„Cieľom návrhu zákona o podpore prioritných okresov je odklon od nedostačujúcej definície najmenej rozvinutých okresov, ktorá bola vymedzená iba na základe jediného ukazovateľa – podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku,- a príklon k zavedeniu a definícii prioritných okresov, ktoré sa zakladajú na zhodnotení ukazovateľov vo viacerých oblastiach,“ uviedol predkladateľ.

Prax pri poskytovaní regionálneho príspevku podľa zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov podľa neho ukázala, že je potrebné zabezpečiť efektívnejšie vyhlasovanie výziev, ako aj prijímanie a hodnotenie žiadostí o regionálny príspevok. Predkladaná zmena prináša nový prístup k hodnoteniu regionálneho rozvoja, ktorý umožňuje robiť kvalifikovanejšie a efektívnejšie rozhodnutia na základe objektívne overiteľných údajov.

Návrh zavádza zmenu v posudzovaní stavu regiónu na úrovni okresu, a to na základe rozšírenia oblastí, ktoré sú dôležité pre hodnotenie regionálnych rozdielov. Hodnotenie celkového postavenia regiónu by malo byť na základe ukazovateľa regionálneho rozvoja. Ten sa vypočíta podľa čiastkových ukazovateľov, akými sú sociálno-ekonomická oblasť, demografický stav či oblasť prístupu k verejnej infraštruktúre a základným službám.

„Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa regionálneho rozvoja vrátane hodnotenia stavu okresu v jednotlivých oblastiach. Identifikované prioritné okresy budú predstavovať okresy s najväčšou potrebou podpory, zamerania zdrojov a s cieľom zintenzívnenia opatrení na zlepšenie ich situácie,“ uzavrel predkladateľ.

Vláda schválila valorizáciu odmien odsúdených

Odsúdení budú mať valorizované odmeny za prácu. Úprava výšky pracovných taríf súvisí s nárastom minimálnej mzdy. Vyplýva to z nariadenia vlády o výške pracovnej odmeny a podmienkach jej poskytovania odsúdeným, ktoré kabinet schválil na stredajšom rokovaní.
Upravené výšky pracovných taríf odsúdených zaradených do práce sú ustanovené ako súčin doteraz platných pracovných taríf a koeficientu nárastu minimálnej mzdy.

„Medziročný nárast minimálnej mzdy, z ktorého sa pri stanovení predmetného valorizačného mechanizmu vychádza, je vo výške 1,09,“ spresnilo Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré je predkladateľom nariadenia.

Schválené nariadenie nadobúda účinnosť 1. januára 2025.

Vesmírna stratégia SR poukazuje na dôležitosť vesmírnych aktivít v SR

Vesmírna stratégia SR 2030+ poukazuje na strategický význam a dôležitosť vesmírnych aktivít na Slovensku. Naznačuje vízie rozvoja v oblastiach ako výskum a vzdelávanie, služby pre štátnu správu a obyvateľstvo, rozvoj vesmírneho priemyslu, bezpečnosť a obranu či popularizáciu vesmírnych aktivít. Súčasťou stratégie sú aj čiastkové ciele a opatrenia na podporu dosiahnutia týchto oblastí. Vyplýva to z materiálu z dielne Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR, ktorý v stredu schválila vláda.

„Vesmírny sektor sa v posledných desaťročiach zmenil z čisto výskumnej oblasti na motor ekonomického rastu. SR by mala využiť tento potenciál na rozvoj konkurencieschopnosti svojho priemyslu. Vďaka svojej rôznorodosti vesmírne aktivity poskytujú zároveň množstvo benefitov v mnohých ďalších oblastiach života spoločnosti,“ uviedol rezort.

