V úvodných slovách sa autor ospravedlňuje čitateľovi, že nie je “človek od pera”, ale na naliehanie mnohých priateľov sa podujal napísať svoje skúsenosti z jeho dlhého a pestrého života, ktorý prežil v pastoračnej službe pre Slovenských emigrantov a od roku 2000 pôsobí ako výpomocný duchovný a dôchodca na Slovensku, najprv v Šaštíne a od roku 2003 v Bratislave na Trnávke a v súčasnosti je druhým najstarším saleziánom.

Vojtech Zeman sa narodil 28. marca 1930 v Novej Bani, kde navštevoval aj základnú a meštiansku školu. Po štúdiu na gymnáziách v Zlatých Moravciach a Leviciach 18 ročný vstúpil k saleziánom vo Svätom Beňadiku. Barbarská noc ho zastihla v Hodoch pri Galante. Po internácií v Šaštíne a Podolínci absolvoval “prevýchovu” v Kostolenej, potom budoval Priehradu mládeže a v auguste 1950 bol prepustený na slobodu.

V Kremnici ukončil gymnázium a mal úmysel študovať na vysokej škole. Mal nastúpiť do PTP, ale kvôli štúdiu na Vysokej škole si vybavil odklad. Predstavení mu navrhli možnosť dokončiť štúdia v zahraničí, v októbri 1951 sa mu podarilo cez rieku Moravu dostať do zahraničia.

V rokoch 1955 – 58 študoval teológiu v Córdobe v Argentíne kde bol 23. novembra 1958 vysvätený za kňaza. Svoje misionárske pôsobenie začal v saleziánskych zariadeniach v Paraguaji. Najprv ako ekonóm gymnázia a poľnohospodárskej školy, od roku 1960 ako duchovný vedúci študentov a v roku 1963 sa stal riaditeľom saleziánskeho gymnázia v Ypacaraí, potom pôsobil na gymnáziu v Concepcióne, kde mal na starosť aj vedenie oratória a pripojenej farnosti a na priemyselno – poľnohospodárskej škole v Corenel Oviede. Na prelome rokov 1966 a 1967 navštívil Slovensko, stretol sa s rodinou a niektorými saleziánmi a v bratislavskom kostole sv. Alžbety slávil slovenské primície.

V roku 1966 požiadal o návrat do Európy, v januári 1969 v Ríme pokračoval v štúdiu získal licenciát z teológie na pápežskej lateránskej univerzite a v roku 1971 sa stal misionárom pre Slovákov a Čechov vo Švédsku. Od roku 1980 viedol v Mníchove Slovenskú katolícku misiu a od roku 1992 účinkoval medzi Slovákmi v Paríži, kam nastúpil bez znalosti francúzštiny po Františkovi Reveszovi. Už vo Švédsku založil časopis Krajanský pozdrav, v Mníchove ho obohatil o prílohu pre mládež Mladý Slovák a vo Francúzsku pokračoval ako redaktor časopisu La Vie. Prispieval aj do iných slovenských časopisov v zahraničí.

Vojtech Zeman prežil pestrý bohatý život. Jeho autentické spomienky čitateľov obohatia o jeho skúsenosti pri pastoračnej práci na dvoch kontinentoch a vo viacerých krajinách Európy. Niekedy sa čítajú ako dobrodružný cestopisný román. Nevyhli sa mu ani komplikácie a problémy. Ale sú to skúsenosti kňaza, ktorý sa celkom vložil do služby Bohu, Cirkvi a ľudí, mládeži aj ľuďom, ktorí boli podobne ako on nútení opustiť Slovensko a voliť cestu emigrácie, no na svoje národné korene nechceli zabudnúť, preto pre nich okrem bohoslužieb a vysluhovania sviatostí organizoval duchovné a kultúrne stretnutia, prázdninové a dovolenkové podujatia, vydával časopisy.

Okrem spomienok don Zemana súčasťou knihy je jeho úvaha, Cirkev nie je politická strana a tri rozhovory s ním, ktoré boli uverejnené v časopisoch Krajanský pozdrav, Mladý Slovák a Svedectvo, jeho stručný životopis, literatúra a mnoho farebných a čiernobielych fotografií zachytávajúcich jeho pôsobenie životné udalosti, nechýbajú ani z osobných stretnutí s pápežmi, Pavlom VI. a Jánom Pavlom II.

Kniha vyšla v pevnej väzbe má 168 strán formátu A5, na obálke je jeho portrét a tituly slovenských časopisov z zahraničí, ktoré vydával alebo v nich uverejňoval svoje príspevky, na zadnej strane jeho príhovor.

Nech mu dá Pán Boh ešte zdravie a sily a zachová ho pre dobro Cirkvi i národa a odmení jeho širokú celoživotnú pastoračnú službu.