Celosvetovo najväčšie spravodajské organizácie, od The New York Times cez Reuters až po The Associated Press, označili európske pravicové strany ako “krajne pravicové“, “extrémne pravicové“ a “radikálne pravicové“… Zatiaľ čo ľavicové socialistické strany boli jednoducho označené ako “stredoľavé“ a “prodemokratické“ strany.

Krajné, extrémne a radikálne

Francúzsky prezident Emmanuel Macron bol voľbách porazený Národným zhromaždením Marine Le Penovej, ktoré sa stalo najväčšou politickou stranou v krajine. „Vzostup nacionalistov a demagógov je nebezpečenstvom pre náš národ a pre Európu,“ reagoval Macron. „Po tomto dni nemôžem pokračovať, akoby sa nič nestalo,“ dodal.

V Nemecku viedla stredopravá strana, ale druhý najsilnejší výsledok dosiahla Alternatíva pre Nemecko, o ktorej spravodajské organizácie tvrdili, že je to “krajne pravicová“ strana.

V Taliansku dosiahla výrazné zisky aj pravicová strana Bratia Talianska premiérky Giorgie Meloniovej.

Európske zelené strany a globalistické ľavicové strany utrpeli v parlamentných voľbách v Európskej únii najväčšie straty.

Portál POLITICO poznamenal, že ak by tvrdé pravicové strany vytvorili jednu skupinu, boli by druhou najsilnejšou silou v Európskom parlamente hneď po stredopravej Európskej ľudovej strane (EPP).

V správach sa tiež uvádza, že tvrdé pravicové strany si urobili vážny náskok najmä u mladých voličov.

Médiá pri opise volieb uvádzali napríklad tieto desivé výroky:

Agentúra Reuters: „Odráža to rastúci trend na Západe, ktorý sa odklonil od hlavného prúdu a status quo a priklonil sa k radikálnym alternatívam, akým je napríklad bývalý a možno aj budúci americký prezident Donald Trump. V predchádzajúcich voľbách radikálne pravicové strany hovorili o vystúpení z Európskej únie alebo z eurozóny, čo bolo v súlade s výzvami britských brexitárov. Teraz ju chcú tieto strany ovplyvniť zvnútra.“

The New York Times: „Výsledok znepokojil mainstreamový establišment bloku a zdá sa, že krajná pravica sa stane rušivou silou.“

The Washington Post: „Roky sme hovorili o zdanlivo nezmieriteľnom trende: Európska krajná pravica krok za krokom získavala pôdu pod nohami a približovala sa k moci. Politické zábrany proti extrémistickým frakciám, ktoré sa kedysi považovali za neprípustné, sa v krajinách postupne rúcali. Sanitárny kordón, ktorý si strany hlavného prúdu vytvorili proti domnelým potomkom európskych fašistických hnutí, sa zrútil. “Krajná pravica je na vzostupe”, hlásali titulky novín. Prvé výsledky parlamentných volieb v Európskej únii môžu naznačovať jej definitívny príchod. Na celom kontinente, a najmä v niektorých jeho najväčších krajinách, dosiahli krajne pravicové strany silné alebo rekordné výsledky.”

Axios: „V niektorých krajinách sa stred udržal, ale nárast radikálnej pravice – najmä v Nemecku – upozornil na prodemokratické strany.“

The Associated Press: „V nedeľných parlamentných voľbách dosiahli krajne pravicové strany výrazné úspechy a francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi uštedrili mimoriadne ponižujúcu porážku. V noci, keď sa 27-členný blok citeľne posunul doprava, talianska premiérka Giorgia Meloniová viac ako zdvojnásobila počet svojich kresiel v Európskom parlamente. A hoci krajne pravicovú stranu Alternatíva pre Nemecko prenasledoval škandál s jej kandidátmi, aj tak získala dostatok kresiel na to, aby predbehla prepadávajúcich sa sociálnych demokratov kancelára Olafa Scholza.”

Vietor z USA?

Tieto trendy sú podľa DailyWire odrazom politického vetra z USA, kde voliči v drvivej väčšine neschvaľujú výkon prezidenta Joea Bidena. A to najmä po tom, čo do USA vtrhli milióny nelegálnych prisťahovalcov, ceny energií prudko vzrástli a inflácia spôsobila katastrofu v mnohých rodinách.

Predpokladaný republikánsky kandidát na prezidenta Donald Trump je v prieskumoch stále pred Bidenom. A to aj napriek nedávnemu odsúdeniu, ktoré ešte môže byť zrušené. Trump sa výrazne presadil najmä u mladých voličov a v menšinových komunitách.

Prečítajte si tiež :

• Celoeurópske voľby zatriasli vládnou mocou v členských krajinách. Prejavia sa tieto otrasy na pôde EP?
• Voľby do Európskeho parlamentu a Macronova porážka. Čo to znamená a ako to ovplyvní vojnu na Ukrajine?