Ako podotkol, v súvislosti so súčasnou zložitou geopolitickou situáciou nadobúda čoraz väčšiu dôležitosť aj obranný a bezpečnostný aspekt vesmírnych aktivít, sprevádzaný úsilím o udržanie mierového využitia vesmíru. „Európska únia, ako významný aktér v danej oblasti, v súčasnosti posilňuje svoj ambiciózny vesmírny program a iniciuje opatrenia, na ktoré musí SR flexibilne reagovať,“ doplnilo MŠVVaM.
Vesmírna stratégia SR má byť implementovaná príslušnými orgánmi štátnej správy. Následným dokumentom má byť akčný plán, ktorý by pozostával z čiastkových akčných plánov navrhnutých relevantnými rezortmi spolu s konkrétnymi merateľnými ukazovateľmi. Priebežne by sa vyhodnocovali a aktualizovali.

Druhý akčný plán k stratégii inkluzívneho prístupu rieši šesť oblastí

Druhý akčný plán k Stratégii inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní do roku 2030 na roky 2025 – 2027 obsahuje strategické ciele, ktoré majú zlepšiť aktuálny stav v oblasti rozvoja inkluzívnej výchovy a vzdelávania. Je rozdelený na šesť oblastí a nadväzuje na prvý akčný plán na roky 2022 – 2024. Vyplýva to z materiálu z dielne Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVM) SR, ktorý v stredu schválila vláda.

„Každá oblasť obsahuje strategické ciele, na ktoré nadväzujú spôsoby plnenia, a na tie potom konkrétne opatrenia realizované v uvedenom časovom období. Každé opatrenie v rámci monitorovania realizácie obsahuje výstupové indikátory, možné finančné zdroje a inštitúcie zapojené do jeho realizácie,“ priblížil rezort.

Oblasti druhého akčného plánu zahŕňajú inkluzívne vzdelávanie a podporné opatrenia, poradenský systém v školstve, desegregáciu vo výchove a vzdelávaní, debarierizáciu školského prostredia, prípravu a vzdelávanie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov či destigmatizáciu. Pripravovala ich pracovná skupina zložená zo zástupcov štátnej a verejnej správy, neziskového, mimovládneho a súkromného sektora. Vyhodnotený má byť ku koncu roka 2027.

V roku 2021 bola vládou schválená Stratégia inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní do roku 2030, pričom stanovila aj jej následné rozpracovanie vo forme akčných plánov v troch cykloch.

„Stratégia vymedzuje smerovanie verejných politík k dosiahnutiu zmeny v oblasti vzdelávania detí, žiakov a študentov k inkluzívnemu vzdelávaniu. Zároveň predstavuje základnú filozofiu inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní, ktorej cieľom je proinkluzívny vzdelávací systém, poskytujúci vzdelávanie všetkým deťom, žiakom, študentom bez rozdielu, rešpektujúc jedinečnosť každého jednotlivca a umožňujúci naplniť mu svoj potenciál na najvyššiu možnú mieru,“ dodalo MŠVVM.

Spôsob výpočtu normatívu na dieťa materskej školy má byť rovnaký ako pri základnej či strednej škole

Spôsob výpočtu normatívu na dieťa materskej školy (MŠ) má byť rovnaký ako pri základných školách (ZŠ) či stredných školách (SŠ). Hodnoty zvýšených koeficientov pre MŠ s počtom detí do 25 sa podľa návrhu pohybujú od 1,750 pre jedno až desať detí, až po 1,000 pre 25 detí. Vyplýva to z návrhu nariadenia vlády z dielne Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR, ktoré na svojom stredajšom zariadení schválila.

„Cieľom návrhu je najmä určiť normatívy a postup pri výpočte normatívov pre materské školy a špeciálne materské školy. Pri výpočte týchto normatívov sa navrhuje postupovať rovnakým spôsobom ako pri výpočte normatívov pre školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie,“ uviedol rezort.

Návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia, nadväzuje na novelizáciu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Jej hlavným cieľom je s účinnosťou od 1. januára 2025 zmena financovania MŠ z výnosu dane z príjmov fyzických osôb územnej samospráve na financovanie zo štátneho rozpočtu z kapitoly MŠVVaM SR.

Vláda schválila návrh na zmenu koordinátora štipendijného programu Martin Filka

Organizačno-technické zabezpečenie grantového programu Štipendium Martina Filka prejde z Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR na inú, rezortom poverenú právnickú osobu. Zmenu v stredu odsúhlasila vláda.

