Môj profil 
Predplatné
Osobitnú originalitu v tejto pomyselnej súťaži prejavil prispievateľ nemeckého denníka Die Welt Andreas Umland, ktorý si položil otázku, čo musí urobiť západ, aby sa Rusko po ukončení Putinovej éry integrovalo do západných štruktúr.
Andreas Umland pripomína, že Západ trestuhodne premrhal šancu, ktorá sa mu naskytla v 90. rokoch minulého storočia po rozpade Sovietskeho zväzu. Chybu vidí v tom, že ponuky Západu na spoluprácu adresované Gorbačovovi respektíve Jeľcinovi boli málo kreatívne a veľmi zle koordinované. Objavili sa síce nesmelé pokusy pripútať si Rusko jeho členstvom v Rade Európy, rozšírením formátu G7 na G8 a vytvorením Rady NATO-Rusko. V studenej vojne porazené Rusko však na rozdiel od Nemecka porazeného v druhej svetovej vojne nedostalo zo západu rovnako veľkorysý, konkrétny a hmatateľný plán jeho integrácie do západného spoločenstva.
Andreas Umland priznáva, že Vladimírovi Putinovi sa po roku 1999 podarilo Rusko vnútropoliticky a ekonomicky stabilizovať, zároveň však očakáva, že po odchode Putina z funkcie prezidenta v roku 2024 sa bude opakovať situácia, aká v Rusku v minulosti nastala vo februári 1917 (rezignácia cára), respektíve v auguste 1991 (neúspešný pokus o záchranu Sovietskeho zväzu). V oboch prípadoch existovala podľa Umlanda reálna príležitosť nastolenia prozápadnej orientácie Ruska. Z toho, že sa tak nestalo, je treba podľa jeho mienky vyvodiť poučenie a o to lepšie sa pripraviť na tretí pokus, ktorý nastane v roku 2024.
Západ si nesmie nechať ujsť možno poslednú šancu na skoncovanie s myšlienkami multipolárneho sveta, s ktorými koketuje Rusko, aj keď podľa Umlanda je príliš slabé na to, aby sa mohlo profilovať ako osobitný pól v podobnom multipolárnom svete. Rusko je podľa jeho mienky jednoznačne súčasťou Európy a nie akejsi mýtickej Euroázie.
Západ sa musí podľa neho už teraz pripraviť na to, že po odchode Putina sa na scéne opäť objavia tzv. proeurópski Rusi a prozápadní intelektuáli. Na tento účel je nutné s dostatočným časovým predstihom vypracovať plán „poeurópštenia“ postimperiálneho Ruska. Ako vzorec treba použiť tzv. „asociačnú a integračnú“ politiku, ktorú Brusel aplikuje voči niektorým postsovietskym republikám pod názvom „východné partnerstvo“. Západ by mal Rusku ponúknuť akčný plán podľa osvedčeného receptu použitého na Ukrajine, respektíve v Gruzínsku. Jeho súčasťou by mala byť ponuka vízovej liberalizácie, zóny voľného obchodu s EÚ a perspektívy členstva v NATO.
Západ by týmito ponukami mal podľa Umlanda Rusom demonštrovať , že pre ich krajinu existuje aj alternatíva iného života v rámci Európy a bez impéria. Moskva sa však na oplátku musí zrieknuť svojich dobrodružstiev v Sýrii a stiahnuť svoje jednotky z Podnesterska, Abcházska, Južného Osetska a Ukrajiny. Rusko musí podľa Umlanda bezpodmienečne uznať integritu a suverenitu Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska, pod čím implicitne predpokladá, že Rusko upustí od podpory práva národov na sebaurčenie (Abcházci, Osetínci), či dokonca sa zriekne časti svojho územia v ich prospech (Krym).
Andreas Umland apeluje na západných diplomatov, európskych politikov, ruských demokratov a predstaviteľov občianskej spoločnosti v Rusku aj na západe, aby už teraz začali pracovať na komplexnom pláne asociácie a integrácie postimperiálneho ruského národného štátu s cieľom predísť podobnému zlyhaniu ako v roku 1917, respektíve v roku 1991. Západ nesmie zopakovať osudné chyby z 90. rokov, pričom Nemecko musí v tomto smere zohrať kľúčovú úlohu. Jednak vďaka svojej skúsenosti priameho príjemcu pomocnej ruky západu v 50. rokoch, ale aj z titulu tradičných historických väzieb s Ruskom, ktoré ho predurčujú k tomu, aby zohralo rozhodujúcu úlohu v ďalekosiahlom projekte „poeurópštenia“ Ruska, usudzuje Andreas Umland.
Gabriel Gačko
.jpg)
.jpg)
