Vyber si život

Asi nikoho neobišla správa, ktorá prišla z Vatikánu len pár dní pred Vianocami /18. decembra 2023/ o požehnávaní, prostredníctvom doktrinálneho vyhlásenia Fiducia supplicans Dikastéria pre náuku viery, ktorú schválil pápež František, že bude možné požehnávať aj páry rovnakého pohlavia a páry žijúce v neregulérnych zväzkoch. Tiež asi nikoho nenechala ľahostajným správa z Českej republiky, že streľba mladého muža, študenta tejto školy na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, ktorá sa odohrala 21. decembra 2023 v Prahe v budove fakulty na Námestí Jana Palacha zanechala 14 obetí (13 obetí zomrelo priamo na mieste streľby, 1 obeť na následky zranení v nemocnici) a 24 osôb bolo zranených. Ide o najtragickejšiu streľbu v histórii Česka. Iste na nás doliehajú správy a komentáre o nástupe vlády na Slovensku, ktorá po 3 a pol roku čudného šafárenia v našej krajine prevzala moc po demokratických voľbách konaných 30. septembra 2023 a jej prvých krokoch a reakciách politickej opozície na ne.

Tiež asi vieme a uvažujeme o vyhlásených prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia v dvoch kolách cez soboty v okolí Veľkonočných sviatkov a voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa v členských krajinách EU budú konať v máji. Iste aj ďalšie okolnosti majú dosah na náš každodenný život, napríklad zvyšovanie poplatkov a daní, vysoké ceny energií a mnohé konkrétne udalosti, ako prepúšťanie z práce, komplikujúce sa medziľudské vzťahy a možno aj to, že si čoraz menej rozumieme a uzatvárame sa do ulít a súkromia a strácame záujem o cirkevný aj spoločenský život. Ak máte to šťastie, že žijete uprostred zdravej a fungujúcej bližšej i širšej rodine, medzi priateľmi, s ktorými si rozumiete a máte si čo povedať, možno toľko problémy spoločnosti a mediálne vplyvy na nás až taký dosah nemajú, ale iste sme s nimi v každodenných situáciách konfrontovaní a nútený zaujať k nim svoj postoj.

Sám si kladiem otázku, ako by sa kresťan mal postaviť k súčasnej situácií, keď je manipulovaný médiami všetkých foriem a smerov? Navyše deformovaný už 34 rokmi spoločenského chaosu a manipulovaný a dirigovaný predtým 41 rokov trvajúcej komunistickej totality. Dokážeme si ešte ako kresťania obhájiť svoju kresťanskú identitu a správne sa zachovať v súčasnom zmätku ako kresťania, ktorí si svoj postoj a názor dokážu zaujať a obhájiť a podľa neho sa rozhodovať a konať? Zdá sa mi, že v súčasnej situácií, v ktorej sa nachádza Cirkev svetová i Slovenská a tiež politická situácia na Slovensku i v Európe, zdá sa mi, že veľmi nie. Tiež ma o tom presviedča čoraz väčší úpadok na kvalite života kresťanov i na ich kvantite. To by bola téma na širšiu diskusiu, ja sa jej občas venujem. /Pokles účastníkov bohoslužieb, kňazských povolaní, vytrácanie sa kresťanských postojov a prejavov v spoločnosti, pokles záujmu o kresťanské témy, literatúru, média, programy…/ Spoločnosť aj na Slovensku sa stáva čoraz viac nekresťanskou. Narastá vplyv ľavicových a liberálnych politikov, tí tzv. konzervatívni sa vytrácajú a nedokážu osloviť voličov pre svoje programy. Tiež by sme mohli dlho diskutovať o príčinách, aj keď o to väčšinou nie je záujem, skôr sa mi zdá, že skôr hľadajú cestu ako zaujať a presadiť sa za každú cenu do výnosných pozícií. A vidíme ako to vyzerá… Mne je z toho často smutno.

