Môj profil 
Predplatné
Europoslanec Tomáš Zdechovský upozorňuje, že v tejto spoločnosti existujú závažnejšie problémy ako podiel žien na vedúcich, pozíciách, či stereotypné vnímanie rodových rolí. Za závažnejšie problémy totiž považuje prostitúciu a bezdomovectvo.
“Nedávno ma veľmi zaujal diel relácie z cyklu pološero, ktorý bol venovaný práve téme žien živiacich sa sexom. Pri výpovediach niekoľkých žien sme sa v ňom mohli dozvedieť, že podľa odhadov sa u nás 13 – 15 tisíc žien živí prostitúciou. Zúfalí ľudia robia zúfalé činy,” upozornil.
Podľa jeho slov nie je vraj vôbec prekvapujúce, že ide o ženy, ktoré k tejto profesii prinútila finančná tieseň, ťažká životná situácia či nestabilné rodinné zázemie.
“Určite nielen pre mňa bol najviac srdcervúci príbeh pani Heleny. Tá má štyri deti, ale sama sa stará len o jednu dcéru. Zvyšné tri deti sú v detskom domove. V útlom detstve zrazil túto ženu vlak a prišla o ruku. Detstvo strávila v Jedličkovom ústave a v detskom domove. Pretože má len čiastočnú invaliditu, musí stále pracovať, aby uživila seba a aspoň jedno dieťa, o ktoré sa môže starať. Jej najväčším prianím je odísť z ulice, aby na ňu “žiadny chlap už nikdy nesiahol”.
Riešenie, ktoré sa v tejto relácií objavuje, a to legalizácia prostitúci, je podľa Zdechovského nesprávne.
“Od jednej zo žien, ktorá sa touto profesiou skôr živila, zaznel argument, že prostitúcia je normálne povolanie. Ja si ale myslím, že to tak nie je. Či sa nám to páči, alebo nie, prostitúcia je povolanie, kde sú ženy degradované do úlohy sexuálnych objektov,” dodáva.
Najlepšie to vraj vystihla jedna z prostitútok, ktorá opísala, že sa cíti ako “použitý hajzelpapier.”
“Naozaj takto vyzerá normálne povolanie? Žiadna legalizácia na probléme s prostitúciou nič nezmení. Prakticky vo všetkých prípadoch ženy robili toto povolanie z núdze a jadro problému teda leží úplne inde. Ide totiž predovšetkým o to, ako ženám v núdzi pomôcť tak, aby sa neocitli v takej situácii, že budú raz zvažovať aj prostitúciu,” vysvetľuje.
Bezdomovectvo
Ďalším z problémov, ktorý je podľa neho často prehliadavaný, je bezdomovectvo žien.
“Bezdomovectvo síce stretáva predovšetkým mužov, to ale vôbec neznamená, že by sa žien netýkalo. Považujem preto za obrovskú chybu, že sa pri diskusiách o tejto problematike zabúda na ženy.”
Ženy sa s bezdomovectvom vyrovnávajú omnoho horšie ako muži. Ako sa zverila v rozhovore pre server Proženy.cz Lucie Růžková Rybárová, riaditeľka farskej charity v Kolíne, “žena rýchlejšie osobnostne degraduje, klesne vzhľadovo, a navyše čelí neustálym útokom a fyzickým napadnutiam od ostatných ľudí žijúcich na ulici. Ženy sa skrátka s dôsledkami bezdomovectva vyrovnávajú omnoho horšie, a to ako duševne, tak i telesne.”
Výzva feministickým organizáciám
Vzhľadom na uvedené je preto podľa Zdechovského na čase spraviť niečo pre to aby sa ženy nemuseli ocitnúť na ulici alebo aby sa aspoň znížil ich počet.
“Preto musíme nájsť odpoveď na otázku, čo je možné urobiť preto, aby sa prípadom, kedy ženy skončí na ulici, zabránilo a bolo ich čo najmenej? A z rovnakého dôvodu sa tiež pýtam, prečo oba spomínané problémy viac neriešia organizácie, ktoré inak tak usilovne bojujú za zlepšenie postavenia žien v spoločnosti? ”
Na záver europoslanec vyzval feministické združenia k podpore takýchto žien. “Preto, milé dámy z Českej ženskej lobby, Profi, Nory, Gender studies, Fóra 50% pod.: Nie sú ženy na ulici oveľa pálčivejším témou ako nízky podiel žien v prestížnych profesiách, hľadanie českej prezidentky alebo úbytok plne dojčených detí?”
.JPG)
