Podľa záverov odbornej komisie, za nehodu lietadla An-24 mohlo pravdepodobne zlyhanie posádky lietadla

Bratislava 1. augusta 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-František Iván)

Hlavnou príčinou nehody lietadla An-24 v roku 2006 pri maďarskej obci Hejce, pri ktorej zahynulo 42 vojakov a civilov, bolo pravdepodobne zlyhanie pilotov a letovoda. Zo záverov odbornej komisie, ktorá nehodu vyšetrovala, vyplýva, že posádka pri priblížení na pristátie nevyužila prístrojové vybavenie a vykonali výlučne vizuálny spôsob priblíženia

Dostatočne nevyhodnotila svoju výšku a nedodržala bezpečnú výšku lietadla nad terénom. Analýza technického stavu lietadla An-24 zároveň nepotvrdila zlyhanie techniky lietadla. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky odtajnilo správu z vyšetrovania nehody vojenského lietadla a zverejnilo ju na svojej internetovej stránke.

Vzhľadom na dobré podmienky klesali piloti na okruhovú výšku letiska 725 metrov nad morom, „pričom pravdepodobne podcenili výšku terénu pod lietadlom a v jeho bezprostrednej blízkosti. Táto výška vrátane výšky okolitých stromov bola okolo 770 metrov nad morom,“ uvádza sa správe. Kapitán lietadla pred začiatkom klesania nenastavil takzvanú výšku rozhodnutia, teda nebezpečnú výšku na rádiovýškomere „pravdepodobne preto, že zvuková signalizácia po modernizácii lietadla signalizovala pokles pod nastavenú výšku nepretržite, až do pristátia, čo rušivo pôsobilo na rádiokorešpondenciu i na všetkých členov posádky“.

Ako ďalej informuje správa o nehode, z poslednej komunikácie posádky, ako aj zistení súdneho lekára, posádka lietadla si zrejme nebola vedomá nebezpečnej situácie až do nárazu lietadla do kopca Borsó. Lekárska pitva a biochemické vyšetrenia nasvedčujú tomu, že pilot a posádka pred stretom s lesným porastom pravdepodobne neriešili žiadnu nebezpečnú situáciu, ktorá by mohla byt dôsledkom zlyhania lietadlových systémov. „Naopak, zo záznamov radarovej informácie, rádiovej korešpondencie aj záznamu parametrov letu z FDR (Flight data recorder) je zrejmé, že lietadlo klesalo plynulo bez prerušenia z výšky 3050 metrov až do stretu s terénom,“ vysvetľuje správa s tým, že vertikálna rýchlosť klesania bola 9-10 metrov za sekundu, pričom by stačilo priemerné klesanie 5-6 metrov za sekundu. „Dôvodom pre túto nezvyčajne vysokú vertikálnu rýchlosť klesania mohla byť obava pilota o včasnosť sklesania na potrebnú výšku do FAF (final approach fix), teda 762 metrov, a zároveň potreba zbrzdiť lietadlo na potrebnú rýchlosť,“ píše sa v odtajnenej správe o havárii lietadla.

Podľa vyšetrovania mohla mať nezanedbateľnú rolu pri nehode takzvaná Kraftova ilúzia čiernej diery. „Ak posádka podľahne tejto ilúzii, môže reagovať predčasným klesaním pred priblížením, to znamená, že pilotovi sa môže zdať, že výška letu nezodpovedá vnímanej situácii, je príliš vysoko a preto klesá, aby ju znížil. Vzhľadom na absenciu záznamu komunikácie medzi členmi posádky nie je možné vyhodnotiť správnosť činnosti letovoda v tomto prípade,“ uvádza správa.

K havárii vojenského špeciálu An-24 došlo 19. januára 2006 na vrchu Borsó pri maďarskej obci Hejce. Zomrelo pri nej 42 slovenských vojakov a civilov vracajúcich sa z Kosova z misie KFOR. Leteckú nehodu prežil jeden vojak nadporučík Martin Farkaš.