Môj profil 
Predplatné
Ako informovala rozhlasová stanica Echo Moskvy, vyvrcholením Cárskych dní bola v noci na utorok krížová cesta, na ktorej sa zúčastnilo okolo 100.000 ľudí po sv. liturgii v chráme Spas (Spasiteľ) na krvi v Jekaterinburgu, ktorý je postavený na mieste zrúcaného Ipatievovho domu, kde bola zavraždená ruská cárska rodina. Celý ten zástup absolvoval 21 km dlhú púť ku Ganinej jame, kde sa boľševici pokúšali zničiť ostatky zavraždených. Zástup po celej dlhej trase viedol patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill.
Ruské médiá medzičasom kritizujú pompéznosť patriarchovej návštevy na Urale. Medzi jednotlivými mestami Sverdlovskej oblasti sa totiž presúva prenajatými vrtuľníkmi a do Jekaterinburgu pricestoval súkromným prúdovým lietadlom, ktoré mu poskytli sponzori. Kvôli jeho návšteve údajne zakázali nákladným autám prejazd po obchvate okolo mesta, kde sú teraz odparkované desiatky kamiónov. Presuny kolóny áut s patriarchom a jeho sprievodom i krížové cesty v meste zasa sprevádzala policajná uzávera mnohých dôležitých dopravných tepien.
Okrem množstva bohoslužieb sú v meste pre radových veriacich pripravené aj rôzne koncerty, výstavy a premietanie filmov. V meste sa koná aj festival zvonov. Novinkou tohtoročných Cárskych dní je vybudovanie stanového tábora pre viac ako 3000 pútnikov, ktorý sa nachádza na jednom z hlavných námestí mesta, neďaleko Chrámu Všetkých svätých na krvi postavenom na mieste popravy cárskej rodiny.
V rámci Cárskych dní sa v Jekaterinburgu konalo aj zasadnutie tzv. svätej synody, na ktorom pravoslávna cirkev opäť odmietla uznať pravosť pozostatkov nájdených neďaleko Jekaterinburgu – aj napriek tomu, že ich pravosť bola vedecky opakovane potvrdená a cár a jeho rodina bol samotnou cirkvou kanonizovaní.
Mikuláš II., jeho manželka, deti a niekoľko ďalších osôb bolo zastrelených v júli 1918 v Jekaterinburgu. Kosti tiel boli v lokalite za mestom zo zeme vyzdvihnuté až v roku 1991, keď sa začalo s ich skúmaním. Ustanovená komisia vyniesla svoj verdikt až v roku 1998, keď pozostatky označila za pravé a patriace členom cárskej rodiny. Následne boli pozostatky pochované v petrohradskej Petropavlovskej pevnosti. Vtedy sa však v cirkvi ozvali ľudia, podľa ktorých existuje podozrenie, že počas expertízy došlo k podvodom a falzifikácii. Preto cirkev nemôže ostatky uznať za pravé.
Spor sa vyostril v roku 2007, keď sa pri Jekaterinburgu našli ďalšie dve torzá ľudských tiel – údajne patriacich dvom deťom cárskeho páru – cárovičovi Alexejovi a princeznej Mariji.
Ich pohreb bol naplánovaný na rok 2015. Ruská pravoslávna cirkev však dosiahla jeho odklad a obnovenie celého vyšetrovania, pričom založila aj vlastnú vyšetrovaciu komisiu na čele s biskupom Tichonom, ktorý žiada dokonca nové preskúmanie všetkých ostatkov, nielen tých novonájdených.
Tichon, tajomník Patriarchálneho výboru pre kontrolu výsledkov expertíz pravdepodobných cárskych pozostatkov, prišiel vlani dokonca s novou teóriou, že vražda cárskej rodiny mohla mať rituálny charakter.
Oficiálna predstaviteľka ruského Vyšetrovacieho výboru Svetlana Petrenková medzičasom v pondelok oznámila, že aj opakovaná komplexná analýza potvrdila pravosť pozostatkov ruského cára Mikuláša II. a členov jeho rodiny zastrelených pred sto rokmi v meste Jekaterinburg. Potvrdilo sa aj, že osobu, ktorej pozostatky boli nájdené v roku 2007, spájal s cárom Mikulášom vzťah otec-syn. Ruská pravoslávna cirkev podľa agentúry Interfax oznámila, že sa so závermi Vyšetrovacieho výboru oboznámi a zaujme k nim stanovisko.
Posledný ruský cár Mikuláš II. bol politickým vývojom v Rusku prinútený abdikovať v marci roku 1917. Na čelo krajiny sa následne postavila dočasná vláda.
Celú cársku rodinu potom po krátkej internácii v Carskom Sele deportovali do vyhnanstva na Sibír, spočiatku žili v meste Toboľsk. Neskôr, po rozpustení Ústavodarného zhromaždenia a vypuknutí občianskej vojny, boľševici cársku rodinu deportovali do Jekaterinburgu, kde ich v noci zo 16. na 17. júla 1918 zastrelili.
.JPG)
