Zlá správa pre očkovaných. Za plne očkovaných sa považujú iba 12 mesiacov. Na Slovensku sa začína očkovanie treťou dávkou. Kedy konečne kompetentní pripustia, že s covidom sa musíme naučiť žiť?

Na Slovensku je oficiálne povolené podávať tretiu dávku vakcíny proti ochoreniu covid-19. Oznámil to na tlačovej konferencii minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Zatiaľ je určená len niektorým skupinám obyvateľstva. Musíme sa však pripraviť na to, že postupne sa budú musieť dať preočkovať všetci tí, ktorí sa rozhodli spoľahnúť na účinok vakcín a chceli užívať výhody, ktoré im z toho plynuli

11. 09. 2021 | Z domova | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

Bratislava 10. septembra 2021 (HSP/Foto:TASR-Roman Hanc)

▶ ❚❚ ↻

Minister Lengvarský otvoril na Slovensku „možnosť“ nechať sa zaočkovať treťou, posilňovacou dávkou vakcíny. Tá je určená v prvom rade pre zdravotníkov a následne pre ľudí so zníženou imunitou, zamestnancov a klientov centier sociálnych služieb, za nimi budú na rade zamestnanci škôl, ľudia nad 60 rokov veku a až nakoniec bežná populácia nad 18 rokov. Prihlásiť sa bude možné prostredníctvom formulára na webovej stránke Národného centra zdravotníckych informácií, a to už od nasledujúceho pondelka, t. j. 13. septembra 2021.

Očkovanie treťou dávkou oficiálne nebude povinné. V tejto súvislosti ale musíme podotknúť, že za plne zaočkovanú osobu sa na Slovensku pokladá len osoba, ktorá je

najmenej 14 dní a najviac 12 mesiacov po aplikácii druhej dávky očkovacej látky s dvojdávkovou schémou,
najmenej 21 dní a najviac 12 mesiacov po aplikácii prvej dávky očkovacej látky s jednodávkovou schémou.
najmenej 14 dní a najviac 12 mesiacov po aplikácii prvej dávky očkovacej látky, ak bola prvá dávka očkovania podaná v intervale do 180 dní od prekonania ochorenia COVID-19.

Po uplynutí 12-mesačnej lehoty sa opäť na človeka hľadí ako na neočkovaného a stráca všetky výhody, ktoré mu vyplývajú z predchádzajúcej vakcinácie.

Osemmesačný rozostup od posledného očkovania je pravdepodobne stanovený z dôvodu, že účinnosť vakcín sa prudko znižuje a to už po uplynutí šiestich mesiacov od aplikácie druhej dávky. Túto informáciu verejne potvrdila aj farmaceutická spoločnosť Pfizer.

Podľa oficiálnych záverov štúdie tejto spoločnosti má vakcína najvyšší účinok v čase od 2 týždňov do dvoch mesiacov po podaní druhej dávky (97%). Od druhého mesiaca po jej podaní sa účinok prudko oslabuje. Po uplynutí pol roka, kedy je účinná už len na 83,7%, naďalej klesá približne o 6% každé dva mesiace.

To je teda veľmi zlá správa pre všetkých, ktorí si mysleli, že absolvovaním očkovania majú na dlhý čas vyriešený problém. Povolením tretej dávky sa pravdepodobne len roztočil kolotoč neustáleho očkovania.

Príkladom tejto situácie je aj jedna z najzaočkovanejších krajín sveta, Izrael. Tam sa už oficiálne hovorí o štvrtej dávke, ktorú budú pravdepodobne nasledovať aj ďalšie. Na túto situáciu budeme musieť byť pripravení aj u nás.

Nezáujem Slovákov o očkovanie sa budú musieť nejako vyriešiť

Samozrejme, momentálne nie je možné predpokladať, že sa treťou dávkou vakcíny dajú zaočkovať všetci, ktorí absolvovali základné očkovanie. Je to jednak spôsobené dokázateľnou stratou účinnosti vakcín, ale aj tým, že človek napriek očkovaniu môže šíriť ochorenie ďalej, a teda nespĺňa to parameter ochrany blízkych osôb, kvôli ktorému sa mnohí dali zaočkovať a v neposlednom rade môže aj sám skončiť na nemocničnom lôžku s ťažkým priebehom ochorenia. A to aj v čase, keď by vakcína teoreticky mala byť plne účinná.