Rezort školstva vysvetlil, že k úprave dochádza i na základe zákona o vysokých školách, ktorý takúto zmenu umožňuje.

„Na základe nového právneho stavu a doterajších skúseností navrhuje ministerstvo školstva zmenu organizačno-technického zabezpečenia grantového programu tak, že ministerstvo školstva poverí inú právnickú osobu,“ uviedlo MŠVVaM.

Cieľom programu je podpora slovenských študentov pôsobiacich na vybraných vysokých školách v zahraničí, ktorí majú záujem sa následne uplatniť vo verejnej správe. Štipendisti posilňujú analytické útvary ministerstiev. Poverená právnická osoba, ktorú má ministerstvo podľa uznesenia vlády určiť do konca januára 2025, bude mať na starosti propagáciu grantového programu, organizáciu výberu uchádzačov, uzatvorenie zmlúv s vybranými štipendistami i realizáciu záväzkov a pohľadávok z grantového programu, prípadne iné činnosti, ktorými ju poverí ministerstvo školstva.

Štipendium Martina Filka pokrýva študijné náklady (školné, životné náklady, cestovné, náklady na študijné pomôcky a cestovné poistenie) počas maximálne dvoch akademických rokov.

Grantový program vznikol v roku 2014 ako Grantový program pre posilnenie analytických kapacít vo verejnej správe, od roku 2017 prišlo k zmene názvu na uctenie si pamiatky Martina Filka, ktorý bol hlavným ekonómom Ministerstva financií SR a riaditeľom Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií.

Bezpečnostná rada kraja sa v stave bezpečnosti bude konať raz za polrok

Rokovanie bezpečnostnej rady kraja v stave bezpečnosti sa bude konať raz za polrok, doteraz to bolo v štvrťročnej frekvencii. Vyplýva to z návrhu Rokovacieho poriadku bezpečnostnej rady kraja, ktorý v stredu schválila vláda.

Predkladatelia návrhu vysvetlili, že zmeny v rokovacom poriadku vychádzajú z poznatkov, ktoré priniesla kontrolná činnosť i samotná aplikačná prax. Poukázali pritom na to, že doterajšie znenie rokovacieho poriadku ustanovuje povinnosť vykonať rokovania bezpečnostnej rady kraja v stave bezpečnosti jedenkrát za štvrťrok, vo štvrťročnej periodicite je potrebné zaslať aj správu o výsledku vyhodnotenia vývoja bezpečnostnej situácie na území kraja.

„Predmetné ustanovenia rokovacieho poriadku predstavujú v aplikačnej praxi pre okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady v ich pôsobnosti byrokraticky a časovo náročný proces spojený s prípravou jednotlivých rokovaní, ich vyhodnotením a následnými procesmi po skončení rokovania,“ uviedli.

Cieľom zmien je preto zefektívnenie rokovaní bezpečnostných rád krajov znížením stanoveného počtu rokovaní v stave bezpečnosti, ako aj spresnením niektorých ustanovení v súvislosti so situáciami, ku ktorým dochádza v rámci aplikačnej praxe. Úprava má takisto precizovať postupy pri situáciách súvisiacich s personálnymi zmenami jednotlivých členov bezpečnostných rád krajov či elektronizácie procesov v súvislosti s fungovaním bezpečnostných rád krajov.

Vláda schválila národný implementačný plán k reforme migračnej politiky

Vláda SR na svojom stredajšom rokovaní schválila Národný implementačný plán SR k reforme azylovej a migračnej politiky. Do slovenskej legislatívy by mal integrovať nové pravidlá, ktoré tento rok prijala Európska únia v rámci reformy azylovej a migračnej politiky. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila vláda.

„Nová migračná a azylová politika je založená na štyroch pilieroch: bezpečných vonkajších hraniciach, rýchlych a efektívnych konaniach, účinnom systéme solidarity a zodpovednosti a prepojení migrácie s medzinárodnými partnerstvami. Nové pravidlá poskytnú členským štátom EÚ flexibilitu pri riešení konkrétnych výziev a vytvoria nový právny základ pre spravodlivejší a účinnejší spôsob riadenia migrácie v dlhodobom horizonte,“ uviedlo v materiáli Ministerstvo vnútra (MV) SR, ktoré ho na rokovanie vlády predložilo.

