Médiá prepadli panike

V Európe rastie odpor voči radikálnej klimatickej agende politickej ľavice, inflácii a miliónom migrantov, ktorí do Európy prišli z Blízkeho východu a Afriky. Pravicové strany získali v eurovoľbách výraznú podporu na celom kontinente. The Daily Wire poukazuje na to, že najväčšie spravodajské médiá po voľbách akoby prepadli panike

11. 06. 2024 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

eurovoľby voľby do Európskeho parlamentu europarlament

Na snímke ľudia kráčajú pred Európskym parlamentom v Bruseli

Bratislava 10. júna 2024 (HSP/ The Daily Wire/ Foto: TASR/AP-Geert Vanden Wijngaert)

▶ ❚❚ ↻

Celosvetovo najväčšie spravodajské organizácie, od The New York Times cez Reuters až po The Associated Press, označili európske pravicové strany ako “krajne pravicové“, “extrémne pravicové“ a “radikálne pravicové“… Zatiaľ čo ľavicové socialistické strany boli jednoducho označené ako “stredoľavé“ a “prodemokratické“ strany.

Krajné, extrémne a radikálne

Francúzsky prezident Emmanuel Macron bol voľbách porazený Národným zhromaždením Marine Le Penovej, ktoré sa stalo najväčšou politickou stranou v krajine. „Vzostup nacionalistov a demagógov je nebezpečenstvom pre náš národ a pre Európu,“ reagoval Macron. „Po tomto dni nemôžem pokračovať, akoby sa nič nestalo,“ dodal.

V Nemecku viedla stredopravá strana, ale druhý najsilnejší výsledok dosiahla Alternatíva pre Nemecko, o ktorej spravodajské organizácie tvrdili, že je to “krajne pravicová“ strana.

V Taliansku dosiahla výrazné zisky aj pravicová strana Bratia Talianska premiérky Giorgie Meloniovej.

Európske zelené strany a globalistické ľavicové strany utrpeli v parlamentných voľbách v Európskej únii najväčšie straty.

Portál POLITICO poznamenal, že ak by tvrdé pravicové strany vytvorili jednu skupinu, boli by druhou najsilnejšou silou v Európskom parlamente hneď po stredopravej Európskej ľudovej strane (EPP).

V správach sa tiež uvádza, že tvrdé pravicové strany si urobili vážny náskok najmä u mladých voličov.

Médiá pri opise volieb uvádzali napríklad tieto desivé výroky:

Agentúra Reuters: „Odráža to rastúci trend na Západe, ktorý sa odklonil od hlavného prúdu a status quo a priklonil sa k radikálnym alternatívam, akým je napríklad bývalý a možno aj budúci americký prezident Donald Trump. V predchádzajúcich voľbách radikálne pravicové strany hovorili o vystúpení z Európskej únie alebo z eurozóny, čo bolo v súlade s výzvami britských brexitárov. Teraz ju chcú tieto strany ovplyvniť zvnútra.“

The New York Times: „Výsledok znepokojil mainstreamový establišment bloku a zdá sa, že krajná pravica sa stane rušivou silou.“

The Washington Post: „Roky sme hovorili o zdanlivo nezmieriteľnom trende: Európska krajná pravica krok za krokom získavala pôdu pod nohami a približovala sa k moci. Politické zábrany proti extrémistickým frakciám, ktoré sa kedysi považovali za neprípustné, sa v krajinách postupne rúcali. Sanitárny kordón, ktorý si strany hlavného prúdu vytvorili proti domnelým potomkom európskych fašistických hnutí, sa zrútil. “Krajná pravica je na vzostupe”, hlásali titulky novín. Prvé výsledky parlamentných volieb v Európskej únii môžu naznačovať jej definitívny príchod. Na celom kontinente, a najmä v niektorých jeho najväčších krajinách, dosiahli krajne pravicové strany silné alebo rekordné výsledky.”

Axios: „V niektorých krajinách sa stred udržal, ale nárast radikálnej pravice – najmä v Nemecku – upozornil na prodemokratické strany.“

The Associated Press: „V nedeľných parlamentných voľbách dosiahli krajne pravicové strany výrazné úspechy a francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi uštedrili mimoriadne ponižujúcu porážku. V noci, keď sa 27-členný blok citeľne posunul doprava, talianska premiérka Giorgia Meloniová viac ako zdvojnásobila počet svojich kresiel v Európskom parlamente. A hoci krajne pravicovú stranu Alternatíva pre Nemecko prenasledoval škandál s jej kandidátmi, aj tak získala dostatok kresiel na to, aby predbehla prepadávajúcich sa sociálnych demokratov kancelára Olafa Scholza.”

Vietor z USA?

Tieto trendy sú podľa DailyWire odrazom politického vetra z USA, kde voliči v drvivej väčšine neschvaľujú výkon prezidenta Joea Bidena. A to najmä po tom, čo do USA vtrhli milióny nelegálnych prisťahovalcov, ceny energií prudko vzrástli a inflácia spôsobila katastrofu v mnohých rodinách.

Predpokladaný republikánsky kandidát na prezidenta Donald Trump je v prieskumoch stále pred Bidenom. A to aj napriek nedávnemu odsúdeniu, ktoré ešte môže byť zrušené. Trump sa výrazne presadil najmä u mladých voličov a v menšinových komunitách.

Prečítajte si tiež :

Pošlite nám tip

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk

NAŽIVO

Národný inšpektorát práce (NIP) výrazne posilnil kontroly zamerané na nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie. Cieľom rezortu práce je chrániť zamestnancov. Inšpektori v roku 2025 vykonali takmer 17-tisíc kontrol naprieč celým Slovenskom a odhalili 693 nelegálnych zamestnávateľov. Redakciu informovali z tlačového oddelenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Čítať viac | 13:24

Rusko sa neponáhľa uzavrieť dohodu o ukončení vojny na Ukrajine, uviedol vo štvrtok minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, zatiaľ čo v Ženeve prebieha ďalšie kolo mierových rozhovorov ruských a ukrajinských vyjednávačov s americkými predstaviteľmi.

Čítať viac | 13:21

Začína sa výstavba posledného z troch chýbajúcich úsekov diaľnice D3 na Kysuciach. Úsek medzi Kysuckým Novým Mestom a Oščadnicou meria necelých desať kilometrov a dokončený by mal byť v priebehu roka 2029.

Čítať viac | 13:01

Za účasti odborníkov z Maďarska a Slovenska, ktorí by overili stav ropovodu Držba, by mala podľa premiéra Viktora Orbána EÚ vyslať misiu. List s týmto návrhom Orbán adresoval predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi.