Korupcia na najvyšších úrovniach Európskej únie určite nie je ničím novým, ale nedávne škandály, ktoré sa objavili, najmä v súvislosti s gréckou poslankyňou Európskeho parlamentu Evou Kailiovou, opäť upriamili pozornosť na túto problematiku.

Toto katarské vyšetrovanie korupcie, ktoré otriasa Európskym parlamentom, nás okrem toho, že Európska centrálna banka požaduje právne poplatky na zastrašenie DiEM25 za to, že sa odvážil požiadať o informácie, ktoré by mali byť verejne dostupné, viedlo k tomu, aby sme v našom nedávnom živom vysielaní diskutovali o rozsahu korupcie v EÚ.

Na vrchole tejto diskusie spoluzakladateľ DiEM25 Yanis Varoufakis vysvetlil, ako a prečo sa EÚ zmieta v nekonečnej slučke škandálov, a vysvetlil tri základné body, ktoré ju robia skorumpovanou už od začiatku.

Tri piliere korupcie v EÚ

Bod č. 1: Korupcia podľa definície

Každý kapitalistický politický systém je z definície skorumpovaný.

Nezabúdajme, že štát vznikol z feudalizmu a vyvinul sa za kapitalizmu ako súbor inštitúcií, ktorých zmyslom je stabilizovať model vykorisťovania, model odčerpávania hodnoty od ľudí, ktorí ju vyprodukovali, k tým, ktorí si ju privlastňujú. Neexistuje teda žiadny kapitalistický politický rámec, ktorý by mohol byť iný ako do istej miery skorumpovaný.

Bod č. 2: Je to kartel veľkých podnikov

Európska únia je oveľa hlbšie ponorená do korupcie, pretože ani nie je štandardným štátom. Je to kartel veľkých podnikov.

Nemá dokonca ani kontrolné mechanizmy a rovnováhu, ktoré má normálny štát.

V žiadnom prípade nemôžeme odvolať [Ursulu] von der Leyenovú.

V Bruseli je vytvorený celý politický systém mimo demokratického procesu – my sme si ju nevybrali, my sme si nevybrali [Európsku] komisiu. Jediní ľudia, ktorých sme vybrali, je Európsky parlament, ktorý v skutočnosti nemá právo ani právomoc vydávať zákony.

Bod č. 3: Bol vytvorený s cieľom byť maximálne skorumpovaný

Ak sa pozriete na spôsob, akým sa v Bruseli a vo Frankfurte rozdeľujú obrovské množstvá peňazí, ak ho analyzujete dokonca veľmi epidermálne, prídete k záveru, že bol vytvorený, aby bol maximálne skorumpovaný.

Keď máte v Bruseli 30 – 40 000 profesionálnych registrovaných lobistov, ktorých úlohou je predávať vplyv, obdarúvať byrokratov a poslancov Európskeho parlamentu, aby ich mohli kontrolovať a tlačiť ich do konkrétnych politík, ktoré sú výhodné pre šéfov týchto lobistov, čo potom máte? Máte systém organizovanej pololegálnej korupcie.

Jedinou povinnosťou poslanca Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o tieto vzťahy s lobistami, je mať register, knihu, v ktorej poviete „nuž, v stredu o tretej popoludní som sa stretol s týmto lobistom“ – nemáte žiadnu povinnosť hovoriť o tom, o čom ste sa rozprávali, čo ste im za čo dali.

Príbeh ECB a jej útok na DiEM25

Ak k tomu pridáme vytvorenie menovej únie počnúc Maastrichtom a potom v roku 2000, keď sme mali zároveň systém lobizmu v Bruseli, bola vo Frankfurte postavená veľká budova – Európska centrálna banka – s možnosťou tlačiť naše peniaze, ale bez toho, aby bolo jasné, koho je táto centrálna banka centrálnou bankou.

Čo je Európska centrálna banka centrálnou bankou? Dvadsať krajín, z ktorých žiadna túto centrálnu banku nevlastní, žiadna z nich nemôže túto centrálnu banku skutočne kontrolovať, žiadna z nich nemôže skutočne prijímať zákony, ktoré by mali vážny vplyv na to, čo ECB robí.