Ministerstvo podľa materiálu od septembra implementačný plán pripravovalo v spolupráci s dotknutými rezortami. Prvý návrh bol zaslaný Európskej komisii na posúdenie ešte v októbri. Komisia následne Slovensku komunikovala svoje pripomienky, ktoré rezort vnútra v spolupráci s inými ministerstvami posúdil a zapracoval.

Ministerstvo životného prostredia vzalo späť vládnu novelu zákona o krajinnom plánovaní

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR vzalo späť návrh novely zákona o krajinnom plánovaní. V stredu to odsúhlasila vláda. Novela už bola v druhom čítaní v parlamente.

„Dňa 14. decembra 2024 nadobudol platnosť zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, súčasťou ktorého je aj novelizácia zákona o územnom plánovaní, účinná od 14. decembra 2024 a prostredníctvom ktorej sa do právneho poriadku Slovenskej republiky implementuje reforma krajinného plánovania,“ priblížil envirorezort.

Tvrdí, že samostatný zákon o krajinnom plánovaní nebude na splnenie míľnika plánu obnovy potrebný.

Psychiatrické stacionáre na Slovensku by mohli byť dostupnejšie

Zdravotná starostlivosť v psychiatrických stacionároch na Slovensku by mohla byť dostupnejšia. Zabezpečiť to má normatív siete pre stacionáre, ktorý zadefinovalo Ministerstvo zdravotníctva SR. Cieľom je zabezpečiť udržateľnosť a rozvoj siete psychiatrických stacionárov v rámci komunitnej zdravotnej starostlivosti. Zmeny má priniesť návrh, ktorý dopĺňa nariadenie vlády o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Vládny kabinet ho schválil na stredajšom rokovaní.

„Cieľom návrhu nariadenia je upravenie verejnej minimálnej siete poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti zadefinovaním normatívu pre poskytovateľov špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v psychiatrickom stacionári (…), ktorí majú poskytovať zdravotné výkony komunitnej zdravotnej starostlivosti, s cieľom podporiť existujúce psychiatrické stacionáre a podporiť vznik a udržateľnosť nových psychiatrických stacionárov,“ vysvetlilo ministerstvo.

Dôvodom predloženia návrhu je podľa rezortu nedostupnosť psychiatrických stacionárov medzi Liptovským Mikulášom a Prešovom, čo predstavuje vzdialenosť približne 133 km, medzi Michalovcami, Košicami a juhom východného Slovenska, čo je vzdialenosť približne 100 km a medzi Bratislavou a Rimavskou Sobotou na západnom Slovensku, čo je vzdialenosť približne 271 km.

„Vzhľadom na to, že v súčasnosti takto definovaná sieť neexistuje, čím je znížená dostupnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti v oblasti duševného zdravia, je potrebné, aby podobne ako normatív siete pre hospice bol určený normatív siete pre psychiatrické stacionáre, ktoré môžu mať spoločného odborného zástupcu,“ ozrejmilo ministerstvo.

Zámerom zavedenia normatívu je tiež rozvoj komunitnej zdravotnej starostlivosti, ktorej hlavným cieľom je presunutie ústavnej zdravotnej starostlivosti do ambulantnej starostlivosti – psychiatrických stacionárov a až následne do ambulancie psychiatra. Skrátiť sa tak má dĺžka hospitalizácie pacientov, znížiť tlak na lôžka i náklady na ústavnú zdravotnú starostlivosť. Ďalším benefitom je podľa ministerstva včasná intervencia a prevencia rehospitalizácií a zhoršenia zdravotného stavu, ktorá má za následok úsporu finančných prostriedkov investovaných do psychofarmák.

Cieľom úpravy je tiež predísť problémom pri jednaní so zdravotnými poisťovňami (ZP) o uzatváraní zmlúv s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

„Podnety z praxe a od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti potvrdzujú ako príčinu neuzatvárania zmlúv so ZP práve absenciu normatívu pre psychiatrické stacionáre,“ ozrejmilo ministerstvo.