Ak sme ešte aspoň trochu kresťanmi, cítime sa nimi, smerodajným by pre nás mohlo byť Sv. Písmo, Biblia, ktorá udáva smer života a základné normy pre život jednotlivcov, rodín, národov i spoločnosti v civilizovanom svete už 3 tisícročia. Zdá sa mi až príliš nečestné, ak to spochybňujú Cirkevné organizácie, jej predstavitelia alebo tí, ktorí sa za kresťanské inštitúcie usilujú presadiť do funkcií vo verejnom živote. Ak počujem z úst kňazov a kresťanských aktivistov, že Biblia a kresťanstvo je prekonané, že dnes treba žiť inak. Pod zámienkou modernosti ako riešenie ponúkajú splynutie so súčasným svetom bez Boha, kde je dovolené všetko a pritom byť aj kresťanom. Viem, že to nefunguje, ani fungovať nemôže.

Uvedomil som si výrok MUDr. Pavla Straussa, ktorý povedal: „Dobro vedie k životu a zlo vedie k smrti“. Alebo výroky Jána Pavla II., ktorý veľmi jasne hovoril o kultúre života a kultúre smrti. Ale smerodajným je pre mňa Božie Slovo, kde sa v Knihe Deuteronémium 30, 15 – 20 píše: „Hľa, dnes som predložil pred teba život i šťastie a smrť i nešťastie a prikazujem ti, aby si miloval Pána, svojho Boha, kráčal po jeho cestách a zachovával jeho príkazy, ustanovenia a nariadenia. Potom budeš žiť a rozmnožíš sa – a Pán, tvoj Boh, ťa bude žehnať v krajine, do ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlastníctva. Ale ak sa tvoje srdce odvráti, ak nebudeš poslúchať a dáš sa zviesť a budeš sa klaňať iným bohom a uctievať ich, tak ti dnes oznamujem, že naisto zahynieš a nepobudneš dlho v krajine, do ktorej po prechode cez Jordán vojdeš, aby si ju zaujal. Za svedkov proti vám volám nebo i zem: Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo, keď budeš milovať Pána, svojho Boha, a poslušne a verne sa vinúť k nemu; lebo pre teba to znamená život a dlhodobé prebývanie v krajine, o ktorej prisahal Pán, tvoj Boh, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že im ju dá.”

Takže každý má možnosť voľby medzi životom a smrťou, požehnaním a kliatbou. Je na každom čo si zvolí, či chaos, hurhaj tých, ktorí nás chcú pomýliť, alebo ticho a pokoru pred Bohom. Každý má možnosť rozhodovania, sme slobodní, ale ponesieme si aj dôsledky. Aj na Zemi i po smrti. Je prirodzené, že všetko má svoje príčiny i dôsledky. A tak si myslím, že aj teraz je čas, kedy sa máme možnosť rozhodovať medzi dobrom a zlom, medzi normálnym a zvráteným, medzi milosťou a hriechom, medzi zdravým a chorým, medzi správnym a pomýleným, medzi budovaním a ničením a rozkladaním, medzi pozitívnym a negatívnym, medzi tvorivosťou a konzumom, medzi tvorbou a parazitovaním, medzi slobodnou voľbou a cenzúrou, medzi pokojom a násilím, medzi mierom a vojnou, medzi obetou a egoizmom, medzi dávaním a braním, medzi službou a ovládaním iných, medzi nebom a peklom, medzi životom a smrťou, medzi pravdou a klamstvom, medzi hodnotami a brakom, medzi slobodou a totalitou…

Máme odvahu a sme ešte schopní voliť si život, alebo sa necháme ovplyvniť mocnými, ktorý nás vedú k smrti časnej i večnej? Je to naša slobodná voľba, je len na každom z nás, ako sa rozhodneme, či uveríme mocným a bohatým, alebo Bohu, ktorý nám ponúka svoje požehnanie. Či budeme dôverovať a podporovať tých, ktorí stoja proti Bohu a jeho Zákonom, alebo sa v pokore skloníme pred Bohom a budeme odovzdávať, šíriť a podporovať jeho náuku. Platia Ježišove slová, Nie každý, kto mi hovorí: “Pane, Pane,” vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. /Mt. 7, 21/ Byť kresťanom je viac než byť členom Cirkvi a chodiť do kostola, alebo do zboru, to je len prvý krok, za ktorým musí nasledovať zodpovedný kresťanský život a ten musí byť vidieť z celého nášho života a nášho rozhodovania sa. Je na nás a sme zodpovední, aké rodiny a akú spoločnosť a akú Cirkev vytvárame, čo do nej šírime, či Božiu Pravdu, alebo svoj egoizmus a prázdnotu.