Môj profil 
Predplatné
“Napriek viac ako polročnému úsiliu prijať opatrenia, ktoré by pomohli celému priemyslu sa nič neudialo, pričom sa argumentovalo koncom volebného obdobia, termínmi rokovania vlády, zasadnutím parlamentu. No v súčasnosti vidíme, že keď sa chce, cesta sa nájde a v skrátenom legislatívnom procese, bez dopadových štúdií, diskusie, sa schvaľujú návrhy so zásadným dopadom na verejné financie,” uviedol pre agentúru SITA generálny sekretár zväzu Ján Pribula.
Zväz dlhodobo deklaruje, že nemá záujem podpísať s vládou “bezobsažné” memorandum. “Očakávame od vlády konkrétne kroky, ktoré by vyslali signál investorom, že má záujem kompenzovať dopady z prijímaných balíčkov, ktoré v konečnom dôsledku zaplatia zamestnávatelia,” poukázal Pribula. Takými mal byť aj “Návrh opatrení pre zabezpečenie konkurencieschopného podnikateľského prostredia automobilového priemyslu na Slovensku vrátane dodávateľskej siete”, ktorý koncom minulého roka zverejnil rezort hospodárstva. Ako však pripomenul Pribula, prakticky všetky opatrenia boli v rámci medzirezortného pripomienkového konania zamietnuté Ministerstvom práce sociálnych veci a rodiny SR. To už bol december a podľa zväzu evidentne nebol záujem a ochota riešiť veci, hralo sa o čas.
“Pritom nechápeme, prečo sa tak dialo. Opatrenie, ktoré malo oslobodiť 13. a 14. platy od daní a odvodov aj na strane zamestnanca aj na strane zamestnávateľa až do výšky priemernej mzdy zamestnanca, malo priniesť viac peňazí zamestnancovi, pričom dopad na verejné financie bol z pohľadu rozpočtu minimálny,” konštatuje Pribula. Opatrenie ako „Kurzarbeit“ by zase podľa neho mohlo zamedziť sociálno-sociologickým problémom ľudí, ktorí v prípade poklesu objednávok v rámci ochladzovania ekonomík prídu o prácu. Toto opatrenie ich malo v práci udržať tak, aby negatívne dopady výraznejšie nepocítili.
Zvýšenie flexibility pracovného trhu cez zmenu pravidiel uplatňovania flexikonta, čo je opatrenie takisto eliminujúce dopady zníženia objednávok alebo kolísania dopytu po výrobkoch, chcel pritom zväz riešiť len v prípade, že príde k vzájomnej dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Návrh pripravený Ministerstvom hospodárstva SR obsahoval ešte možnosť vyplácať po dohode so zamestnancami rekreačné poukazy zo sociálneho fondu a odpojenie minimálnej mzdy ako referenčnej hodnoty od ďalších 44 zákonov, nariadení a vyhlášok. “Ani jeden z týchto bodov nenašiel podporu predovšetkým na strane rezortu práce. Ako tento fakt hodnotiť?” pýta sa Pribula.
Od budúcej vlády pritom automobilový sektor očakáva, že si bude v prvom rade uvedomovať svoju zodpovednosť za túto krajinu a nastolí skutočný trojstranný dialóg, rovnocenné vnímanie všetkých partnerov. “Veríme, že bude rozhodovať múdro a jej prvé kroky povedú k náprave škôd spôsobených predvolebným pretláčaním vládnej koalície, čím vyšle pozitívne signály investorom. Veríme, že vezme do úvahy, že Európu a svet čakajú riešenia náročných výziev a my by sme sa mali orientovať na to, ako ich v podmienkach Slovenska zvládnuť. Riešenia nebudú jednoduché a ani lacné!” skonštatoval Pribula.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
