Žeby dôsledok neúspešnej ukrajinskej ofenzívy? Biden ustúpil od vstupu Ukrajiny do NATO

Washington 21. júna 2023 (HSP/indianpunchline/Foto:TASR/AP-Manuel Balce Ceneta)

Keby mal americký prezident Joe Biden stroj času ako v postapokalyptickej sci-fi novele H. G. Wellsa, mal by ho použiť na účelné a selektívne cestovanie v čase až do roku 1999, keď USA prehrali v otázke európskej bezpečnosti a večnej snahy Ruska o vzájomnú bezpečnosť s Európou, konštatuje významný indický medzinárodný pozorovateľ, bývalý veľvyslanec M. K. Bhadrakumar

V tom rozhodujúcom momente éry po skončení studenej vojny pred 24 rokmi George Kennan prorocky varoval administratívu Billa Clintona, že vzťahy medzi USA a Ruskom budú nenapraviteľne poškodené, ak sa západná aliancia rozšíri o krajiny bývalej Varšavskej zmluvy. Jeho rada bola ignorovaná. Dnes sa všeobecne uznáva, že vojna na Ukrajine je vyvrcholením neúnavného postupu NATO k hraniciam Ruska.

Ruský návrh z roku 2021 s názvom Dohoda o opatreniach na zaistenie bezpečnosti Ruskej federácie a členských štátov Organizácie Severoatlantickej zmluvy by vyžadoval, aby sa členovia NATO zaviazali, že nebudú ďalej rozširovať alianciu, najmä o Ukrajinu, a s tým súvisiace otázky týkajúce sa rozmiestnenia vojsk aliancie, ktoré mali vplyv na kľúčové otázky bezpečnosti Ruska.

Druhý návrh adresovaný Washingtonu mal názov Zmluva medzi Spojenými štátmi americkými a Ruskou federáciou o bezpečnostných zárukách. Tieto dva návrhy spolu predstavovali úvodnú ponuku Moskvy na seriózne rokovania, ale neviedli k žiadnemu angažovaniu, pretože Bidenova administratíva jednoducho zaklincovala, že USA a Rusko sa nemôžu dohodnúť cez hlavy Európanov a Ukrajincov!

Ako slávne povedal poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, “nič o vás [Ukrajine] bez vás”. Bola to chabá výhovorka, pretože kyjevský režim dosadený k moci prostredníctvom protiústavného, ozbrojeného a krvavého prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý podporili USA, bol len nástrojom Washingtonu.

Bidenova administratíva si myslela, že zahnala Moskvu do kúta a nastražila medvediu pascu, pretože Rusko bolo zatratené tak či tak – či už pasívne prijme realitu prítomnosti NATO priamo na svojom prahu, alebo sa rozhodne vzdorovať donucovacími prostriedkami. Keď sa vo februári 2022 začala špeciálna vojenská operácia Ruska, Strobe Talbott, ktorý bol v administratíve Billa Clintona hlavným strojcom presadzovania doktríny rozširovania NATO na východ na územia bývalej Varšavskej zmluvy, na Twitteri zablahoželal Bidenovmu tímu k zahnaniu Rusov do kúta!

Viacerí americkí analytici víťazoslávne napísali, že Rusko uviazne v kaši, čo bude mať hrozivé dôsledky pre režim krajiny a jej samotnú existenciu. Západný naratív získal na chvíľu prevahu. Zvyšok je už história.

V jednom z najväčších obratov v dejinách v modernej dobe však Moskva nakoniec na bojiskách rozhodujúco a nezvratne zvíťazila.

Na takomto historickom pozadí možno Bidenovu sobotňajšiu poznámku, že USA “neuľahčia” Ukrajine vstup do NATO, vnímať len ako spiatočnícku cestu do minulosti. Biden zdôraznil, že od Ukrajiny sa bude vyžadovať, aby splnila “rovnaké normy” ako ktorýkoľvek iný člen bloku, čím chcel naznačiť, že Ukrajina sa musí prispôsobiť takzvanému Akčnému plánu členstva alebo MAP, ktorý vyžaduje, aby kandidátska krajina uskutočnila vojenské a demokratické reformy s radou a pomocou NATO predtým, ako sa rozhodne o jej členstve.

