Ďalej uvádza: „Chápem, prečo Volodymyr Zelenskyj robí to, čo robí. Jeho národ bojuje o život proti Rusku. Je v jeho najlepšom záujme získať USA a Európu, aby sa maximálne angažovali v obrane Ukrajiny. Ale rozhodne to nie je v našom najlepšom záujme – najmä preto, že sa možno rútime k Armagedonu, ako vo nedávno varoval Biden.

Josh Hammer má vo svojom novom stĺpčeku pravdu:

„V tejto chvíli sa boje – a v prípade Ruska aj nedávne anexie – odohrávajú v štyroch regiónoch Ukrajiny a v menšej miere aj na Kryme. Ide o sporné územia, ktoré Bidenova administratíva a v širšom zmysle „liberálna západná demokracia” považujú za také existenčne dôležité pre Ukrajinu a integritu kolektívneho Západu, že ich opätovné získanie stojí za zdanlivo akúkoľvek vojenskú, hospodársku a humanitárnu cenu – až po hrozivý prízrak otvorenej jadrovej vojny medzi NATO a Ruskom.

Prezident Biden prisľúbil, že bude naďalej podporovať Ukrajinu, ktorá sa bráni pred ruskou agresiou, tak dlho, ako to bude potrebné… V preklade to znamená: Budeme brániť vašu vojnu s cieľom získať späť každý štvorcový centimeter historicky sporného a etnicky zmiešaného územia bez ohľadu na to, čo ľudia, ktorí tam žijú, hovoria, že chcú, bez ohľadu na cenu a napriek tomu, že osud Zelenského režimu v Kyjeve je neistý.

V tejto fáze vojny sú prakticky všetky tieto bláboly nezmyselné a kontraproduktívne pre skutočné národné záujmy USA v týchto sporných oblastiach. Náš národný záujem v ukrajinskej oblasti nie je totožný so Zelenského absolutistickým postojom; naším záujmom je deeskalácia, uvoľnenie napätia a mier. Ak však chceme dosiahnuť tieto ciele – najmä v čase, keď sa hrozba jadrovej vojny dostáva na povrch, mnohí na Západe bezohľadne zdvojnásobujú výzvy na vstup Ukrajiny do NATO a vojny chtivý Zelenskyj sám vyzýva na „preventívny úder” proti Rusku pod vedením NATO, musí si Biden uvedomiť realitu a okamžite zmeniť strategický kurz.“

Ešte horšie je, že pokiaľ ide o samotné sporné územia, podľa renomovaného prieskumu Gallupovho inštitútu z roku 2014, keď Putin prvýkrát vpochodoval na Krym – si 73,9 % Krymčanov myslelo, že pripojenie k Rusku zlepší ich život a život ich rodín (len 5,5 % s tým nesúhlasilo). Pokiaľ ide o enklávy Donbasu, ako sú Luhansk a Doneck, tie sú do veľkej miery rozdelené medzi etnických Ukrajincov a etnických Rusov; napríklad Luhansk má takmer rovnomerné demografické rozdelenie 50 na 50.

Povedzme si to čo najjasnejšie: Priemerného amerického občana nezaujíma a nemalo by ho zaujímať, či etnicky rozdelený, strategicky nedôležitý, historicky sporný slovanský región alebo dva na východe Ukrajiny nakoniec podlieha rozkazom z Kyjeva alebo z Moskvy. Amen! Nechajme Rusom Krym a ďalekú východnú Ukrajinu, ktorá je na základe doterajších volebných vzorcov aj tak viac orientovaná na Rusko, a majme mier.

Ukrajina bojovala statočne a zahnala Rusov späť, keď nikto nečakal, že vydržia viac ako pár dní. Zelenskyj sa zapíše do ukrajinskej histórie ako silný, dokonca hrdinský vodca, ktorý mal dar zmobilizovať mocných západných spojencov na svoju stranu. Zelenského maximalizmus však už expiroval.

Je nesmierne frustrujúce vidieť, ako vládnuca trieda zamdlieva pre Zelenského a jeho vec. Nikto nemôže spochybňovať jeho odvahu a úplne chápem sympatie k Ukrajine. Zdá sa však, že naša vládnuca trieda je odhodlaná premietnuť do Zelenského svoje vlastné nádeje a sny, rovnako ako to urobila s Ahmedom Chalabím v Iraku.

David Brooks pre The New York Times píše: „Vojna na Ukrajine nie je len vojenskou, ale aj intelektuálnou záležitosťou. Ukrajinci vyhrávajú lebo bojujú za myšlienku, ktorá inšpiruje ľudí na celom Západe, aby sa postavili za Ukrajinu a podporovali ju až do konca. Sú to vlastne dve myšlienky, ktoré sú úzko prepojené. Prvou je liberalizmus, ktorý podporuje demokraciu, dôstojnosť jednotlivca a medzinárodný poriadok založený na pravidlách. Druhou myšlienkou je nacionalizmus. Volodymyr Zelenskyj je nacionalista. Bojuje nielen za demokraciu, ale aj za Ukrajinu – ukrajinskú kultúru, ukrajinskú zem, ukrajinský národ a jazyk. Symbolom tejto vojny je ukrajinská vlajka, nacionalistický symbol.“

Samozrejme, že Zelenskyj bojuje za ukrajinský nacionalizmus. Ale liberalizmus? Naozaj?

Zelenskyj zakázal 11 politických strán. Je toto liberálne?

