Západu sa ďalší krok Ruska na Ukrajine nebude páčiť

Bratislava 20. septembra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP- Kostiantyn Liberov)

Lídri NATO a západné spravodajské médiá si musia uvedomiť, že možno oslavujú predohru k dlhotrvajúcej, mimoriadne krvavej vojne alebo dokonca k hroziacej jadrovej katastrofe, píše americký The National Interest

Predstavitelia NATO a západné spravodajské médiá neskrývajú radosť z toho, že ukrajinská protiofenzíva prinútila ruské jednotky k urýchlenému stiahnutiu zo značného kusu územia pri východnom meste Charkov. Zdá sa, že útok zaskočil Kremeľ. Ruskí predstavitelia očakávali, že hlavná protiofenzíva príde na juhu, a zdá sa, že väčšina úsilia Kyjeva sa skutočne sústreďuje na tento región. Napriek tomu je prehra na východe výrazným vojenským neúspechom – a ešte väčšou hanbou – pre ruské vojenské velenie a Putinovu vládu.

Nadšené proukrajinské osobnosti v Európe a Spojených štátoch oslavujú a tvrdia, že úspech Kyjeva je predzvesťou celkovej porážky Ruska vo vojne. Podľa tejto tézy bude musieť ruský prezident Vladimir Putin akceptovať mierovú dohodu, ktorá zďaleka nespĺňa pôvodné ciele Kremľa. Najlepšie, v čo môže údajne dúfať, je dohoda, ktorá obnoví predchádzajúci status quo – čo by znamenalo, že Moskva nezíska žiadne územie, ani to, že Ukrajina nebude mať možnosť vstúpiť do NATO. Optimistickejšie typy špekulujú, že takýto veľkolepý neúspech, ku ktorému dôjde po obrovských výdavkoch krvi a peňazí, by mohol viesť k Putinovmu zosadeniu.

Takéto oslavy sú však veľmi predčasné. Rusko má stále niekoľko vojenských možností a niektoré scenáre by mali Spojené štáty a ich spojencov v NATO hlboko znepokojovať.

Možnosť 1: Moskva by mohla začať protiofenzívu – zameranú na čiernomorský prístav Odesa. Toto mesto je posledným východiskom Ukrajiny k Čiernemu moru a jeho obsadením by sa Ukrajina fakticky stala vnútrozemskou krajinou. Rusko by tým tiež získalo kontrolu nad hlavnou hospodárskou líniou Ukrajiny, keďže väčšina kyjevského exportu a importu prúdi cez Odesu. Strata tohto mesta by pre Ukrajinu znamenala obrovský hospodársky a psychologický úder. Vzhľadom na to, že Rusko ešte pred východnou ofenzívou Kyjeva presunulo z východnej Ukrajiny na juh značný počet vojakov a množstvo zbraní, je vysoko pravdepodobné, že Odesa je teraz hlavným cieľom Moskvy. Už aj tak preťažené ukrajinské sily na juhu by len veľmi ťažko odrazili koordinovaný ruský útok.

Možnosť 2: Hoci by to bolo mimoriadne ambiciózne, Rusi by mohli uvažovať o začatí veľkého “kliešťového pohybu”, vyslaní jednotiek na sever z existujúcich opôr na juhu Ukrajiny a začatí novej ofenzívy z Ruska na severovýchode Ukrajiny. Cieľom by bolo odrezať v súčasnosti víťazné ukrajinské jednotky v blízkosti Charkova. Takáto stratégia by pripomínala ofenzívu Sovietskeho zväzu v roku 1942, ktorá uväznila celú preťaženú nemeckú armádu v Stalingrade. Podobný úspech by v tomto prípade mohol byť smrteľným úderom pre ukrajinský vojenský odpor. Logistika na uskutočnenie takéhoto manévru na veľkom území by však bola skľučujúca a logistika bola doteraz zjavnou slabinou ruskej armády na Ukrajine. Toto obmedzenie pravdepodobne spôsobuje, že takáto komplexná operácia je pre Kremeľ najmenej lákavou možnosťou.

Možnosť 3: Putin by mohol nariadiť úplnú mobilizáciu. Rusko doteraz viedlo vojnu na Ukrajine s obmedzenými prostriedkami. S najväčšou pravdepodobnosťou bolo toto rozhodnutie odrazom prílišného optimizmu, že kyjevská armáda sa zrúti, prorusky orientovaní obyvatelia južných a východných oblastí Ukrajiny sa zjednotia na strane Ruska a vláda ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského rýchlo požiada o mier. Nič z toho sa nestalo. Okrem toho Kremeľ podcenil odhodlanie NATO naliať na Ukrajinu obrovské množstvo kvalitných zbraní.

Putin sa môže rozhodnúť napraviť svoj počiatočný omyl. Drvivá vojna si už vybrala veľkú daň na ukrajinskom vojenskom personáli. Keďže počet obyvateľov Ruska je takmer trikrát vyšší ako počet obyvateľov Ukrajiny, je nepravdepodobné, že by Kyjev dokázal prežiť dlhú opotrebovaciu vojnu aj pri súčasnom počte nasadených ruských vojakov. Plná mobilizácia by Moskve poskytla neprekonateľnú výhodu.

Možnosť 4: Rusko, ktoré je potupené súčasným ponížením, sa rozhodne vyriešiť situáciu rýchlo a rozhodne použitím taktických jadrových zbraní. Takýto úder aj s niekoľkými zbraňami by zlikvidoval veľkú časť kyjevskej armády a spôsobil by zrútenie účinného odporu. Prekročenie jadrového prahu by bolo monumentálnym, mimoriadne nebezpečným krokom a Putin to určite chápe. Napriek tomu, ak dospeje k záveru, že jedinou alternatívou je prijať ponižujúce, NATO nanútené riešenie, ktoré by ohrozilo jeho udržanie moci, bolo by hlúpe predpokladať, že by nikdy neriskoval.

Ako som už uviedol na inom mieste, ruská vedúca elita považuje Ukrajinu za životne dôležitý národný bezpečnostný záujem. Národy, ktoré čelia ohrozeniu životne dôležitých záujmov, urobia takmer čokoľvek, aby takúto hrozbu odrazili. V prípade Ruska nemožno vylúčiť, že sa uchýli k použitiu taktických jadrových zbraní, aby porazilo zástupcu NATO v súčasnej vojne. Spojené štáty a ich európski spojenci roky nebezpečne nevnímali stupňujúce sa varovania Kremľa, že Moskva nikdy nedovolí, aby sa Ukrajina stala politickou a vojenskou figúrkou NATO. Toto arogantné a tupé nerešpektovanie základnej bezpečnostnej zóny Ruska bolo hlavným spúšťačom Putinovej invázie na Ukrajinu.

Použitie jadrových zbraní by vyvolalo konfrontáciu medzi Moskvou a Washingtonom, ktorá by sa vyrovnala kubánskej kríze. Možné reakcie NATO na použitie taktických jadrových zbraní Ruskom sú však rozhodne obmedzené, pokiaľ Spojené štáty nechcú náhodne riskovať Armagedon.

Oslavy nedávnych vojenských úspechov Ukrajiny sú predčasné a značne prehnané. Oslavovanie by sa totiž mohlo ukázať ako úplne nemiestne a nevhodné. Vedúci predstavitelia NATO a západné spravodajské médiá si musia uvedomiť, že možno oslavujú predohru k dlhotrvajúcej, mimoriadne krvavej vojne alebo dokonca k hroziacej jadrovej katastrofe.