Vláda pokračuje v prekonanej, neefektívnej stratégii zlepšovania života Rómov. Bezbrehé míňanie stoviek miliónov zo spoločného si už nemôžeme dovoliť

Akčné plány k riešeniu postavenia Rómov v spoločnosti

Vláda SR na svojom predvianočnom zasadnutí schválila Akčné plány k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na obdobie rokov 2025 – 2027.

Celkovo je na riešenie problémov rómskej menšiny na Slovensku plánovaných približne 1,09 miliardy eur, pričom značná časť týchto prostriedkov pochádza z európskych fondov. Akčné plány sa zameriavajú na rôzne oblasti, vrátane vzdelávania, zamestnanosti, bývania a zdravia, s cieľom zlepšiť životné podmienky a integráciu rómskej komunity do spoločnosti.

Na riešenie problémov marginalizovaných rómskych komunít (MRK) je z nových eurofondov Programu Slovensko vyčlenených 907 miliónov eur. Z tejto sumy bude 399,5 milióna eur spravovať Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ÚSVRK) ako sprostredkovateľský orgán v oblasti sociálno-ekonomickej integrácie. Zvyšných 507,5 milióna eur bude riadiť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v úzkej spolupráci s ÚSVRK.

Pre ilustráciu toho, aké opatrenia vláda plánuje urobiť v jednotlivých oblastiach:

– Bývanie: podpora vysporiadania vlastníckych pomerov k pozemkom pod rómskymi osídleniami, asistencia pri svojpomocnej výstavbe obydlí, podpora budovania inžinierskych sietí, vodovodov a čistiarní odpadových vôd​.

– Vzdelávanie: zvýšenie účasti rómskych detí na predprimárnom vzdelávaní, zlepšenie školských výsledkov a inkluzívnych opatrení na školách​.

– Zamestnanosť: realizácia programov na zvyšovanie digitálnych a pracovných zručností, podpora sociálnej ekonomiky a verejného obstarávania so sociálnym aspektom​.

– Zdravie: monitorovanie zdravotných nerovností medzi rómskym obyvateľstvom a zvyškom populácie, podpora zdravotnej osvety a prevencie chorôb v rómskych komunitách​.

– Boj proti diskriminácii a podpora participácie: osvetové kampane proti diskriminácii Rómov (mimovládky si prídu na svoje), podpora rómskych komunitných lídrov a participácie v rozhodovacích procesoch​.

Hoci ide o kombinované financovanie z prostriedkov EÚ a ŠR, stále ide o prostriedky daňových poplatníkov. Len na vysporiadanie pozemkov plánuje štát v roku 2025 vynaložiť zo spoločného 4,98 mil. € a na asistenciu  pri výstavbe ďalších 5,34 mil. €.

Kritickým aspektom plánov nie sú len premrštené objemy peňazí, ktoré má štát v pláne vynaložiť. Kritickými bodmi plánovaných opatrení môžu byť:

1. Obrovské investície do infraštruktúry bez záruky udržateľnosti – Najväčšia položka (82 mil. €) pôjde na vodovody a kanalizácie v rómskych osadách. Problémom však je, že mnohé predchádzajúce projekty infraštruktúry zlyhali na údržbe alebo vandalizme. V prípade, že sa nezabezpečí zodpovednosť miestnych komunít za udržiavanie infraštruktúry, môže dôjsť k opakovaniu situácie, keď nové vodovody prestanú fungovať pár rokov po vybudovaní.

2. Podpora zamestnanosti v lesnom hospodárstve nerieši skutočnú príčinu nezamestnanosti – Na podporu pracovných miest v lesnom hospodárstve ide 51 mil. €, no otázne je, či sa skutočne zlepšia pracovné návyky a dlhodobá zamestnateľnosť Rómov alebo len dočasne „umelo vytvoria“ pracovné miesta dotované štátom. Bez systémových reforiem a väčšieho zapojenia súkromného sektora hrozí, že po vyčerpaní financií ľudia opäť skončia na dávkach.

3. Veľké peniaze nalievané do vzdelávania nie sú zárukou lepších výsledkov – Miliardy už boli investované do vzdelávania rómskych detí, no NKÚ opakovane upozornil, že výsledky sú minimálne. Hoci sa plánuje alokovať 10 mil. € na inkluzívne vzdelávanie, kľúčová otázka je, či sa podarí zlepšiť dochádzku a výsledky žiakov. Bez motivácie rodičov k dôslednému vzdelávaniu detí zostane akákoľvek investícia neúčinná.

