Účasť na týchto akciách sa síce oproti prvým demonštráciám výrazne zmenšila, na protestoch sa však teraz vyprofilovalo pomerne radikálne jadro.
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
3.3°C
Piatok 
Sobota 
Pondelok 
0.4°C
-3.6°C
FOTO DŇA
