Žiť lepšie sa na Ukrajine nezačalo, s Banderom sa však určite žije veselšie

Kyjev 14. januára 2019 (HSP/Ria/Foto:SITA/AP-Efrem Lukatsky)

Dmitrij Lekuch sa na portáli Ria venuje neutešenej hospodárskej situácii Ukrajiny. Čo zažívajú Ukrajinci na vlastnej koži, je katastrofa. K tomu navyše musia počúvať klamstvá Porošenka a spol. o tom, ako sa ich životná úroveň rýchlo mení k lepšiemu

Fakty sú však neúprosné. Oproti roku 2013 sa minimálny dôchodok na Ukrajine znížil 2,2 x. V roku 2013 predstavoval sumu 118,8 USD, dnes je to 53,2 USD. Takisto sa znížilo životné minimum, zo 147,2 USD v roku 2013 kleslo dnes na sumu 65,9 USD.

Priemerný príjem Ukrajinca klesol zo 408 USD v roku 2013 na dnešných 321 USD. Pritom neexistujú žiadne objektívne predpoklady, ktoré by nasvedčovali, že sa bude negatívny trend meniť.

Samozrejme na Ukrajine nie všetky ukazovatele klesajú. Niektoré aj rastú. Napríklad cena plynu pre obyvateľstvo sa zvýšila 11,8-krát. V roku 2013 platili Ukrajinci 725 hrivien za tisíc kubických metrov plynu, dnes je to 8550 hrivien a MMF Ukrajine rázne doporučuje, aby sa cena za plyn (podľa regiónov) pohybovala v rozmedzí 12 tisíc až 14 tisíc hrivien.

Takisto sa Ukrajinci môžu spoľahnúť na to, že rast ceny plynu sa prejaví negatívne aj v iných oblastiach. Rast ceny plynu potiahne za sebou aj rast ceny elektriny, tepla, vody, odrazí sa aj v cenách potravín a iných základných komodít.

A čo je ešte horšie, nárast ceny plynu či elektriny s určitosťou dorazí zvyšky ukrajinského priemyslu. Ukrajinský priemysel nie je schopný konkurencie na zahraničných trhoch, po zvýšení ceny plynu stratí možnosti konkurovať cudziemu priemyslu aj na domácich trhoch.

Ďalší problém Ukrajiny spočíva v tom, že sa zrútila ukrajinská dopravná a tranzitná situácia. Hodnota Ukrajiny ako základného dopravného a logistického centra juhovýchodnej Európy je v troskách a degradáciu tohto centra nebude ochota riešiť už ani v strednodobej perspektíve. Rusko už investovalo dostatočné sumy do energetických a dopravných trás, ktoré obchádzajú Ukrajinu, železničný uzol v Millerove, ktorý znamená železničné obchádzanie Ukrajiny je len viditeľnou časťou uvedeného ľadovca.

Takže výhodný ukrajinský dopravný uzol, ktorý kvitol už od sovietskych čias, kedy Ukrajina predstavovala hlavnú vstupnú bránu na Juh a Západ už neexistuje. Čína sa prepojila s Ruskom cez Kazachstan a prepájanie Ruska s Európou smeruje cez Bielorusko a Poľsko. Rastie význam Kalinigradu, ktorý už buduje mohutné prístavné terminály, cez ktoré bude prúdiť ruský a čínsky tovar do Európy v obrovskom objeme. Ukrajina je s určitosťou mimo hru.

Ukrajina stratila priemyselnú, dopravnú i logistickú budúcnosť. Nikoho nezaujíma a osud Ukrajiny je predurčený. Stane sa málo rozvinutou agrárnou krajinou, ktorú už dnes masovo opúšťajú nielen obyvatelia v produktívnom veku, ale aj prívrženci Banderu, ktorí čoraz častejšie odchádzajú smerom na Západ, dokonca hrdlačia v nenávidenom Poľsku. Ukrajina prestáva byť miestom vhodným na život. Exodus ukrajinských obyvateľov do Ruska je v Rusku pochopiteľným a vítaným krokom. Na Ukrajine nie sú Ukrajinci potrební, pretože agrárna krajina nemá ako živiť obyvateľov, ktorých nemá kde zamestnať.