SMER sa podľa Leška stáva čoraz viac populistickou stranou. Čo to znamená v preklade?

Populizmus vo svojej bežnej definícii značí, že sa zaujímate o potreby najširších vrstiev obyvateľstva (z lat. populus – národ, ľud). Inými slovami, o bežných ľudí, ktorí majú dojem, že ostatné elity ich zanedbávajú.

Prečo má mať táto politická filozofia pejoratívny nádych?

Iste, naučili nás spájať ju s národne, až krajne pravicovou orientáciou. Napokon, takto to vníma aj Leško. Ale čo je na tom zlé, keď sa zaujímate o ľud a jeho bežné strasti a potreby?

Aha, už viem – idea hrdého národného štátu je pre globalistov pasé. A teda aj vy, ako politici, ktorí sa snažia popri demokratických princípoch zachovať aj slovenskú národnú identitu, ste persony non grata.

Aspoň v ponímaní liberálnych médií, ktoré si s globalistickými elitami podávajú ruky.

Leško sa čuduje SMERu, že odmieta progresivizmus ako „prirodzenú“ ideológiu pre Slovensko. Vraj, ako je možné, že vyhralo PS – či taká veľká časť občanov nevie, čo je protislovenské…

Nuž, áno, nevie.

Dôvody sme identifikovali a menovali mnohokrát: mediálna masáž, korporátny fašizmus (v zmysle, že keď vám príde firemný mail s výzvou zúčastniť sa pochodu PRIDE, tak predsa nechcete byť jediný v tíme, kto odmietne…), popularizácia krajno-progresivistických ideí skrz politikov a mimovládky a metropolitných trendsetterov z bratislavskej kaviarne…

To všetko sú významné faktory, ktoré ovplyvňujú naše myslenie na dennej báze. Keď sa raz mladý, vzdelaný človek pohybuje v komunite ďalších zamestnancov zahraničného korporátu, pochytí všetko – od vyjadrovania až po názory. Naša mienka sa – ani v dospelosti – neformuje vo vákuu.

A to si píšte, že táto zmes vplyvov je zameraná jednostranne, uniformne, a univerzalisticky: jedine to, čo k nám príde z USA ako najnovší trend, je dobré. Viac než to – je to všeľudsky platné. Lebo „sloboda a demokracia“. Yesma´am.

Čo na tom, že tri štvrtiny sveta (krajiny mimo tzv. kolektívny západ) majú iné celkom predstavy o živote!

Nie veru, koloniálne gény sa v nás nezaprú. Keď si raz odhlasujeme, že máme patent na pravdu, musia nás všetci nasledovať. To taký Irán, Venezuela, Čína, Saudská Arábia, Severná Kórea, to sú všetko darebácke štáty („roguestates“)!

Pretože MY sme povedali. Howgh.

Túto mentalitu, žiaľ, prevzali aj naši liberálni novinári a ich kmeňoví analytici…

„SMER sa totálne zblahizoval,“ sťažuje sa ďalej Leško.

Robert Fico podľa neho mal na ideologické formovanie strany vždy „svojich ľudí“, typu Boris Zala či Marek Maďarič. Maďariča považuje Leško za relatívne prijateľného (umierneného a racionálneho), no Blaha je preňho „čistý ideológ, šialene uletený od reality.“

Na Blahov ideologický vplyv na SMER môže každý pronárodne, prosociálne orientovaný občan SR povedať len: „chvalabohu“.

A viete prečo?

Pretože Slovensko nepotrebuje len ad hoc hasiť ohne, ktoré vypuknú v danom okamihu. My potrebujeme víziu. A nielen po ďalšie volebné obdobie. Aj na 25 rokov dopredu. Potrebujeme sa definitívne vyprofilovať a opäť identifikovať ako národ.

A k tomu nestačí postaviť novú nemocnicu alebo nakúpiť pre školy interaktívne tabule – akokoľvek sú tieto aktivity tiež nevyhnutné pre fungovanie štátu.

Byť zároveň sociálnou demokraciou a rátať sa medzi konzervatívne sily je podľa Leška „čistý politický nonsens“. Vážne? Nenarážame skôr na to, že doba napreduje, že dochádza k prehodnoteniu starých pojmov a rekonfigurácii politických prvkov?

Nehovorí sa tak veľa na poli politickej filozofie azda práve o vzniku novej politickej teórie, ktorá bude prepájať všetko pozitívne zo starých, prežitých ideológií?

Progres sa predsa netýka len technologického rozvoja alebo nekonečného a škandálneho uvoľňovania dobrých mravov – progres sa týka aj politických teórií. Tie sú v sústavnom pohybe, v niečom sa prelínajú, v niečom vylučujú, a z tohto pohybu vznikajú nové systémy.

Kde je napísané, že nemôže existovať „vlastenecká ľavica“?

Držať sa zubami-nechtami uzavretých definícií a teórií je spiatočnícke, a vedie naše myslenie do slepej uličky. Na udalosti, ktoré hýbu dejinami, treba aktívne reagovať. Celý svet je v pohybe, a doba si vyžaduje oprášenie a redefinovanie opotrebovaných pojmov. Nová politická teória je, iste, zatiaľ len v štádiu formovania (popredným novátorom v tejto oblasti je ruský filozof Alexander Dugin), a potrvá, kým nadobudne pevnejšie kontúry.

Avšak progres je postupný, spontánny proces.

Vítajú ho azda naši liberálni politickí komentátori len tam, kde sa im práve hodí?