Zámerné zavádzanie: kto a ako predurčil MH17 k pádu

Moskva 18. júla 2017 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-Peter Dejong)

Pred tromi rokmi, 17. júla 2014, bol na východe Ukrajiny zostrelený Boeing 777 leteckej spoločnosti Malaysia Airlines, ktorý letel na pravidelnej linke z Amsterdamu do Kuala Lumpur. Na palube bolo 298 osôb, 283 cestujúcich a 15 členov posádky. Všetci   tragicky zahynuli

Lietadlo sa zrútilo na území kontrolovanej domobranou Doneckej ľudovej republiky (DLR). Ukrajinský prezident Petro Porošenko okamžite obvinil “agresorov a bojovníkov z Donbasu”. Ďalší deň prezident Parlamentného zhromaždenia OBSE Ilkka Kanerva oznámil, že lietadlo bolo zostrelené raketou vypustenou z “oblasti kontrolovanej povstalcami”. S podobným vyhlásením zároveň vystúpil aj vtedajší americký prezident Barack Obama a o dva dni neskôr Ministerstvo zahraničných vecí USA oznámilo, že má dôkazy o tom, že Boeing zostrelili práve povstalci. Ubehli tri roky a tieto dôkazy neboli predložené.

Spoločná medzinárodná vyšetrovacia skupina (Joint Investigation Team – JIT), ktorá bola vytvorená 7. augusta 2014, to nemala ľahké. Musela si vybrať. Buď hľadať dôkazy pre vyrieknuté obvinenia, alebo vykonať nezávislé a objektívne vyšetrovanie. Zdá sa, že sa vydala prvou cestou.

Zameraním na “hľadanie” toho, kto zostrelil dopravné lietadlo, vyšetrovacia skupina zároveň zabudla na skúmanie hlavnej otázky. Ako sa mohlo stať, že civilné lietadlá naďalej lietali nad vojnovú zónou?
Lety nad paľbou

28. septembra 2016 JIT v holandskom Nieuwegeine predstavila prvú predbežnú správu s výsledkami svojej činnosti. Iba ako jednou z príčin tragédie bolo označené to, že Ukrajina včas neuzatvorila svoj vzdušný priestor nad územím, kde už vtedy prebiehali boje s použitím bojového letectva a prostriedkami protivzdušnej obrany.

V skutočnosti Ukrajina v tom čase čiastočne uzavrela vzdušný priestor nad Donbasom, otázka ale spočíva v tom, ako to bolo urobené a či tieto opatrenia boli dostatočné, aby úplne zabezpečila vzdušný priestor nad svojím územím, upresňuje generálny riaditeľ Medzinárodnej poradenskej a analytickej agentúry Bezpečnosť letov a člen Svetového fondu bezpečnosti letov (FSF) Sergej Melničenko.

“Hlavná hrozba bezpečnosti letov v tej oblasti vtedy spočívala v tom, že ani Ukrajina, ani Eurokontrol (medzinárodná organizácia bezpečnosti leteckej prevádzky, ktorá zahŕňa Ukrajinu) včas neinformovali o tom, že vzdušný priestor nad územím, kde prebiehajú bojové akcie, musí byť uzavretý v celej hĺbke (tj. výška) letov,” hovorí Sergej Melničenko.

Namiesto toho dva dni pred pádom MH17 Ukrajina rozoslala tzv. NOTAM (pozn. Od anglického Notice to airmen, operatívne distribuované oznámenia o zmenách v pravidlách prevedení a zabezpečení letov a aeronavigačné informácie), ktoré posádkam nariaďovalo nad územím lietať vo výške od 9,75 kilometrov .

Sergej Melničenko je presvedčený, že takéto opatrenie nebolo dostatočné. Boeing letu MH17 bol zostrelený vo výške desiatich kilometrov, to znamená, že veliteľ tohto lietadla úplne dodržal nariadenia NOTAM. Ale to ho nezachránilo. Lietadlo s 298 ľuďmi na palube sa stalo ďalším vzdušným aparátom zostreleným nad týmto územím. Až potom, doslova troch hodinách, Ukrajina úplne uzavrela vzdušný priestor pre civilné lietadlá nad Donbasom.

Neprečítané upozornenia

U Melničenka a ďalších špecialistov na bezpečnosť letov vyvstáva mnoho otázok ohľadom toho, ako bolo vydané upozornenie. Oznámenia NOTAM zverejnené pred tragédiou bolo zostavené tak, že ho veliteľ lietadla jednoducho nemohol pochopiť a na to tiež na svojom blogu upozornil špecialista na leteckú bezpečnosť, bývalý pilot a letecký dispečer Mark Zee.

Podľa neho piloti pred letom často dostávajú oznámenia, ktoré sú ťažko pochopiteľné. U NOTAMu sa však zdá, že bolo špeciálne vytvorené tak, aby posádky zmiatlo.
“Analyzovať toto upozornenie nemohli ani piloti, ani dispečeri a ani posádka MH17. Vyzeralo rovnako, ako akékoľvek iné rutinné časové obmedzenie využívania vzdušného priestoru,” uvádza Mark Zee.

