Jednou z hlavných a najzásadnejších tém našej debaty boli Benešove dekréty, pri ktorých sa naplno ukázala nebezpečná politika progresívcov. Budúci maďarský premiér Péter Magyar otvára témy, ktoré priamo ohrozujú slovenskú štátnosť. Chce rušiť právne postihy pre kritikov Benešových dekrétov? Progresívcom to zjavne neprekáža. Jasne som zdôraznil, že Benešove dekréty sú pevnou a nemennou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Od roku 1993 žiadny príčetný slovenský politik nespochybňoval tento základ nášho povojnového usporiadania. Až prišlo Progresívne Slovensko, ktoré sa neštíti hazardovať s našimi národno-štátnymi záujmami a sekundovať revizionistickým náladám z Budapešti. Povedal som to bez obalu: Tak, ako nikto nesmie spochybňovať holokaust, nikto nemá právo spochybňovať Benešove dekréty!

Je až neuveriteľné, akú lokajskú politiku už od začiatku prevádza Progresívne Slovensko voči Magyarovi. Nekriticky napríklad preberajú jeho nezmysly a zjavné hoaxy o tom, že premiér Orbán mal k slovenským hraniciam „navoziť“ migrantov. Zore Jaurovej stačí, že to niekto zahlásil v Budapešti, a už to šíri ďalej len preto, že sa jej to hodí do útoku proti nám. My v SMERe-SSD odmietame strácať čas reagovaním na každú „blbosť“ a lož, ktorú vyprodukuje nielen PS, ale celá súčasná opozícia v snahe prekryť vlastnú prázdnotu.

Kým liberáli neustále strašia ruským vplyvom pri voľbách, realita v Maďarsku ukázala niečo úplne iné. Posledné parlamentné voľby u našich južných susedov boli brutálne ovplyvnené únikmi tajných nahrávok komunikácie vládnych predstaviteľov. Kto mal záujem takýmto bezprecedentným spôsobom vrtieť psom v Maďarsku, keď sa Ruská federácia a tiež USA stavali skôr na stranu premiéra Viktora Orbána? Namiesto odpovede stačí fakt, že nikto z Európskej únie sa voči týmto nahrávkam neohradil. Chceme snáď „demokraciu“ riadenú tajnými nahrávkami? Ak toto nie je priamy a nebezpečný zahraničný zásah do volieb, tak potom už nič.

Výsledky v Maďarsku mi úplne pripomínajú parlamentné voľby na Slovensku 2020. Rovnaká umelá eufória liberálnej kaviarne, aká sprevádzala víťazstvo Igora Matoviča po páde našej vlády. Všetci si pamätáme, kam táto cesta viedla. Ku kriminalizácii opozície, rozvratu štátnych inštitúcií a rýchlemu, tvrdému a bolestivému vytriezveniu oklamaných voličov.