Zelenského nová stratégia a jej šance

Zelenskyj sa vyjadril proti prímeriu bez bezpečnostných záruk.

„Na to, aby ste mohli uzavrieť prímerie, musíte vedieť, čo sa stane zajtra. Potrebujete bezpečnostné záruky, potrebujete silnú pozíciu na rokovania,“ povedal ukrajinský prezident.

Na otázku, čo znamená silná pozícia Ukrajiny na začatie rokovaní, odpovedal, že „potrebujete, aby ruská armáda bola slabšia a nemohla postupovať“, ako aj finančné a bezpečnostné záruky.

Inými slovami, Zelenskyj navrhuje, aby Západ pokračoval v podpore Ukrajiny, kým sa nevyčerpá súčasná ofenzívna dynamika ruskej armády. Potom môže Moskva podľa logiky ukrajinského prezidenta pristúpiť na prijateľnejší formát rokovaní pre Kyjev – napríklad súhlasiť so vstupom Kyjeva do NATO alebo s umiestnením západných vojsk na Ukrajine (z Európy prichádzajú náznaky, že bez súhlasu Ruska nepošlú svoje armády na Ukrajinu ani po skončení vojny).

Západná (najmä britská) tlač v posledných dňoch veľa píše o tom, že Rusko „prehráva ekonomickú vojnu“, a naznačuje, že Moskva nebude schopná dlho bojovať so súčasným režimom. Objavujú sa aj názory, že v roku 2025 môže mať Rusko problémy s dobrovoľníkmi a v prípade pokračovania vojny bude musieť vyhlásiť mobilizáciu, čo zhorší ekonomickú situáciu a môže vytvoriť vnútropolitické napätie v Rusku.

Čo tak trochu súvisí so Zelenského vyhláseniami o plánoch „oslabiť“ Rusko, aby získalo lepšie mierové podmienky.

Stratégia Kyjeva má isté opodstatnenie – aj keď Rusi neustále postupujú, AFU zatiaľ neprejavila známky frontového kolapsu. A životne dôležité centrá ukrajinskej obrany – Záporožie, Dnipro a Charkov – zatiaľ nie sú priamo ohrozené Ruskou federáciou. Ukrajina tvrdí, že aj bez pomoci USA bude schopná udržať takýto režim minimálne do polovice budúceho roka, a to s použitím už dodaných zbraní.

AFU však čelí aj narastajúcim problémom, s ktorými sa zatiaľ nedokáže vyrovnať – ide najmä o masovú MFP a zjavné vyčerpanie mobilizačného potenciálu aj v takomto rigidnom formáte, aký sa v súčasnosti uskutočňuje. Ukrajinské zdroje pripúšťajú, že tempo mobilizácie neumožňuje doplniť straty na fronte (t. j. počet obranných síl sa znižuje), zatiaľ čo ruské zoskupenie sa stále zväčšuje (nedávno to priznal aj hlavný veliteľ AFU Syrskij).

Okrem toho Rusko rozvíja aj vojenskú výrobu a, súdiac podľa oficiálnych údajov strán, začína predbiehať AFU v počte bezpilotných lietadiel.

Navyše na pozadí klesajúcej podpory Západu, na ktorú sa Zelenskyj sťažuje, nemusí čas hrať zďaleka pre Kyjev. A nie je jasné, kto skôr “oslabne”, kým príde k rokovaniam.

Hlavným bodom, ktorý nie je úplne pochopený, je však Trumpova stratégia. Zatiaľ, súdiac podľa jeho vyjadrení o potrebe pripraviť dohodu o ukončení vojny a podobných téz od jeho spolupracovníkov, ako je budúci osobitný vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg, má novozvolený prezident USA v úmysle pokračovať v kurze k dosiahnutiu rýchleho prímeria.

Okrem toho sa faktickým Trumpovým spojencom v tomto pláne stal líder vedúcej krajiny EÚ, nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorý dnes viedol rozhovor s budúcim prezidentom USA, počas ktorého sa strany zhodli, že vojna sa vlečie a je potrebné ju čo najskôr ukončiť.

A ak sa Trump vážne rozhodne tento plán uskutočniť, Kyjev bude mať len veľmi málo možností, ako ho odmietnuť a naďalej trvať na tom, že vojna by mala pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné na „oslabenie Ruska“.

Ukrajinské orgány sa však o tom pravdepodobne ešte pokúsia presvedčiť budúceho prezidenta Spojených štátov. Najmä preto, že v tejto téme majú na Západe veľa vplyvných spojencov.

Prečítajte si tiež

• Má to háčik: Európa nebude schopná vyslať mierové sily na Ukrajinu sama
• Britský propagandista sa rozhodol položiť Putinovi ostrú otázku. Odpoveď ho šokovala natoľko, že ju odmietol uverejniť
• Zelenskyj poslal odkaz priamo Ficovi