Z histórie Orla

Bratislava 10. júla 2024 (HSP/Foto:Screenshot)

Od roku 1896 sporadicky vznikali katolícke telocvičné organizácie. Za rok vzniku Orla možno pokladať rok 1909, keď sa vo Vyškove konal prvý zemský zlet Orla. Veľmi rýchlo sa utvárali odbory v Čechách aj na Morave a v roku 1910 boli vydané prvé štatúty Orla a podľa nich zvolená ústredná rada. Až do vypuknutia prvej svetovej vojny, ktorá ho úplne rozbila, sa každoročne konali zlety. V roku 1918 bol Orol opäť obnovený a 2. novembra 1919 boli schválené nové stanovy ministerstvom vnútra. Svoje meno prijal od katolíckych telocvičných organizácií zo Slovinska. Prvé štatúty boli vydané v roku 1910, podľa nich bola zvolená ústredná rady. Zlety sa konali každý rok

Začiatkom leta 1919 prišli dva oddiely dobrovoľníkov na Slovensko aby sa mohli zakladať prvé jednoty. Prvá jednota bola založená 4. mája  1919 v Malackách, zásluhou pátrov Kopáča a Libora Matošku, Osvalda Bednára, 7. -8. septembra sa pred františkánskym kláštorom a v kláštore konala veľká slávnosť za prítomnosti nitrianskeho biskupa dr. Karola Kmeťka, počas ktorej bola posvätená orolská zástava, prítomných bolo asi 10.000 ľudí. Potom vznikali jednoty v Trenčíne, Novom Meste nad Váhom /Raška/, Ružomberku /dr. Hlinka/, Drietome, Vrbovom, Bánovciach nad Bebravou, Veľkých Ostraticiach, Moravskom Jáne, Závode, Žiline, Tepličke, Trstenej a Tvrdošíne. Plameň orolského hnutia sa rýchlo rozšíril po celom Slovensku. 8. augusta sa konal prvý väčší zlet orolstva. Zástupcovia utvorených orolských jednôt sa rozhodli vstúpiť do celoštátne riadenej orolskej organizácie, avšak pod podmienkou, že sa tvorí Slovenská krajinská rada, ktorá síce bude podliehať Ústrediu Československého Orla v Brne, ale bude autonómna. Táto rezolúcia bola v novembri na krajinskej konferencií schválená. Sekretariát slovenského Orla mal sídlo v Trnave.

Orol propagoval svoju činnosť a získaval členov, čomu napomáhal aj slovenský katolícky klérus a predstavitelia slovenskej ľudovej strany na čele s Andrejom Hlinkom. Prudké vzmáhanie sa Orla sa stretlo v Sokole aj vo federácií robotníckych telocvičných jednôt /FRTJ/ s nevôľou. Organizácie boli voči sebe netolerantné, dochádzalo medzi nimi ku konfliktom.

V roku 1922 sa v Brne konal prvý veľký zlet, ktorého sa zúčastnilo 8.000 žiakov a žiačok a cvičilo 8.000 žien a mužov. V dôsledku toho, že na čele československého Orla boli predstavitelia Československej strany lidovej, ktorí sa dostali do konfliktov predstaviteľmi HSĽS, pretože presádzali československú národnú jednotu a neuznávali autonómne postavenie slovenského Orla a existencie Slovenskej krajinskej rady. Mimoriadny zjazd Čs. Orla v marci 1930 zriadil tzv. krajinské zväzy žúp, ktoré mali byť pobočkami Čs. Orla s vlastnými stanovami.