Slovensko by malo v prvom polroku 2025 vyslať vojakov na 67 cvičení

Slovensko by malo v prvom polroku 2025 vyslať vojakov na 67 medzinárodných cvičení v zahraničí. Na Slovensku by sa ich malo v tomto období konať 34. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila na rokovaní vláda.

„Ozbrojené sily Slovenskej republiky sa každoročne s cieľom plniť úlohy, ktoré im vyplývajú z členstva v Organizácii Severoatlantickej zmluvy, respektíve z iných medzinárodných záväzkov, zúčastňujú na vojenských cvičeniach mimo územia Slovenskej republiky, respektíve na vojenských cvičeniach na území Slovenskej republiky za prítomnosti zahraničných ozbrojených síl,“ uviedlo v materiáli Ministerstvo obrany SR, ktoré ho predložilo.

Na zatiaľ najväčšie cvičenie v prvom polroku 2025 Strong Lineage 25 by malo prísť maximálne 3000 profesionálnych vojakov z členských krajín Severoatlantickej aliancie. Zúčastniť sa na ňom bude môcť maximálne 700 kusov kolesovej a pásovej techniky či 3500 kusov ručných zbraní.

Štát by mal mať predkupné právo na verejné vodovody a kanalizácie

Štát by mal mať predkupné právo na obchodné podiely alebo akcie vlastníkov verejných vodovodov alebo kanalizácií. Vyplýva to z novely zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách, ktorou sa upravujú aj ďalšie zákony. Návrh v stredu schválila vláda.

„Zavedenie zákonného predkupného práva štátu má za cieľ chrániť verejný záujem v zmysle zákona a zabezpečiť dlhodobú stabilitu a kvalitu vodárenských služieb na Slovensku. Navrhujú sa zaviesť účinky vzniku predkupného práva, ktoré umožňujú, aby predkupné právo štátu existovalo a bolo vymáhateľné bez nutnosti jeho zápisu do príslušných registrov alebo evidencií, rovnako tak aj zánik predkupného práva,“ priblížilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.

Tento prístup označilo za praktický a efektívny. Zároveň poskytuje potrebnú ochranu strategických verejných záujmov.

Predkupné právo odôvodňuje MŽP ochranou strategickej infraštruktúry, zachovaním verejného záujmu a zabezpečením stability a kontinuity služieb. Lehota na uplatnenie predkupného práva by mala byť jeden rok od oznámenia písomnej ponuky.

„Celkovo táto zmena zákona zvyšuje právnu istotu a flexibilitu pre obce a mestá, ktoré spravujú verejné vodovody a kanalizácie a zároveň zabezpečuje, že ich záujmy budú chránené a rešpektované aj v prípade, že štát využije svoje predkupné právo,“ tvrdí MŽP.

Dodalo, že týmto spôsobom sa posilňuje rovnováha medzi potrebou štátu chrániť strategické aktíva a potrebou miestnych samospráv efektívne spravovať a využívať infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre ich obyvateľov.

Zmena zákona má taktiež za cieľ predchádzať zneužívaniu finančných prostriedkov na iné, nesúvisiace účely, čím sa má zabezpečiť, že všetky prostriedky budú reinvestované do udržania, obnovy a rozvoja vodárenskej infraštruktúry. Tým sa má zvýšiť kvalita poskytovaných služieb a zabezpečiť ich dlhodobá udržateľnosť.

Na Slovensku sa podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) dlhé roky tolerovalo, že vodárenské spoločnosti, ktoré mali príjmy z regulovanej činnosti spojenej s dodávkami vody, neinvestovali do vodárenskej infraštruktúry.

„Investičný dlh vodárenských spoločností je viac ako desať miliárd eur. Tieto vodárenské spoločnosti hospodáriace s peniazmi daňových poplatníkov namiesto toho, aby podporovali zmysluplné investície do obnovy vodárenskej infraštruktúry a znížili miliardový deficit, tak radšej vyťahovali peniaze na rôzne akože charitatívne činnosti,“ podotkol Taraba.

