“Prvé prilietajú už v polovici februára škovránky poľné, cíbiky chochlaté, škorce obyčajné, holuby hrivnáky, drozdy plavé či žeriavy popolavé. Tieto druhy dokážu počas miernych zím u nás aj prezimovať, takže ich pozorovania počas prechodu zo zimy do jari je ťažké odlíšiť, najmä na miestach, kde aj prezimujú,” skonštatoval Gúgh.

Potom postupne prilietajú vtáky zimujúce v Afrike a na Blízkom východe. Hoci prvé lastovičky a bociany sa objavia v polovici marca, húfne podľa ornitológa priletujú v apríli, kedy na Slovensku nachádzajú dostatok potravy. Ako posledné priletia druhy živiace sa hmyzom, čiže vlhy, strakoše, včeláriky zlaté či dážďovníky, doplnil.

“Väčšina vtáčích druhov, ktoré migrujú cez naše územie, resp. u nás aj hniezdia, zimuje v južných a juhozápadných regiónoch Európy, v Afrike, na Blízkom východe. V Ázii zimujú niektoré druhy, napríklad červenák karmínový či muchárik malý,” povedal Gúgh. Dodal, že každoročne zaznamenávajú približne sto sťahovavých druhov, ktoré cez naše územie migrujú alebo hniezdia.

Druhy ako lastovičky, belorítky, škorce či bociany hniezdia podľa ornitológa po celom Slovensku a obsadia stanovištia, ktoré im poskytnú vhodné miesto na hniezdenie a dostatok potravy. Naopak, vzácne druhy sú viazané na najzachovalejšie územia so špecifickými podmienkami. “Napríklad, vzácna krakľa belasá prilieta z juhoafrických zimovísk a na Slovensku hniezdi len na juhu východného Slovenska, kde na zachovalých pasienkoch nájde dostatok hmyzu pre odchovanie mláďat,” podotkol Gúgh.

Pokračuje, že na zopár lokalít, kde sa zachovali cenné mokrade, prilieta vodné vtáctvo. Ide napríklad o lyžičiare biele, ktoré hniezdia na Senianskych rybníkoch alebo kalužiaky červenonohé.

Aj lesné prostredie má podľa Gúgha sťahovavé druhy. “Početnejšie druhy peníc, mucháriky bielokrké obsadia vhodné biotopy po celom Slovensku. Naopak, sú druhy, ktoré hniezdia len na niekoľkých lokalitách, napríklad kolibiarik zelený, ktorý zároveň patrí medzi druhy, ktoré prilietajú medzi poslednými na začiatku mája,” povedal.

Vysvetlil, že vtáčia migrácia v jarnom období prebieha v závislosti od poveternostných podmienok. Skorší nástup teplejšieho počasia odštartuje jarný ťah skôr najmä u druhov, ktoré zimujú v južnejších krajinách Európy. “Prílet vtáčích druhov z Afriky prebieha na základe mnohých faktorov, ktoré vyvolávajú pud migrácie na hniezdiská smerom na sever. Aj ich prílet však môže ovplyvniť počasie, priamo aj na ťahových trasách v Afrike či na Blízkom východe, alebo už v Európe,” poznamenal Gúgh. Doplnil, že časté výkyvy počasia v dôsledku klimatickej zmeny môžu mnohým z nich spôsobiť ťažkosti počas náročnej migrácie.