V okamihu, keď vytvorili toto monštrum, ECB, centrálnu banku bez štátu, ktorý by jej kryl chrbát, a odovzdali 20 štátov spolu s ich samostatnými bankovými systémami tejto centrálnej banke, aby za nich tlačila peniaze. Potom ste mali základ obrovskej finančnej krízy, ktorá zasiahla Európu v roku 2010, a potom jediným spôsobom, ako zachrániť túto menovú úniu, bolo vytlačiť bilióny. Tá istá centrálna banka, ktorá vytlačila bilióny bez akéhokoľvek parlamentného procesu, bez akýchkoľvek kontrolných mechanizmov, tá istá centrálna banka bola tou, ktorá dostala pokyn od mocných vo finančnom sektore, v berlínskej federálnej vláde, aby zatvorila banky na miestach, ako je Cyprus, na miestach, ako je Grécko, aby pohrozila zatvorením bánk v Taliansku, aby vydierala vlády týchto krajín, aby v posledných približne desiatich rokoch dodržiavali prísne úsporné programy.

V roku 2015, keď som bol ministrom financií Grécka, približne v apríli, nás Európska centrálna banka vydierala, aby sme prijali nechutné, hlboké úsporné škrty pre najslabších našich občanov, dôchodcov, ktorí žili za 300 eur mesačne, a zároveň európska centrálna banka vo Frankfurte plánovala zatvoriť naše banky – ako to nakoniec urobila v júni -, aby nás vydierala.

O niekoľko mesiacov neskôr som sa dozvedel, že ECB sa tak obávala o zákonnosť svojho konania, hoci neexistuje žiadny skutočný právny rámec, v ktorom by mohla fungovať, že vtedajší prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi si skutočne vyžiadal a zaplatil súkromný právny posudok o tom, či môže zavrieť naše banky. Išlo o právne stanovisko, ktoré bolo obstarané z peňazí európskych daňových poplatníkov.

Fabio De Masi a ja… sme zažalovali Európsku centrálnu banku a žiadali sme, aby nám ukázala, čo sa v tomto právnom stanovisku píše, a náš názor bol veľmi jednoduchý: ak vám právne stanovisko, ktoré ste si zakúpili za naše peniaze, dalo zelenú na zatvorenie našich bánk a prinieslo ľuďom v Grécku katastrofu, vydieralo nás a účinne zvrhlo našu vládu, prečo sa s nami oň nepodelíte? Prípadne, ak právne stanovisko hovorí, že to, čo ste urobili, bolo nezákonné, potom to, čo ste urobili, bolo nezákonné. Takže máme dobrý dôvod a dobrú príčinu zistiť, čo toto právne stanovisko hovorí. A odpoveď bola „nie“. Vzdorovali zákonu o slobodnom prístupe k informáciám.

Nakoniec sme prípad prehrali, pretože európske súdy sú vždy na strane ECB. A nedávno od nás [DiEM25] žiadali 20 000 eur – európska banka, ktorá vytlačila 5 – 6 biliónov eur v mene oligarchie a proti ľuďom a voličom tejto a ďalších krajín Európskej únie, má tú drzosť žiadať od DiEM25 25 000 eur na svoje súdne trovy za to, že sme získali právo držať Európanov v nevedomosti o tom, čo robia.

Špička ľadovca

Ak teda zhrnieme kartel v Bruseli, lobistov, praktiky Európskej centrálnej banky, praktiky vedenia súdnych sporov proti občanom a hnutiam, ako je DiEM25, ktorých veľkým zločinom je účinne ich upozorňovať vždy, keď sú netransparentní a skorumpovaní, toto je celkový obraz.

Katar robil svoje obchody, organizoval škandalózne majstrovstvá sveta vo futbale v Katare.

Je to dosť odsúdeniahodný príklad, ale je to len špička ľadovca – je to obrovský ľadovec, ľadovec korupcie, ktorá je inštitucionalizovaná a zakorenená v štruktúre tohto kartelu, ktorý sa volá Európska únia.