Hoci v skutočnosti text NOTAMu obsahoval podrobný zoznam súradníc miesta, kde sa piloti mali držať v maximálnej výške. Navyše tam z nejakého dôvodu boli uvedené dve hodnoty výšky, pod ktorými sa nesmelo letieť: úrovne 260 (7,9 kilometrov) a 320 (9,75 kilometrov).

Čí Buk teda strieľal?

Medzinárodná vyšetrovacia skupina JIT bola zložená zo 200 odborníkov z Holandska, Belgicka, Ukrajiny, Malajzie a Austrálie. Podľa záverov ich predbežnej správy bolo lietadlo zostrelené raketou triedy zem-vzduch odpálenou z poľa neďaleko od obce Pervomajskoe. Toto územie bolo v tom čase pod kontrolou domobrancov DĽR.

JIT tiež tvrdí, že sa jej podarilo zistiť typ zbrane, ktorou bolo lietadlo zostrelené. Je to raketa série 9M38 vypustená z protilietadlového systému Buk. Zistili tiež, komu tento systém patrí. Podľa názoru vyšetrovateľov do obce Pervomajskoe systém dorazil z Ruska a hneď ďalší deň, ráno 18. júla, bol prepravený späť na ruské územie cez Snižne, Debalcevo a Luhansk. Vyšetrovatelia načrtli aj okruh osôb, ktoré boli spojené s premiestnením systému Buk, asi sto ľudí.

Závery JIT sa stretli s kategorickými výhradami ruskej strany. Ministerstvo obrany Ruska oznámilo, že žiadny systém Buk nebol nikdy premiestnený na územie DĽR. A zástupcovia obranného koncernu Almaz-Antej predstavili materiál vlastného vyšetrovania založeného ako na počítačovej simulácii, tak i na reálnom testovaní, ktorého závery úplne vyvracali predbežné závery medzinárodných vyšetrovateľov.

Tieto závery “nemôžu mať dostatočné technické odôvodnenie tvrdení, že môže byť Rusko nejakým spôsobený zapojené do zrútenia malajzijského Boeingu v lete 2014”, jednoznačne RIA Novosti oznámil poradca generálneho konštruktéra koncernu Michail Malyševskij. Podľa neho je základom takéhoto tvrdenia hlavne nezodpovedajúci charakter poškodenia zostreleného lietadla, ktoré by mohlo byť spôsobené podľa scenára medzinárodných vyšetrovateľov. Závery Almaz-anteja uvádzajú, že vypustenie rakety prebehlo z oblasti obce Zaroshchenske, ktorá bola kontrolovaná ukrajinskou armádou. Navyše podľa poškodenia bolo lietadlo skutočne zasiahnuté raketou 9M38, ale so zastaranou hlavicou 9R314. Takéto rakety dávno nie sú vo výzbroji Ruska, zato sú v hojnej miere na Ukrajine.
Dlhý súd

Všetky informácie, na základe ktorých sú urobené závery JIT, skupina získala samostatne a z materiálov, ktoré boli predložené najmä Ukrajinou. Navyše značné množstvo dát JIT získala od tzv. Nezávislej výskumnej skupiny Bellingcat, ktorá skúmaním verejne prístupných fotografií na internete, vrátane sociálnych sietí, “vystopovala” pôvod a cestu Buku a tiež vojakov, ktorí sa podieľali na obsluhe a preprave systému.

Metódy Bellingcat kritizovali naozaj vážene aj západní experti. Zakladateľ služby Fotoforensics.com Neal Kravitz, ktorý využíva Bellingcat verejne oznámil, že nemá nič spoločné s touto chybnou analýzou, a že činnosť tohto tímu je príkladom toho, ako sa nedá robiť digitálna analýza fotografií. Ďalší známy odborník na analýzu fotografií a zakladateľ fotoarchívu IRISPIX Jens Kries v rozhovore pre časopis Der Spiegel označil použité metódy odhaľujúce manipuláciu s fotografiami v správe Bellingcat za hádanie z kávovej usadeniny a skupinou použitý Error Level Analysis (ELA) spôsob za amatérsku metódu.

Ruskí vojaci upozorňujú na to, že hlavnými zdrojmi informácií pre JIT je internet a Ukrajina, to znamená štát, ktorý je apriori zodpovedný za zrútenie lietadla na jeho území a ktorého vzdušný priestor nebol včas a dostatočne zaistený. Odborníci Almaz-Anteja majú vážne pochybnosti o pravdivosti výsledkov pokusov, ktoré boli vykonané medzinárodnými vyšetrovateľmi. Na pokusy použili americkú raketu, ktorá sa štrukturálne líši od rakety systému Buk. Zatiaľ čo koncern pri pokusoch použil práve raketu tohto systému.