Žitňanská chce prísnejší postup voči schránkam, Smer sa zdržal

Bratislava 9. júna 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR- Martin Baumann)

Právnu normu chce Žitňanská rozšíriť aj na iné spôsoby čerpania verejných zdrojov, ako sú len tendre

Štatutár schránkovej firmy, ktorý neuvedie do registra konečných užívateľov výhod pravdivé informácie, by mal čeliť finančnej sankcii. Zároveň, schránkové firmy by mali mať povinnosť zapísať sa do tohto registra nielen v prípade verejného obstarávania, ale aj v prípade čerpania eurofondov, nadobúdania majetku štátu či výberu zdravotného poistenia. Takéto pozmeňujúce návrhy dnes na rokovaní Ústavnoprávneho výboru NR SR predložila poslankyňa Lucia Žitňanská (Most-Híd) k novele zákona o verejnom obstarávaní z dielne Úrade pre verejné obstarávanie (ÚVO).

Právnu normu chce Žitňanská rozšíriť aj na iné spôsoby čerpania verejných zdrojov, ako sú len tendre. “Cez verejné obstarávania prechádza len 20 percent verejných zdrojov a tých zostávajúcich 80 percent financií by zostalo týmto zákonom nedotknutých,” upozornila poslankyňa.

Podľa nej nie je žiadny racionálny dôvod, aby účinnosť zákona o schránkových firmách nebola rozšírená. “Vidíme, ako sa schránkové firmy správajú pri verejnom obstarávaní, a nie je dôvod si myslieť, že v ostatných oblastiach verejných financií je to inak. Nemusíme čakať na EÚ a ani nemusíme zdĺhavo hľadať legislatívne riešenie,” apelovala.

Žitňanská zdôraznila, že riešenie ponúka a v tejto chvíli sa už naozaj nie je na čo vyhovoriť. “Pôjde len o vôľu poslancov Smeru, či chcú pôsobenie schránkových firiem obmedziť naozaj, alebo sa budú naďalej hrať s trpezlivosťou verejnosti,” povedala ešte pred hlasovaním na výbore. Exministerka spravodlivosti však podporu nezískala, poslanci Smeru-SD, ktorí majú väčšinu, za zmenu právnej normy od ÚVO ruku nezdvihli. Žitňanská bude mať možnosť predložiť svoj pozmeňujúci návrh ešte v pléne na júnovej schôdzi.

Boris Susko (Smer-SD) Žitňanskú upozornil, že jej návrh je nedostatočný. Podľa jeho slov totiž hovorí len o povinnosti zverejniť údaje v registri, ale nerieši, čo sa bude diať, ak dôjde k porušeniu. “Teraz sú tam len verejné obstarávania, lebo ÚVO má celý tento proces vyriešený. Rozšírenie aj na ďalšie čerpanie verejných zdrojov si vyžaduje zmenu oveľa viac zákonov,” upozornil.

Samotný návrh z dielne ÚVO, ktorý výbor podporil, sa týka len verejných obstarávaní a hovorí, že firmy, ktoré sa uchádzajú o štátne zákazky vo verejných tendroch, majú zverejňovať svojich konečných užívateľov výhod. Register má obsahovať údaje fyzických osôb, ktoré sú skutočnými, nielen formálnymi vlastníkmi subjektov participujúcich na verejnom obstarávaní. Má ísť o podmienku, aby takýto podnikateľ mohol dostať zákazku od štátu. Verejný obstarávateľ by tak v budúcnosti nesmel uzavrieť zmluvu s uchádzačmi, ktorí nebudú mať v novom registri zapísaných konečných užívateľov výhod.

Komplexnejšiu právnu úpravu, ktorá má priniesť zriadenie registra konečných užívateľov výhod všetkých fyzických osôb aj firiem, ktorí nakladajú s verejnými prostriedkami, štátnymi aktívami, dotáciami, majetkom štátu, samosprávy či získajú štátnu pomoc, avizuje ÚVO až po schválení predmetnej európskej smernice.