Zákon o zahraničných agentoch neprejde, bude vykostený? Ministerstvo pripravuje samostatný o lobingu

Včera (10. 4. 2025) sa konala spoločná tlačová konferencia Splnomocnenkyne vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simony Zacharovej a Štátneho tajomníka Ministerstva vnútra Michala Kaliňáka, počas ktorej obaja predstavili, akým spôsobom plánuje pracovať úrad splnomocnenkyne a Michal Kaliňák, odborník s dlhoročnými skúsenosťami zo samosprávy a regionálneho rozvoja. Táto spolupráca by mala výrazne prispieť k lepšiemu prepojeniu štátu, samospráv a občianskej spoločnosti.

Michal Kaliňák zdôraznil jasnú víziu Úradu splnomocnenkyne vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti ohľadom plánov a aktivít na tento rok. Plán je predkladaný v apríli, logická reakcia na schválenie plánu práce medzivládnych komisií v marci. Historicky ide o prvýkrát, kedy bola takáto agenda schválená na Slovensku.

Kaliňák podotkol dôležitosť tejto agendy, zvlášť v kontexte 2,2 milióna obyvateľov žijúcich v pohraničí a 36 pohraničných okresov. Vidí obrovský potenciál pre spoluprácu s neziskovými organizáciami a komunitami v týchto regiónoch, s dôrazom na dobré praktiky, transfer know-how a aktivity v rámci cezhraničných funkčných území.

Vyzdvihol význam občianskej výchovy v samosprávach, pretože porozumenie miestnej samosprávy je kľúčom k pochopeniu politiky na vyšších úrovniach. Miestna samospráva je základom demokracie, a preto sa pripravuje modernizácia cez Samosprávnu akadémiu.

Kaliňák tiež spomenul návrh zákona o lobbingu, ktorý má za cieľ regulovať a štandardizovať lobbyingové aktivity. Cieľom je zabezpečiť transparentnosť a férovosť, pričom zákon bude diskutovaný a zdokonaľovaný v štandardnom legislatívnom procese.

Zákon o zahraničných agentoch v ohrození

Najmä ambícia pripraviť zákon o lobingu vzbudzuje pozornosť. Oznámenie, že sa MV SR plánuje do takéhoto zákona pustiť, prichádza v čase, keď parlament v 2. čítaní rokuje o poslaneckom návrhu zákona, na ktorom zákone poslanci spolu s úradom vlády pracovali od leta minulého roku. Kde boli doteraz? Aj my sme vyzývali ministerstvo vnútra, aby sa tejto agendy chopilo.

Cieľom poslaneckého návrhu je priniesť viac svetla do šedej ekonomiky tretieho sektora, označiť lobistami tých, ktorí okrem bohumilej činnosti vykonávajú aj politické aktivity a umožniť verejnosti väčšiu kontrolu nad tými MNO, na ktorých činnosť prispievajú daňoví poplatníci. Viac sme o tomto návrhu zákona písali (tu).

V závere článku sme informovali o snahe poslancov Hlasu zákon na poslednú chvíľu „vylepšiť“. Michal Kaliňák na TK poznamenal, že s konceptom zákona o lobingu už oboznámili koaličných partnerov. Z pohľadu schvaľovania návrhu zákona o mimovládkach z toho vyplýva, že časť o lobingu bude pravdepodobne zo zákona vypustená ako celok.

Možno aj táto Kaliňákova poznámka nasmerovala novinárske otázky práve na tému zákona o mimovládkach. A nakoľko v jednej z odpovedí Michal Kaliňák uviedol, že: „Veľmi dobre vieme, čo sa môže stať, ak sa posilňuje inštitút zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý na konci dňa nikomu nepomôže, vedieť zelenú papierovú vojnu“, môže to znamenať len jedno – aj o časť zákona, ktorá definuje neziskové organizácie ako povinné osoby, sa bude v pléne NR SR viesť koaličný súboj.

Suma sumárum, s najväčšou pravdepodobnosťou parlamentná väčšina odsúhlasí zákon o mimovládkach tak, že v ňom zostane len časť týkajúca sa transparentnosti. V tejto veci má zákon podporu aj Rady vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti.

