Zakryté oči sôch majú upozorniť na novelu zákona o ÚPN

Bratislava 18. augusta 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Oči na pamätnej plastike Jána Langoša či sochách Hviezdoslava, Bernoláka, Masaryka, Furdeka, Satinského, napoleonského vojaka či Čumila majú v týchto dňoch oči prekryté červenou stuhou s nápisom #pamataj

Rovnomenná občianska iniciatíva mladých ľudí a študentov chce aj takýmto spôsobom upozorniť na pripravovanú novelu zákona o Ústave pamäti národa (ÚPN) aj pripomenúť potrebu pamätať si históriu a jej obete. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave pri soche zakladateľa ÚPN Jána Langoša o tom informovali členovia iniciatívy.

“Dnes je v pléne Národnej rady novela o ÚPN. Tak, ako je napísaná, sa snaží oklieštiť činnosť ústavu, snaží sa v určitom zmysle ústav spolitizovať, zaviesť tam kolektívne riadenie,” uviedol predstaviteľ iniciatívy Juraj Šeliga. To je podľa neho ľahko politicky zneužiteľné a neefektívne.

Šeliga vyjadril názor, že po schválení novely sa zúži rozsah všetkých možných činností, ktoré ÚPN v súčasnosti vykonáva, preto nebude môcť prinášať napríklad osvetové aktivity. “Okliešti to napríklad Festival slobody, ktorý ústav robí, môže to viesť k zavretiu Múzea zločinov komunizmu a ukončeniu mnohých ďalších aktivít, ktoré dnes ÚPN môže robiť,” myslí si Šeliga.

Predstavitelia Pamätaj vyzvali na širokú odbornú a spoločenskú diskusiu namiesto novely, ktorá je podľa nich „šitá horúcou ihlou“. “Chceme, aby diskutovali právnici, historici, politológovia, sociológovia a v neposlednom rade politici, aby sme sa spolu po 15 rokoch zamysleli nad tým, čo ústav robil, ako ho zlepšiť a ako mu pomôcť naďalej odhaľovať obdobia neslobody,” poznamenal Šeliga. Dodal, že iniciatíva chce ukázať, ako mladým ľuďom záleží na vlastnej histórii a že v dobe nárastu extrémizmu sa s ňou potrebujeme vyrovnať. „ÚPN je skvelý nástroj a inštitúcia, ktorá v tomto pomáha,” uzavrel.

Návrh novely zákona o ÚPN do Národnej rady SR predložili poslanci Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer-SD), Edita Pfundtner (Most-Híd), Ľubomír Želiezka (Smer-SD) a Martina Šimkovičová (nezaradená). Okrem iného navrhuje, aby sa štatutárnym orgánom ústavu stala správna rada namiesto jej predsedu.