S klesajúcim záujmom o očkovanie bude potrebné vyriešiť viacero problémov. Jedným z nich je aj cestovanie za hranice. Už teraz niektoré štáty ako Rakúsko či Taliansko nevpúšťajú do svojej krajiny osoby, ktorým od posledného očkovania uplynulo viac ako 9 mesiacov. Je teda možné, že aj táto podmienka ovplyvnila stanovenú 8-mesačnú lehotu na opätovné očkovanie.

S klesajúcou mierou zaočkovanosti v krajine sa budú ale musieť vysporiadať aj naše oficiálne štátne inštitúcie. Ako máme možnosť vidieť už teraz, tie sa budú pokúšať ľudí do dobrovoľného očkovania prinútiť rôznymi obmedzeniami či zákazmi. Ak to nepomôže, stále je otvorená možnosť povinného očkovania. To, čo sa kedysi považovalo za hoax alebo agendu odporcov očkovania, dnes už môžeme vidieť ako bežnú prax v niektorých krajinách. K povinnému očkovaniu pristúpilo napríklad Francúzsko, Veľká Británia či Lotyšsko. Vo väčšine prípadov sa to zatiaľ týka len určitých skupín obyvateľstva ako sú zamestnanci v zdravotníctve či sociálnych službách, trend je však už nastúpený.

Minister Lengvarský sa síce vyjadril, že nie je zástancom povinného očkovania, ale ako sa nedávno v rozhovore pripustil, pri riadení pandémie nechce robiť svoju vlastnú politiku. Mieni sa riadiť názormi a argumentami odborníkov – z farmaceutických firiem. Ak teda oni povedia, že povinné očkovanie je nevyhnutné, môžeme očakávať následné rozhodnutie.

S čím však môže rátať už teraz, je postupne sa zvyšujúci odpor ľudí voči očkovaniu. Tí ľudia, ktorí sa zaočkovať chceli, sa už zaočkovať dali. No približne 50% dospelej populácie sa do tohto kroku nehrnie. Rátať teda s tým, že do ďalších kôl očkovania sa prihlási viac ľudí, je nerealistické.

Pravdepodobne štátu neostane nič iné iba pripustiť, že s vírusom sa naozaj budeme musieť naučiť žiť. Bolo by načase, keby štátne orgány, namiesto nezmyselných krokov, ako napríklad očkovacia lotéria, začali vymýšľať stratégiu zvládania ekonomických a sociálnych dopadov covidu na spoločnosť. Tie totiž ľudí momentálne trápia viac, ako nejaká teoretická výhra v lotérii.

Slovensko potrebuje nastaviť systém tak, aby spolužitie s covidom čo najmenej bolelo a to ekonomicky ale aj po stránke ľudských práv.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Gruzínska vládna strana Gruzínsky sen plánuje žalovať britského vysielateľa BBC pre reportáž, že policajné zložky vlani na potlačenie protivládnych demonštrantov v Tbilisi použili aj brómbenzylkyanid – chemickú bojovú látku z čias prvej svetovej vojny.

20:22

Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou dosiahla bod, kedy jasne ohrozuje bezpečnosť plavby v Čiernom mori, domnieva sa turecký prezident Erdoğan.

„Cielené napadnutie komerčných lodí v našej výhradnej hospodárskej zóne v piatok signalizuje znepokojujúcu eskaláciu. Útoky na obchodné lode v Čiernom mori sú neprijateľné a varoval som všetky zainteresované strany,“ vyhlásil turecký prezident.

Pripomíname, že predtým boli pri pobreží Turecka napadnuté dva tankery ruskej tieňovej flotily. Ukrajinské médiá s odvolaním sa na zdroje napísali, že išlo o operáciu SBU.