Simona Zacharová hovorí, že by mohla vzniknúť štátna agentúra na podporu a pomoc neziskovému sektoru

Simona Zacharová vysvetlila, že lobing je legitímna a odborná činnosť, ktorá sa v mnohých krajinách ako Kanada, Spojené kráľovstvo, Nemecko či Izrael nevníma ako niečo hanlivé. Vyzdvihla potrebu regulácie lobingu samostatným zákonom, ktorý by prešiel kompletným legislatívnym procesom a bol aplikovaný na všetky skupiny – ako je to v Nemecku. Zákon by mal byť odborný a transparentný a zohľadňovať aj malé organizácie či odbory.

Zacharová zároveň zdôraznila potrebu transparentnosti financovania mimovládnych organizácií, ktorá je základom dôvery medzi štátom a týmito organizáciami. Uviedla, že transparentnosť je nevyhnutná na zistenie, kam a ako prúdia verejné prostriedky. Dodala, že akákoľvek organizácia pôsobiaca vo verejnoprospešnej oblasti si dôveru zaslúži práve tým, že je transparentná. Vyzvala predstaviteľov, aby zostali pri faktoch a komunikovali vecne a pravdivo, aby sa zabránilo dezinformáciám.

Michal Kaliňák k téme lobingu dodal, že lobing je otvorený proces vstupu do rozhodovania. Vysvetlil, že Slovensko má mechanizmy ako medzirezortné pripomienkové konanie či Hospodársku a sociálnu radu tripartity. Túto radu tvoria odborári, zamestnávatelia, priemyselníci a samosprávy.

Podotkol, že je dôležité odlíšiť, kto je súčasťou tripartity – to automaticky neznamená, že ide o lobistu. Zástupcovia týchto skupín majú iný prístup k obhajobe záujmov a ich pôsobenie musí byť transparentné. Je dôležité presne identifikovať, kto môže oficiálne vstupovať do rozhodovacích procesov, aby sa zabránilo konfliktom záujmov – napríklad v prípade, že by lobista bol zároveň členom tripartity.

Podpora dobrovoľníctva

Simona Zacharová sa vyjadrila aj k podpore dobrovoľníctva. Uviedla, že nájsť finančné prostriedky na podporu dobrovoľníckej činnosti je jednou z jej priorít. Dobrovoľníctvu na Slovensku sa intenzívne venuje a snaží sa túto tému komunikovať verejnosti, aby sa čo najviac ľudí pridalo a konalo dobré skutky.

Zacharová zdôraznila aj ekonomický prínos dobrovoľníctva, ktorý môže byť využitý štátom a samosprávami. Verí, že takáto spolupráca medzi verejnou správou a mimovládnym sektorom je kľúčová pre dobré fungovanie spoločnosti.

Zmena počtu volebných obvodov

V záverečnej otázke Michal Kaliňák vysvetlil, ako chce Hlas postupovať pri zmene volebného zákona. Diskusiu o zmene počtu volebných obvodov zablokoval Igor Matovič, keď v ústave zakotvil jeden volebný obvod.

Kaliňák navrhuje pozmeňovací návrh (pravdepodobne k novele ústavy v kultúrno-etických otázkach), ktorý by zrušil súčasnú formuláciu, že Slovensko tvorí jeden volebný obvod pre voľby do NR SR. Tým by sa otvorila cesta k diskusii o zmene volebného zákona.

Navrhuje dve alternatívy:

1. Rozdeliť Slovensko na počet volebných obvodov zodpovedajúci počtu krajov, pričom v každom kraji by bol počet mandátov úmerný počtu obyvateľov.

2. Rozdeliť parlament tak, že polovica poslancov by bola volená podľa mandátov v krajoch, druhá polovica v jednom celoštátnom obvode, ako doteraz.

Tieto návrhy by mali byť predmetom diskusie koaličných partnerov a Kaliňák verí, že by mohli byť prijaté bez porušenia pravidiel. Podľa prieskumu agentúry AKO 67 % Slovákov chce voliť poslancov v regiónoch, čo je jasný signál pre potrebu zmeny. Kaliňák zároveň zmienil, že prebieha anketa, ktorá ukazuje záujem starostov a primátorov o túto tému.

V podstate išlo o nevinnú tlačovku o spolupráci medzi samosprávou, štátom a občianskou spoločnosťou a vyplynul z nej ďalší osud zákona o zahraničných agentoch ako aj možnosti ako  zmeniť ústavne Matovičom zablokovaný volebný systém.