V roku 2021 – rok pred vypuknutím vojny – Zelenskyj zakázal proruské médiá. Aj toto je liberálne?

Zelenskyj prijal zákony obmedzujúce vyučovanie ruského jazyka v školách, aby posilnil ukrajinskú identitu. Obmedzuje aj vzdelávanie v iných jazykoch. To je jeden z dôvodov, prečo boli Maďari voči nemu po celý čas chladní: etnickým Maďarom žijúcim na západe Ukrajiny povedal, že majú len obmedzené práva vzdelávať svoje deti vo vlastnom jazyku. Tiež liberálne?

Zelenskyj sa zmieril s ukrajinským neonacistickým práporom Azov a podporil ho, rovnako ako obdivovateľov Stepana Banderu, ukrajinského nacionalistu, fašistu, antisemitu a nacistického kolaboranta z čias druhej svetovej vojny. Za daných okolností je to pochopiteľné. Keď Nemci napadli Francúzsko, rojalisti a komunisti sa spojili, aby vyhnali nacistických útočníkov. Samotný Churchill povedal: „Ak by Hitler napadol peklo, v Dolnej snemovni by som sa aspoň priaznivo zmienil o diablovi.” Vojna o národné prežitie si takéto veci vynucuje. Napriek tomu, nemali by sme byť opatrní pri tvrdení, že Zelenskyj a Ukrajinci bojujú za liberalizmus? Rozhodne zaň nebojujú banderovci alebo nacionalisti z Azova.

V roku 2021 ešte pred vojnou zverejnené dokumenty Pandora Papers odhalili, že Zelenskyj napriek tomu, že v kampani propagoval boj proti korupcii, mal v skutočnosti majetok uložený na zahraničných bankových účtoch, rovnako ako jeho kumpáni. Zo života v bývalom sovietskom bloku sa naučíte jednu vec: politika je silne skorumpovaná, a to na všetkých stranách. Je to mierne povedané poľutovaniahodné, ale v tejto časti sveta sa to tak robí. Zelenskyj sa nijako nelíši od kohokoľvek iného – ale naozaj ho chceme oslavovať ako liberála?

Zelensky povedal, že by zvážil legalizáciu partnerstiev osôb rovnakého pohlavia – a to v reakcii na veľký tlak jeho západných podporovateľov na udelenie práv homosexuálnym manželstvám. Takmer určite ide o propagandu, ktorá má získať priazeň západných liberálov. V roku 2013 bolo 79 % opýtaných Ukrajincov proti homosexuálnym manželstvám. Toto číslo sa za posledné desaťročie nemohlo výrazne znížiť. Nech si Zelenskyj v súkromí myslí čokoľvek, homosexuálne manželstvá na Ukrajinu v dohľadnej dobe neprídu, pretože Ukrajinci nie sú západní liberáli.

Takže keď David Brooks píše: „Ukrajinská húževnatosť ukazuje, aký silný môže byť liberálny nacionalizmus tvárou v tvár autoritárskej hrozbe. Ukazuje, ako môže liberálny nacionalizmus zmobilizovať spoločnosť a inšpirovať ju k fantastickým úspechom,“… myslím si, že na Zelenského premieta to, čo chce vidieť. Húževnatosť Ukrajiny ukazuje, aký silný je nacionalizmus. Liberalizmus s tým nemá nič spoločné. Batalión Azov brániaci Mariupol bojoval s neuveriteľnou odvahou. Zároveň sú to fašisti. Obe tvrdenia sú pravdivé.

Brooksov stĺpček mi pripomína niečo, čo mi raz povedal jeden americký diplomat: „Američania prichádzajú do tohto regiónu a vidia to, čo chcú vidieť, podľa svojich politických názorov doma.“ Je to niečo, čo som sa snažil mať na pamäti, keď som sa zaoberal politikou v tejto časti sveta. Ako pravidelní čitatelia vedia, mám rád maďarského premiéra Viktora Orbána a jeho vládu a povedal som, že v niektorých všeobecných ohľadoch je ich prístup vzorom pre amerických konzervatívcov. Nepovažujem však Orbána za nejakého svätca, ani si nemyslím, že maďarský konzervativizmus je alebo musí byť rovnaký ako americký konzervativizmus. Charakter maďarského národa je predsa len dosť odlišný od amerického – a to je v poriadku. Oslavujte rozmanitosť a tak ďalej. Ide o to, že sa snažím hodnotiť Orbána a zároveň sa bránim tomu, aby som na neho premietal veci, ktoré by som chcel vidieť v USA. Určite sa mi to nedarí, ale snažím sa. Zistil som, že keď sa stretávam s európskymi fanúšikmi Donalda Trumpa – naozaj existujú! – často si vytvorili jeho idealizovanú verziu, založenú na tom, akým človekom by chceli, aby bol.

Ale ani Viktor Orbán, ani Donald Trump sa nesnažia zatiahnuť USA do vojny, ktorá sa blíži k jadrovej. Zelenskyj áno – a v USA má veľa podporovateľov, ktorí si jeho a ukrajinskú vec cenia nad rámec toho, čo hovoria fakty a realita. Tento muž miluje svoju krajinu, a to je obdivuhodné. Ale my Američania, ktorí milujeme svoju krajinu, by sme nemali dovoliť, aby nás tento ukrajinský nacionalista viedol za nos na pokraj jadrovej vojny.