V článku sa dočítate:
- Takáč pripomenul, že v decembri by mali o budúcom európskom rozpočte rokovať lídri EÚ na samite.
- Slovensko podľa ministra presadzuje, aby budúca podpora smerovala predovšetkým do reálnej produkcie.
- Podľa Hlinu samotné stropovanie platieb nemusí byť pre slovenské poľnohospodárstvo negatívnou správou.
„Pomaly dvakrát vyšší rozpočet EÚ, ale sektor pôdohospodárstva, kde sú všetci, dostane menej finančných prostriedkov. V tomto rozpočte sme mali úroveň 4,6 miliardy eur a v novom programovom období máme návrh v tom základnom rámci na úrovni 3,7 miliardy eur. Čiže, môžeme hovoriť, že sektor pôdohospodárstva bude mať ledva na priame platby,“ uviedol Takáč. Dodal, že nový systém zároveň počíta so zásadnou zmenou financovania a spojením viacerých politík do jedného finančného rámca.
Spresnil síce, že EK plánuje vyčleniť balík vo výške 10 % z celkovej obálky, ktorý môže byť použitý pre takzvaný vidiek. Podľa Takáča sa však tieto financie netýkajú len poľnohospodárov, potravinárov či lesníkov, ale aj samospráv, zdravotníctva, školstva či ďalších odvetví. Jednou z priorít preto podľa neho je efektívne využitie flexibilnej desaťpercentnej časti budúcej finančnej obálky, a to aj na podporu miestnych akčných skupín (MAS), rozvoj vidieka a pozemkové úpravy.
Takáč sa v piatok stretol so zástupcami poľnohospodárov, potravinárov, lesníkov či predstaviteľmi miestnej a regionálnej samosprávy. Na spoločnom rokovaní hovorili nielen o novom rozpočte EÚ po roku 2028, ale aj o tom, čo má sektoru priniesť budúca Spoločná poľnohospodárstva politika (SPP) EÚ. Minister prízvukoval, že treba spraviť všetko pre to, aby poľnohospodárska politika dostala viac peňazí. Podľa neho treba vyslať jasný odkaz, že potravinová bezpečnosť a sebestačnosť EÚ je veľmi dôležitá a treba ju pozdvihnúť na najvyššiu úroveň.
Zároveň pripomenul, že v decembri by mali o budúcom európskom rozpočte rokovať lídri EÚ na samite, kde by mali otvoriť aj otázky ďalšieho smerovania poľnohospodárskej politiky. Hovoriť by podľa Takáča mali aj o konečnom užívateľovi výhod a stropovaní priamych platieb. „Verím, že aj na európskej úrovni budú o tom kolegovia rokovať, lebo nielen SR, ale aj viacero členských krajín má problém s konečným užívateľom stropovaných priamych platieb,“ zdôraznil.
Slovensko podľa ministra presadzuje, aby budúca podpora smerovala predovšetkým do reálnej produkcie a vytvárania pridanej hodnoty doma. Minister chce nastaviť základnú platbu na úrovni 90 eur na hektár a čo najväčšiu časť dostupných prostriedkov smerovať cez viazané platby a sektorové intervencie. Podľa Takáča sa chcú sústrediť najmä na živočíšnu a špeciálnu rastlinnú výrobu.
Ministrove sľuby o stropovaní platieb však kritizoval opozičný poslanec za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Alojz Hlina. Podľa opozičnej strany má slovenské pôdohospodárstvo stáť na poctivej práci, nie na „dotáciách pre špekulantov“.
Podľa Hlinu samotné stropovanie platieb nemusí byť pre slovenské poľnohospodárstvo negatívnou správou. Treba však podľa neho nájsť správnu hranicu, ktorá zabráni neprimeranej koncentrácii podpory a zároveň nepoškodí poctivých hospodárov. Problémom slovenského poľnohospodárstva pritom podľa poslanca je najmä koncentrácia pôdy, majetku a moci „v rukách úzkej skupiny ľudí“. „Budúcnosť slovenského poľnohospodárstva sa rozhodne na poli a v maštali. Nie v luxusnom vládnom hoteli v luxusnej štvrti. A už vôbec nie vtedy, keď sa po poliach pohybujú špekulanti, ktorí nerozoznajú kravu od jalovice, ale sú enormne úspešní v tom, ako čerpajú eurofondy určené pre tento sektor. Budúcnosť slovenského pôdohospodárstva je v tvrdej a poctivej práci svedomitých, čestných a pracovitých ľudí. Žiadny unikátny vynález za tým netreba hľadať,“ uviedol Hlina.
Upozornil, že podpory z európskych peňazí bude postupne ubúdať. Dôvodom podľa neho je nielen meniaca sa situácia v EÚ, ale aj prípady zneužívania dotácií v jednotlivých členských štátoch. „Nečudujme sa daňovým poplatníkom v Nemecku či Francúzsku, že sa pýtajú, prečo ide do tohto sektora toľko peňazí, keď sa následne dozvedajú, čo sa s nimi deje. Príkladom je aj Slovensko a jeho haciendy. To, že bude peňazí menej, súvisí aj s tým, že niekto nezvládol zabezpečiť, aby sa peniaze, ktoré dostal, rozdeľovali čestne a poctivo. Aj za toto si musíme priznať svoj diel zodpovednosti,“ zdôraznil poslanec.
Brusel pokračuje v konfrontačnom kurze. Ruský diplomat zhodnotil postoj EÚ k Ukrajine
Stály predstaviteľ Ruska pri OBSE Dmitrij Poljanskij zhodnotil prístup EÚ k ukrajinskej kríze. Brusel podľa neho deklaruje záujem o rokovania,…
Ministerstvo školstva upraví požiadavky na kvalifikačné predpoklady zamestnancov v školstve
Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR chce upraviť požiadavky na kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti pedagogických a odborných…
Najvyšší súd odmietol dovolanie odsúdeného exprezidenta Kisku
Najvyšší súd SR odmietol dovolanie odsúdeného bývalého prezidenta SR Andreja Kisku. Informujú o tom týždenník Plus 7 dní, ako aj…
Pezinská polícia pátra po páchateľovi, ktorý odcudzil platobnú kartu
Neznámy páchateľ neoprávnene použil platobnú kartu, zaplatil ňou objednávku elektroniky a spôsobil škodu vo výške 1619 eur. Po jeho totožnosti…
Exministrovi životného prostredia sa podarilo vyzbierať podpisy na vznik novej strany
Exminister životného prostredia a dnes poslanec NR SR Tomáš Taraba vyzbieral potrebné podpisy na založenie jeho novej strany Taraba –…


























