Zimbabwe je otvorené pre biznis, a víta nové obchodné partnerstvá, investície a spolupráce. Uviedol to prezident krajiny, Emmerson Mnangagwa, počas víkendového Medzinárodného ekonomického fóra v Sankt Petersburgu (SPIEF 2024). Hovoril v mene krajín globálneho juhu, ktoré odmietajú ostávať vo svetovo hospodárskych, v kontexte marginalizovaných krajín. Odmietol aj sankcie, ktoré krajiny kolektívneho západu uvalili v priebehu rokov na tie regióny, ktoré sa rozhodli odmietnuť unipolárny svet s riadiacim centrom v USA, a rozhodli sa ísť vlastnou cestou.

Inými slovami – privlastnili si späť svoju zem, ktorú im kolonizátori zhabali pred stáročiami.

Medzi rečníkmi boli poprední politici a odborníci zo 140 krajín celého sveta, vrátane prezidenta Vladimíra Putina. Možno preto mlčia naše médiá o tomto exkluzívnom podujatí… Aspoň teda ja som v tých liberálnych nenašiel o SPIEF ani zmienku.

Môžeme sa potom čudovať, že bežný konzument našich denníkov nemá ani potuchy, ako sa rozvíjajú tri štvrtiny planéty? Keď pre našich politikov (opozičných) a médiá, či iné mienkotvorné inštitúcie, existuje len EÚ, NATO, USA, a nič viac?

Pravda, „kolektívny západ“ je najbohatšia, a zároveň technologicky najviac rozvinutá časť sveta. Zámerne nepíšem, že je najviac rozvinutá aj po stránke kultúrnej či duchovnej – to by totiž nebola pravda. Prakticky ľubovoľná kultúra „tretieho sveta“ vytvorila a vytvára hodnoty, vedľa ktorých naši hrdí pochodujúci na PRIDE v kožených sadomaso oblekoch alebo zvieracích kostýmoch vyzerajú, s prepáčením, ako prípady pre urýchlenú hospitalizáciu.

A pokiaľ ide o duchovnú sféru…

Úprimne? Chátrame. Dobré mravy boli rozleptané kyselinou liberalizačného uvoľňovania. Pod všeobjímajúcim heslom „Láska je láska“ – robte si, čo chcete!

Prečo naše „Zomríčatá“ vyložia fotku, kde sa držia okolo pása prezident Macron s prezidentkou Čaputovou, a prezentujú ich ako „dokonalý pár“? Ten istý muž mal iba 15 rokov, keď sa zoznámil so svojou súčasnou manželkou – ona mala vtedy 40 a bola jeho učiteľkou. Zdá sa to niekomu zdravé a prirodzené? Jasné, veď „láska je láska“. Aj za vzor ich budeme dávať?

Osobne sa domnievam, že časom, ako znižuje veková hranica pre rôzne právne úkony a normalizuje sa neštandardná sexualita, bude povolené stýkať sa dospelým ľuďom s osobami, ktoré ešte nedosiahli plnoletosť.

Dúfam, že zo zákona bude vyplývať aspoň nevyhnutnosť súhlasu zákonného zástupcu…

Ale nie, o týchto veciach nebude „kritický novinár“ západu hovoriť či písať. Čo viac, on tieto informácie vytesní, aby na ne nemusel ani myslieť. Naštrbilo by to jeho ružový obrázok sveta.

S tým súvisí aj kríza v katolíckej cirkvi. Ako ináč pomenovať štádium, v ktorom sa ocitla? Keď kňazi prestávajú nosiť farárske goliere, a zdravia sa „čauko“? Keď vystupujú na politických mítingoch v prospech liberálnych kandidátov, a vo svojich prejavoch necitujú Bibliu ani výroky prorokov alebo Ježiša Krista? Česť výnimkám.

Centrum duchovného života, ktorým bývala v našich geografických rámcoch kresťanská Európa, sa prenieslo do pravoslávneho Ruska. Nie je náhoda, že tam vedľa seba v pokoji nažívajú rozličné etnické skupiny a náboženstvá.

Po Francúzsku je, ak sa nemýlim, Rusko druhá najväčšia krajina s moslimskou populáciou v Eurázii. Položme si otázku: Ako to, že vo Francúzsku (a ďalších štátoch západnej Európy) majú s imigrantmi často problémy, zatiaľ čo v Rusku takmer vôbec (nepočítajúc teroristické údery naplánované v zahraničí)?