Celoslovenské orolské zlety sa konali v roku 1928 v Bratislave, ktorého sa zúčastnilo cez 8.000 krojovaných a do 12.000 nekrojovaných Orlov. V roku  1933 to bolo podobné v Nitre a v roku 1938 v Žiline. Orol na Slovensku bojoval o svoje osamostatnenie sa ale Ústredná rada Čs. Orla túto požiadavku odmietla, čo vyvolalo protest u zástupcov slovenskej jednoty, ktorý vyvrcholil ich odchodom zo zasadnutia s vyhlásením, že prerušujú styky s Čs. Orlom. Príprava na osamostatnenie sa vyvrcholia snemom 2. novembra 1936. HSĽS, ktorá mala vedúce postavenie na Slovensku si založila mládežnícku organizáciu Hlinkovu mládež /HM/ a začala organizovať úderné jednotky Hlinkovej gardy /HG/, ľudáci využívali Orla na svoje politické ciele. Po vyhlásení autonómie 6. októbra 1938 dosiahol Orol schválenie svojich stanov,  avšak slovenská autonómna vláda zrušila všetky telovýchovné organizácia a podriadila ich Hlinkovej garde čím došlo aj k zániku Orla, majetok prevzala HSĽS pre potreby Hlinkovej Gardy  a Hlinkovej mládeže.

Orol bol na Slovensku obnovený na I. zjazde 7. marca 1992 pod názvom Slovenský orol. V apríli bol prijatý do medzinárodnej kresťanskej športovej organizácie FICEP so sídlom v Paríži.  Stanovy boli prijaté na II: zjazde 3. mája 1997. III. Zjazd sa konal 4. mája 2002.

Od začiatku svojej existencií zdôrazňoval Orol svoj náboženský pôvod. Vo svojej organizačnej, vzdelávacej, kultúrnej a telovýchovnej činnosti sa na prvé miesto kládla výchova v náboženskom katolíckom duchu, ktorá sa opierala o výchovu v katolíckych rodinách a katolíckych školách a nadväzovala na ňu. Po 28. októbri 1918 sa všetci členovia prihlásili k republikánskej demokracií, v ktorej videli najvhodnejší systém pre vývoj samostatného národnopolitického života ČSR. Orol sa usiloval vychovať zo svojich členov hlboko národne uvedomelých ľudí zodpovedných za seba a národ. Svojim telocvičným a výchovným pôsobením chcel prispieť brannej zdatnosti národa. Orol žiadal od svojich členov aby ušľachtilú mravnosť a vieru prejavovali aj navonok.

Orolskými zásadami boli:

1. Svedomite plniť povinnosti vyplývajúce zo svojho postavenia a povolania.
2. Obetavo plniť všetky povinnosti voči rodine.
3. Pestovať v sebe sociálne cítenie a ochotne dávať každému, čo jej jeho, nežiť výlučne pre seba, ale pomáhať všade, kde treba.

Hlavnou náplňou práce Orla bola výchovno–vzdelávacia činnosť, ktorá sa sústredila na nábožensko-mravnú, národno-občiansku a sociálno-hospodárnu výchovu. Svoju kultúrnu prácu členovia realizovali aj formou divadelných a bábkových predstavení, akadémií, na ktorých vystupovali aj orolské spevácke a hudobné súbory, prostredníctvom prednášok a filmových predstavení. Telesná výchova mala často druhoradé postavenie popri náboženskej výchove. Náčelník slovenského Orla J. Válek sa vyjadril: My nepovažujeme telocvik za konečný cieľ nášho programu, telocvik je iba prostriedkom na dosiahnutie našich ideálov. Cieľom výchovného úsilia Orla bola zdravá mládež, čistá vo svojich myšlienkach a skutkoch, hlásiaca sa ku Kristovmu náboženstvu, dokonalá harmónia medzi dušou a telom človeka. Telovýchova mala zdravotný a rekreačný ráz, bola prostriedkom na posilnenie zdravia čo najširšej vrstvy ľudu. Ťažisko bolo prenesené do voľnej prírody. Trávnaté bezprašné ihriská vystavené lúčom slnka sa považovali za najlepšie miesto pre telocvik. Mimo sezóny sa využívali telocvične, nazývané aj orlovne, plavecké bazény alebo voda v prírode.