Brusel 5. decembra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Geert Vanden Wijngaert, TASR/AP-Christian Hartmann/Pool Photo via AP)
Šéfka Komisie predstavila zmiernenie pravidiel štátnej pomoci, aby konkurovala Bidenovmu klimatickému balíku, píše Financial Times
EÚ musí „zjednodušiť a prispôsobiť“ svoje pravidlá o štátnej pomoci, aby mohla čeliť konkurenčným účinkom nového klimatického balíka USA v hodnote 369 miliárd dolárov, uviedla v nedeľu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Európa by mala „upraviť naše vlastné pravidlá, aby sme uľahčili verejné investície“, uviedla von der Leyenová vo svojej prvej verejnej reakcii na washingtonský systém dotácií na zelenú energiu, ktorý podľa vedúcich predstaviteľov EÚ riskuje „rozbitie“ transatlantickej jednoty tým, že láka európske spoločnosti na presídlenie.
Opatrenia Washingtonu naštrbili vzťahy medzi Washingtonom a Bruselom a vyvolali množstvo požiadaviek štátov EÚ na konkurenčnú reakciu, čo podnietilo obavy z obchodnej vojny.
„Nová asertívna priemyselná politika našich konkurentov si vyžaduje štrukturálnu odpoveď,“ povedala von der Leyenová.
Potenciálne ďalekosiahle návrhy šéfky exekutívy EÚ podčiarkujú rozsah obáv, ktoré v Bruseli vyvoláva americký zákon o znižovaní inflácie. Predstavitelia EÚ a USA sa majú v pondelok stretnúť, aby o tejto téme diskutovali.
Prezident USA Joe Biden označil tento právny predpis za „najagresívnejšie opatrenie“, ktoré jeho krajina prijala v boji proti klimatickej kríze. Európski spojenci sa však sťažujú, že opatrenia, ako sú daňové úľavy a dotácie na výrobky, ako sú napríklad elektrické vozidlá, poskytujú podnikom so sídlom v USA nespravodlivú výhodu a budú podnecovať priemyselné odvetvia EÚ k presunu.
Von der Leyenová v nedeľu uviedla, že v reakcii na to musí EÚ prepracovať svoje predpisy o verejných investíciách a prehodnotiť, či je potrebné „nové a dodatočné financovanie na úrovni EÚ“. Brusel by mal podľa nej tiež naďalej požadovať, aby USA upravili IRA s cieľom vyriešiť sporné otázky.
„Existuje riziko, že IRA by mohla viesť k nekalej hospodárskej súťaži, mohla by uzavrieť trhy a rozdrobiť . … kritické dodávateľské reťazce,“ povedala von der Leyenová. EÚ by mala „prijať opatrenia na obnovenie rovnováhy podmienok … a zlepšiť naše rámce štátnej pomoci“.
„Dávame si veľký pozor, aby sme sa vyhli narušeniu nášho jednotného trhu … Musíme však reagovať aj na rastúcu globálnu konkurenciu v oblasti čistých technológií,“ dodala von der Leyenová. „Ak by sme videli, že investície do strategických odvetví unikajú z EÚ, len by to oslabilo jednotný trh. A preto teraz uvažujeme o tom, ako zjednodušiť a prispôsobiť naše pravidlá štátnej pomoci.“
Na spoločnú reakciu na opatrenia USA vyzvali aj ďalší kľúčoví predstavitelia EÚ. Predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý zastupuje vedúcich predstaviteľov 27 členských štátov EÚ, pre denník Financial Times povedal, že by sa mala obnoviť diskusia o spoločnom financovaní.
Konkurencieschopnosť únie je zasiahnutá prudkým rastom cien energií spôsobeným vojnou Ruska proti Ukrajine a dotáciami IRA. Michel uviedol, že zatiaľ čo niektoré členské štáty majú palebnú silu na podporu bojujúcich priemyselných odvetví, iné hlavné mestá sú napäté a vznášajú oprávnené požiadavky na diskusiu o nových peniazoch EÚ.
„Je dobré, že niektoré členské štáty majú možnosť mobilizovať peniaze na podporu hospodárskeho rozvoja, ale je veľmi dôležité zabezpečiť, aby to neviedlo k narušeniu jednotného trhu,“ povedal.
Povedal, že diskusia o tom, či by sa mala poskytnúť nová finančná injekcia EÚ, je opakovaním diskusie, ktorá viedla k vytvoreniu bezprecedentného fondu na obnovu bloku Covid-19. Dodal, že otázka znie: „Sme alebo nie sme pripravení zmobilizovať finančné prostriedky a ako financovať peniaze, ktoré potrebujeme?“
Von der Leyenová vyzvala na zmeny pravidiel štátnej pomoci bloku po sérii mimoriadnych opatrení v posledných rokoch zameraných na zefektívnenie režimu, ako napríklad zmiernenie obmedzení platieb súkromným spoločnostiam v reakcii na pandémiu Covid-19 a energetickú krízu.
Ďalšie kroky na uvoľnenie pravidiel však budú medzi členskými štátmi sporné vzhľadom na obavy, že dodatočné výdavky kapitálov s hlbokými vreckami na čele s Nemeckom narušia jednotný trh. Niektoré iné členské štáty už do veľkej miery vyčerpali svoju voľnú fiškálnu palebnú silu, pričom pomer dlhu k HDP dosahuje minimálne 100 %.
Hoci von der Leyenová uznala riziko „pretekov o dotácie“, uviedla, že obchodná vojna s USA nie je v záujme nikoho a že „konkurencia a spolupráca môžu byť dve tváre tej istej mince“.
„Samozrejme, Európa bude vždy robiť to, čo je pre ňu správne. Takže áno, Európska únia bude na zákon o znížení inflácie reagovať primeraným a dobre kalibrovaným spôsobom,“ povedala.