Túto otázku treba zodpovedať veľmi úprimne. Je to tak, že Moskva rešpektuje inakosť svojich obyvateľov, a vzhľadom na to, že ide primárne o konzervatívny kultúrno-civilizačný okruh, dokážu spolu nažívať v mieri. Rusko dokazuje, že „multi-kulti“ funguje. Za predpokladu, že občanov prirodzenou cestou integrujete do chodu štátu, vychádzate zo vzájomného rešpektu inakosti (nemyslím, pochopiteľne, sexuálnu inakosť), a nepúšťate si na svoje územie hocikoho hlava nehlava.

A Francúzsko? Krajina, ktorá sa pýši právami trans-osôb, ale zakazuje nosiť v školách závoj alebo krížik na viditeľných miestach? Čo môže čakať krajina, ktorá zavrhla Boha? Ktorá celé stáročia vykorisťovala národy afrického kontinentu? Spomeňme len, aké zverstvá spáchali v Alžírsku počas revolúcie ešte v 60. rokoch minulého storočia…

Dá sa to všetko vygoogliť, sú to fakty, tvrdé fakty.

A teraz sa tvária, že akí sú dobrí ľudia, keď majú otvorenú migračnú politiku? Čo čakajú za svoju kolonialistickú minulosť, že ich prišelci budú milovať?

Ekonomické fórum v Petrohrade vysiela do sveta celkom odlišnú správu. Sedia vedľa seba beloch kaukazského typu, černoch a domorodý obyvateľ južnej („bolívarskej“) Ameriky. Prezidenti, osobnosti, s podobným pohľadom na históriu, prítomnosť; s podobnými víziami do budúcna.

A na prvom mieste je prospech ich ľudu.

Ale môžeme sa čudovať, že ich priority sú stanovené takto? Keď prezident Zimbabwe sedel desať rokov vo väzení za svoju rebelantskú politickú činnosť? A na krku mal pôvodne trest smrti?

Keď vychádzate z takého životného príbehu, váš pohľad na svet a rebríček hodnôt bude veľmi jasný.

Viete, západ s jeho univerzalistickým pohľadom bude vykresľovať týchto ľudí minimálne ako darebákov či diktátorov. Neviem, aká nálepka sa teraz nosí. Ich hlavné previnenie však je, že odmietli nechať sa vykorisťovať, a zoštátnili západné firmy, ktoré za smiešnu plácu ťažili nerastné suroviny a bohatli do neuveriteľných, absurdných rozmerov. V absolútnej asymetrii k tomu, aká chudoba pretrvávala v krajinách, ktorým nás naučili hovoriť povýšene „tretí svet“.

Prezident Putin odpovedal počas ekonomického fóra aj na otázky moderátora k vojne na Ukrajine. Prezident Zelenský mal podľa stanného práva stratiť svoju legitimitu. Putin verí, že výhra Ruska je len otázkou času. S tým, že rýchlejšie napredovanie by znamenalo väčšie straty vojenského personálu.

O kapitulácii Ukrajiny však momentálne pochybuje – vzhľadom na to, že dlhodobé pokračovanie bojov je výhodné pre krajiny západu. Vo svetle týchto informácií sa javí iniciatíva „mierových rokovaní“ vo Švajčiarsku ako obyčajná západná propaganda, ktorá má ukázať občanom „civilizovaného sveta“, že my sa predsa o mier úpenlivo snažíme – to RUSI nám v ňom bránia!

Putin hovoril aj o použití jadrových zbraní. Nukleárna doktrína Ruskej federácie ako hlavný dokument v tejto veci hovorí, že nukleárne zbrane smú byť použité len v prípade, keby niekto udrel zbraňami masového ničenia priamo na územie Ruskej federácie (zjednodušene povedané). K takému prípadu však nedošlo – a nech nás Boh predtým ochraňuje.

Spomeňme ale hlavnú tému tohoročného fóra: “Základ multipolárneho sveta – formovanie nových bodov rastu”. Presne tak, je to v súlade s tým, čo sme tu neraz spomínali: politologicky-filozofická teória „multipolárneho sveta“ sa rysuje v reálnych kontúrach.

