Nová európska dystopia? Brusel sanuje energokrízu po svojom

Bola raz jedna únia

Už začiatkom mesiaca sme informovali (Európska nočná mora: Začína sa v tom črtať vzorec), že bruselskí lídri začínajú masírovať mozgy občanov vyhláseniami na tému úsporných opatrení. Vyzývajú menej jazdiť autami so spaľovacími motormi (prípadne naučiť sa jazdiť šetrnejšie), menej lietať, či dokonca opäť čiastočne prejsť na prácu z domu (home office) – skoro ako za pandémie (s tým rozdielom, že tentokrát podporujú transport prostriedkami MHD). Konflikt s Iránom – ktorý sme, mimochodom, nevyvolali my! – stál Úniu na extra príplatkoch za dovoz fosílnych palív už 22 miliárd eur (za 44 dní).

Pripomeňme, že balík pre Ukrajinu, ktorý donedávna blokoval Viktor Orbán, má byť vo výške cca 90 miliárd. Ale my si máme utiahnuť opasky kvôli tým dvadsiatim dvom. Čiže nám zdražie život v členských štátoch, ale na cudziu vojnu sa bakšiš nájde (bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o pôžičku, a aká časť pôjde zo zmrazených ruských aktív – čo je, mimochodom, navidomoči tiež protiprávny krok, ale jeho posúdenie nechávam na odborníkoch).

Vy v tom vidíte nejakú logiku, alebo už ju v Bruseli hľadať vôbec netreba?

Iste, opatrenia v prospech zraniteľných domácností či priemyselných odvetí je v časoch krízy potrebné prijímať. My sme však už počas pandémie videli, že EÚ je efektívna a relatívne férová, hlavne keď všetko klape – akonáhle nastane kríza, moc sa zrazu viac sústredí do jedných rúk, dovolím si usudzovať na základe kauzy esemesiek Leyenová-Pfizer.

Aj teraz hovoria úradníci o potrebe „jednotného” postupu, lenže čo to znamená? Že rozhodnutia má prijímať bruselská cisárovná po telefóne? Alebo si presadia svoju vôľu kvalifikovanou väčšinou, ako v prípade zmrazenia spomínaných ruských aktív? Slovensko do toho asi veľa nebude mať čo hovoriť (aj keď kvôli odrezaniu od ruských energií sme avizovali žalobu na Súdny dvor EÚ).

Vysokí úradníci hlásia, že by mohli byť znížené ceny za MHD (prípadne dočasne zavedená bezplatná preprava pre isté skupiny občanov), že by sa malo robiť povinne aspoň deň na diaľku, a pozor – že by mohli byť zamknuté verejné budovy vždy, keď to bude možné. Čo znamená „vždy, keď to bude možné?” Máme to chápať tak, že ubudne stránkových dní?

Občan nech si potom berie kvôli vybavovačkám dovolenky a stojí v rade do večera…

Daj si tam solárny panel, sused

Oficiálne vyjadrenie k situácii poskytla šéfka eurokomisie pred niekoľkými dňami. Táto žena za svojej éry v nemeckej vlády zápasila za zrušenie jadrových elektrární, no teraz vyjadruje potešenie, že popri obnoviteľných zdrojoch (hovorí sa tiež o možnosti poskytovania štátnych úverov na rýchle zavedenie fotovoltaických panelov pre domácnosti) máme aj jadro (a jeho rozvoj sa ďalej plánuje – s finančnou podporou EÚ).

Fascinuje ma, ako niektorým ľuďom čokoľvek prejde – ešte aj priznanie, že vážne pochybili vo svojej agende, a potom bum, následná otočka o niekoľko rokov neskôr podľa hesla „kam vietor, tam plášť”.

Dodajme, že aj bez krízy boli ceny energií pre podniky na Slovensku z hľadiska výroby a konkurencieschopnosti na hrane. Nezvládnutie súčasného stavu zo strany politických byrokratov by znamenalo ďalšie ohrozenie ekonomického rastu. Konečnú podobu návrhov na sanáciu situácie predstaví Leynová budúci týždeň, potom budeme múdrejší. Opatrenia, ktoré budú vládam odporúčané, pritom považuje za špecifické a dočasné – lenže my nevieme, do akého času sa konflikt s Iránom pretiahne, všakáno?

Mimochodom, keby sme chceli v Únii skutočne diverzifikovať, ako proklamujeme, ponecháme si aj ruské zdroje. Práve v časoch podobných kríz by totiž mohli vykompenzovať obmedzenia Hormuzského prielivu. Lenže to by v Európe musel vládnuť zdravý rozum, nie rusofóbna hystéria krížená s rojčením o zelenej ekonomike.

Prečítajte si tiež

• Po dohode medzi USA a Iránom preplávali Hormuzským prielivom prvé lode
• Vietor pokryl vlani v EÚ 19 percent spotreby elektriny, Slovensko zostáva na okraji
• Ceny energií môžu opäť vystreliť nahor. Experti varujú pred dôsledkami iránskej krízy