Dodal, že Slovensko na základe poslednej žaloby Európskej únie za oneskorené budovanie kanalizačnej siete musí na tento účel vyčleniť všetky prostriedky.

Vláda schválila akčné plány inklúzie Rómov na roky 2025 – 2027 

Vláda v stredu schválila Akčné plány k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na roky 2025 – 2027. Prioritnými oblasťami sú zamestnanosť, vzdelávanie, zdravie a bývanie, boj s protirómskym rasizmom a podpora participácie

„Tento rámcový dokument je záväzkom vlády Slovenskej republiky, ktorý na úrovni priorít definuje smerovanie verejných politík na účely dosiahnutia viditeľnej zmeny v oblasti rovnosti a začleňovania Rómov,“ uvádza sa v materiáli.

Akčné plány majú poskytnúť efektívny rámec na dosiahnutie pokroku v oblasti sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí pre rómsku komunitu na Slovensku. Ich implementácia má prispieť nielen k zlepšeniu životných podmienok Rómov, ale aj k zvýšeniu sociálnej súdržnosti.

Materiál vychádza z dlhodobých strategických cieľov SR v oblasti sociálnej inklúzie a zodpovedá záväzkom, ktoré Slovensko prijalo v rámci Európskej únie a medzinárodných organizácií v oblasti podpory znevýhodnených skupín obyvateľstva, najmä rómskej menšiny.

Správu o plnení úloh jednotlivých rezortov vyplývajúcich z akčných plánov vypracuje Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity každoročne. Na rokovanie vlády ju predloží každý rok do 30. septembra počnúc rokom 2026. V priebehu roka 2028 budú akčné plány aktualizované spolu s koncipovaním nových úloh.

„Úlohy v akčnom pláne budú financované v rámci schválených limitov výdavkov na jednotlivé rozpočtové roky bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet, s čím jednotlivé rezorty súhlasili,“ píše sa v návrhu.

Na realizáciu akčných plánov sú alokované finančné prostriedky z národného rozpočtu a Európskych fondov. V prípade, že by sa akčné plány na roky 2025 – 2027 neprijali, malo by to za následok zastavenie čerpania eurofondov pre oblasť inklúzie Rómov v hodnote viac ako 510,03 milióna eur.

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško potvrdil, že akčné plány na najbližšie trojročné obdobie nadviažu na doterajšie stanovené úlohy.

„Plnenie týchto akčných plánov je podkladom pre možnosť čerpať eurofondy a využívať externé zdroje na potrebnú pomoc a zlepšovanie podmienok marginalizovaných rómskych komunít,“ zdôraznil Daško.

Poukazuje na dôležitosť všetkých prioritných oblastí, zvýrazňuje však prioritný zásah a prepojenie vzdelávania a zamestnanosti.

„Od týchto oblastí sa odvíja progres aj v tých ďalších,“ upozornil.

Vláda schválila dodávku humanitárnej pomoci Ukrajine

Slovensko daruje Ukrajine ďalší kontingent materiálno-technickej pomoci, ktorá jej má pomôcť pri zvládaní dôsledkov aktuálneho konfliktu na obyvateľstvo a infraštruktúru. Súhlas s darovaním humanitárneho materiálu vyslovila vláda na svojom stredajšom rokovaní.

Ozrejmilo, že prijatie zmeny bolo krokom na zabezpečenie stiahnutia hromadných výpovedí lekárov.

Vláda zaradila nákup vrtuľníkov Black Hawk medzi strategické investície

Vláda zaradila nákup 13 modernizovaných vrtuľníkov Black Hawk medzi strategické investície. Vyplýva to z materiálu, ktorý prijala v stredu na svojom rokovaní.

„Investičný projekt bude súčasťou výzbroje Vzdušných síl Ozbrojených síl SR a zahŕňa budovanie kapacít vrtuľníkového letectva vzdušných síl na obranu územia SR. Plánovaný termín začatia investičného projektu je v roku 2025 a plánovaný termín ukončenia dodávok v rámci investičného projektu je v roku 2030,“ uviedlo v materiáli Ministerstvo obrany SR, ktoré ho na rokovanie vlády predložilo.