O budúcnosti sa totiž v skutočnosti nerozhoduje len v Bruseli alebo „DC“.

Viete, ľudia z Davosu či pohlavári korporátov so sídlom prevažne v USA, teda vlastníci a správcovia najväčšej časti globálneho finančného kapitálu, by najradšej videli svet tak, ako ho portrétuje Klaus Schwaab – teda ako akúsi nadnárodnú veľkú obchodnú spoločnosť. Inými slovami, akýsi „korporátny fašizmus obalený dúhou“, kde národné štáty prídu o svoju zvrchovanosť (Alebo už sa stalo? Hmm…), a vlády budú rozhodovať akurát o tom, či majú mať štátne inštitúcie špeciálne toalety pre genderovo nerozhodných. Opäť zjednodušene povedané.

Tri štvrtiny sveta však s tou víziou nesúhlasia. Odmietajú vzdať sa ideí vlastenectva, národného štátu s jeho osobitým svojrázom, historickým príbehom, a kultúrnou identitou. To, čo sú pre väčšinu sveta nadčasové hodnoty, dnes majú sklony naši novinári označovať ako prejavy „krajnej pravice“.

Takto sa zdeformovalo naše chápanie patriotizmu. Hovoríme o našej vlasti ako o „krajine“. Degradovali sme Slovensko z domoviny na akýsi „geografický útvar“.

Predstavte si, čo sa stalo: MMA zápasník Attila Végh v sobotu prehral dôležitý zápas. Viete, čo povedal moderátorovi tesne po vyhlásení výsledku? Okrem iného aj to, že Slováci sú silný národ, a že máme držať spolu ako tím. Pravda, použil svoju typickú lámanú slovenčinu, ale o to vôbec nejde – ide o odkaz. Predviedol sa ako národovec, ako patriot. Všetka česť.

Zoberte si, pre porovnanie, aké myšlienky šíri Ivan Korčok: Že aj on je vlastenec. Celý život slúžil Slovensku ako diplomat, to mu neberieme, avšak „slúžil“ mimo Slovenska, na krásnych miestach a za slušný plat, kde sa stýkal s ľuďmi „vyššej“ spoločnosti.

Ako reálne asi môže vnímať život a potreby bežných Slovákov?

A nie, dve jazdy vlakom cez Kysak na tom nič nemenia. Pointa? Nemožno byť patriotom a uprednostňovať európsku vlajku pred našou vlastnou. Nemožno hlásať, že „Európa sme my“ – my sme jej súčasťou, ale to neznamená, že sa v nej ochotne „rozpustíme“, že rezignujeme na naše korene. Taký Rudolf Huliak v jeho poľovníckom saku (ak ten strih nesprávne identifikujem, opravte ma) bude vždy viac autentickým obrazom vlastenca, než ktokoľvek z progresívneho spektra.

Suma sumárum: Hoci to nebude ani dnes ani zajtra, výsledky vzmáhajúcich sa ekonomických gigantov svoje plody prinesú vo výhľade niekoľkých desiatkach rokov.

Som zvedavý, ako sa situácia vyvinie u nás – aká bude pozícia Slovenska v novom svetovom usporiadaní?

Na záver mi, prosím, povedzte váš osobný názor: Keď vecne tlmočím myšlienky z ekonomického fóra v Petrohrade, šírim azda „ruskú propagandu“?

Pýtam sa len preto, že z môjho hľadiska ide pri informovaní o tejto časti sveta o objektivitu – teda jednu zo základných požiadaviek na médiá. Nech Slováci vedia, aké myšlienky hýbu východom a globálnym juhom. Máme predsa právo na informácie.

A v tomto článku nenájdete ani „fake news“ ani „hoaxy“, ani iné populárne nálepky (pokiaľ by predsa niečo nepresné bez môjho vedomia prekĺzlo, prosím, napíšte, a opravíme to).

Chcem to vedieť celkom vážne – aby sme si ujasnili, ako stojí slovenská žurnalistika. Či u nás možno ešte stále nezávisle a objektívne informovať o udalostiach z rôznych končín sveta, bez toho, aby ste sa vystavili riziku, že dostanete negatívnu nálepku.

Podľa niektorých našich novinárov a opozičných politikov je totiž čokoľvek, čo nezhadzuje iné civilizácie, šírením ich propagandy.