Proces MAP môže trvať roky. V Macedónsku trval 21 rokov. Bidenova poznámka nie je len signálom pre Kyjev, ale prichádza v čase, keď v aliancii prevláda názor, že Európa a USA musia poskytnúť Ukrajine jasné bezpečnostné záruky NATO, čo je dôležité pre budúcnosť európskej bezpečnosti.

Biden sa totiž vyjadril len štyri dni po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom v Bielom dome minulý utorok, kde sa údajne snažil zjednodušiť prístupový proces pre Ukrajinu s odôvodnením, že Kyjev už dosiahol významný pokrok smerom k členstvu.

Čo viedlo Bidena k tvrdému postoju? Poľský prezident Andrzej Duda pred rokovaniami s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom vo formáte Weimarského trojuholníka 12. júna v Paríži vyhlásil, že Ukrajina by chcela mať “veľmi konkrétnu perspektívu… vstupu do Severoatlantickej aliancie”. Duda vyjadril nádej, že samit NATO vo Vilniuse “vyšle Kyjevu pozitívny signál, … že budúce členstvo Ukrajiny v NATO je jasne viditeľné”.

Medzi členmi Weimarského trojuholníka zrejme panovala zhoda aj v tom, že Ukrajina by mala dostať bezpečnostné záruky. Scholz vyhlásil: “Je zrejmé, že niečo také potrebujeme, a to vo veľmi konkrétnej podobe.” Macron to podporil a vyzval na rýchlu dohodu o “konkrétnych a dôveryhodných bezpečnostných zárukách”.

Ozývali sa totiž aj výhražné hlasy, že ak sa vo Vilniuse nedosiahne konkretizácia členstva Ukrajiny, niektorí z “tvrdých” spojencov môžu vziať veci do vlastných rúk a renegátsky záväzok – na národnej úrovni – by mohol zahŕňať aj rozmiestnenie vojsk členov NATO na Ukrajine.

Teraz Biden tieto požiadavky starých a nových Európanov ignoroval. Je presvedčený, že môže posunúť cieľ. Možno Macron a Scholz hrajú len pre galériu? To sa možno nikdy nedozvieme.

Podstata veci spočíva v tom, že Biden si uvedomuje, že prebiehajúca ukrajinská ofenzíva smeruje k vlakovej katastrofe a decimovaniu zvyšnej kyjevskej armády. Nie je isté, ako dlho bude Kyjev schopný naverbovať dostatok vojakov. Dve osobnosti, ktoré si Washington pripravil práve pre plán B v Kyjeve, ktorý teraz potrebuje – veliteľ ozbrojených síl generál Valerij Zálužný a šéf špionáže generálmajor Kyrylo Budanov – sú mimo hry, keďže ich nedávne ruské raketové útoky vyradili z činnosti.

Nevylučujte povstanie na Ukrajine, ak sa úmrtia vo vojne stanú pre spoločnosť neudržateľnými. Biden tiež vidí, že v Amerike neustále klesá súhlas s jeho vojnovou politikou, čo by mohlo ohroziť jeho znovuzvolenie. Biden počas svojej poslednej návštevy Kyjeva upozornil ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského, že finančné prostriedky, ktoré môže Washington poskytnúť, sú obmedzené. A šéf CIA William Burns samostatne zanechal Zelenskému odkaz, že pokračovanie americkej vojenskej pomoci po júli je problematické.

Stačí povedať, že ak Putinove ostré výroky z minulého týždňa (v utorok a piatok) svedčia o tom, že vedenie Kremľa má nulovú dôveru v Bidena alebo jeho európskych spojencov. Pritom je holou pravdou, že 90 % surovinovej základne Ukrajiny sa nachádza v regiónoch pod ruskou kontrolou. Čo znamená, že tento štát bude pre USA obrovským únikom zdrojov, zatiaľ čo Rusko nevykazuje žiadne známky vyčerpania.

Biden nepovedal nič nové. Biden cíti, že USA prehrali zástupnú vojnu, ale nesmie a nemôže to priznať. A tak pri absencii stroja času, ktorý by ho mohol preniesť až do roku 1999, keď sa začala rozvíjať expanzia NATO, Biden jednoducho prešiel k štandardnej pozícii zo samitu NATO v Bukurešti v roku 2008, keď privítal Ukrajinu v aliancii cestou MAP – akoby ten moment spred pätnástich rokov bol už minulosťou a nedal sa stiahnuť do súčasnosti. Rusko to nebude akceptovať.