Nákupom 13 strojov namiesto 12 predtým avizovaných by Slovensko malo podľa rezortu kompletnú 24-kusovú letku viacúčelových vrtuľníkov. Od roku 2025 bude mať podľa materiálu krajina 11 kusov vrtuľníkov Black Hawk.

Nákup nákladného automobilu N3G bude strategickou investíciou

Investičný projekt nákupu nákladného automobilu N3G bude strategickou investíciou. Návrh Ministerstva obrany (MO) SR schválila v stredu vláda.

„Pri realizácii strategickej investície ‚Nákladný automobil N3G‘ alebo jej časti sa musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia a je pri nej nevyhnutná ochrana základných bezpečnostných záujmov SR v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,“ priblížilo MO v materiáli.

Investičný projekt spĺňa podmienku podľa zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete.

„Obstaranie automobilov nákladných terénnych ťažkých T 815-7 je základom dosiahnutia požadovaných operačných spôsobilostí Ozbrojených síl (OS) Slovenskej republiky zodpovedajúcich potrebám zabezpečenia obrany štátu a plnenia úloh vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov,“ vysvetlil rezort.

Obstaranie primárne podporí zabezpečenie potrebnej techniky pre ťažkú mechanizovanú brigádu OS SR deklarovanú v cieľoch spôsobilostí NATO a na rozvoj spôsobilostí jednotiek použiteľných aj na boj proti terorizmu.

Ozbrojené sily sú podľa MO v súčasnosti vyzbrojené zastaralou technikou typu T-138, T-148, T-813, T-815, URAL určenými na podporné úlohy. Táto technika je na konci svojej technickej životnosti a znižujúcej sa prevádzkyschopnosti v období, keď nároky na pripravenosť OS SR rastú. Preto je potrebné obstaranie týchto typov vozidiel realizovať čo najskôr.

Nákladný automobil N3G je terénne vozidlo s vysokou spôsobilosťou prekonávať prekážky v ťažkom teréne s pohonom všetkých náprav v konfigurácii základných podvozkov 4×4, 6×6, 8×8, 10×10 a ťahačov návesov a s možnosťou montáže účelových nadstavieb podľa požiadavky na jednotlivé modifikácie. Je schopné plniť úlohy v akýchkoľvek svetelných a klimatických podmienkach. Technika je využiteľná v rámci všeobecnej podpory na obranu SR, ako aj pri plnení úloh pri riešení mimoriadnych udalostí a nevojenských ohrození.

Vláda rokovala o vyhovujúcich nehnuteľnostiach pre ústavných činiteľov

Vláda na svojej stredajšej schôdzi rokovala v utajenom režime o zozname nehnuteľností vhodných na bývanie prezidenta SR, predsedu Národnej rady SR a predsedu vlády SR. Nehnuteľnosti majú vyhovovať z hľadiska bezpečnosti. Vyplýva to z programu rokovania vlády zverejneného na webe úradu vlády.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) v minulosti vyhlásil, že dve nehnuteľnosti pre troch najvyšších ústavných činiteľov štát našiel vo svojom vlastníctve a tretiu bude hľadať. Rekonštrukcia budov podľa neho nebude stáť „zásadné sumy“.

Nárok na štátom zabezpečené bývanie vznikol prezidentovi SR, predsedovi parlamentu a premiérovi po prijatí lex atentátu v súvislosti s atentátom na premiéra Roberta Fica (Smer-SD).

Vláda opravila uznesenie k odmietnutiu transformácie nemocníc

Počas funkčného obdobia súčasnej vlády nedôjde k transformácii zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, ministerstva vnútra a ministerstva obrany na obchodné spoločnosti podľa Obchodného zákonníka. Odsúhlasila to vláda na stredajšom rokovaní.

Vládny kabinet tak zmenil uznesenie zo 4. decembra, ktoré uvádzalo, že počas aktuálneho volebného obdobia nedôjde k transformácii štátnych nemocníc v správe rezortu zdravotníctva na akciové spoločnosti. Reagoval tak na požiadavku Lekárskeho odborového združenia.