4. Rómsky mediálny dom nie je prioritnou potrebou – V kontexte nefungujúcej infraštruktúry a vysokej nezamestnanosti vyznieva investícia do „Rómskeho mediálneho domu“ prinajmenšom sporne. Očakáva sa, že projekt zlepší mediálny obraz Rómov, ale otázne je, či skutočne prispeje k riešeniu ich najpálčivejších problémov.

Na neefektívne vynakladanie miliárd za ostatných 30 rokov upozorňuje aj NKÚ

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (NKÚ) opakovane upozorňuje na neefektívne vynakladanie finančných prostriedkov určených na riešenie rómskej problematiky.

V správe z augusta 2022 NKÚ uviedol, že napriek investovaniu 173 miliónov eur v rokoch 2016 až 2020 do vzdelávania a integrácie Rómov sa nepodarilo znížiť rozdiely vo vzdelanostnej úrovni Rómov oproti priemeru populácie. Z týchto prostriedkov bolo približne 45 miliónov eur vynaložených neúčinne na nesplnené ciele. Hlavným dôvodom bola nesprávne nastavená implementácia stratégie a nedostatočné kompetencie Úradu splnomocnenca pre rómske komunity v oblasti koordinácie a kontroly plnenia cieľov.

V januári 2025 NKÚ zistil, že systém podpory marginalizovaných rómskych komunít má významné nedostatky. Medzi identifikované problémy patrili nejasné kompetencie, prehnaná byrokracia pri schvaľovaní dotácií, netransparentnosť v oblasti ľudských zdrojov a chýbajúca vnútorná kontrola. Tieto faktory spôsobujú, že vynaložené prostriedky neprinášajú očakávané výsledky. NKÚ konštatoval, že systém podpory je riadený bez dlhodobej vízie, koordinácie a stanovených merateľných cieľov, čo môže viesť k plytvaniu verejnými financiami.

Celkovo NKÚ naznačuje, že za ostatných 30 rokov boli vynaložené miliardy eur na integráciu Rómov, avšak zlepšenie ich života je skôr náhodné ako koncepčné. Nedostatok efektívneho riadenia, jasných kompetencií a merateľných cieľov prispieva k neúčinnému využívaniu finančných prostriedkov určených na riešenie rómskej problematiky.

Plánované výdavky tejto skupine nijako zlepšiť život nepomôžu

Plánované výdavky vlády na riešenie rómskej problematiky kritizuje aj Strana Sloboda a Solidarita (SaS). Poslanec Vladimír Ledecký upozornil, že vláda plánuje počas najbližších troch rokov investovať 1,1 miliardy eur na projekty, ktoré podľa neho tejto skupine obyvateľstva nijako nepomôžu. Kritizoval, že značná časť prostriedkov je určená na projekty, ktoré nemajú priamy vplyv na zlepšenie životnej situácie Rómov, ako napríklad 20 miliónov eur na rómsky mediálny dom či 60 miliónov eur na vysádzanie stromov.

Vláda pokračuje v miliardovom bašáveli bez analýz a prehodnotenia opatrení a výdavkov na úkor nás všetkých

Na problém pokračovania nehospodárneho nakladania prostriedkov na riešenie rómskej problematiky kriticky reagoval aj Inštitút pre výskum sociálno ekonomických rizík (IVRA).

Autor správy Martin Halás kritizuje vládne stratégie a výdavky na rómske projekty na Slovensku od roku 2004. Upozorňuje na veľké množstvo financií (miliardy eur) investovaných do oblastí ako vzdelávanie, zamestnanosť, bývanie a boj proti segregácii, ktoré však nepriniesli očakávané výsledky. Halás zdôraznil, že napriek obrovským investíciám sa situácia Rómov nezlepšila, ale v niektorých prípadoch dokonca zhoršila.

„Šokujúcim zistením je, že až 870 miliónov eur – čo predstavuje viac ako polovicu celkových investícií je podľa merateľných parametrov absolútne neefektívne !! Ide v rámci rómskej populácie o mieru chudoby (EU SILC), extrémnu materiálnu depriváciu, predčasné ukončenie školskej dochádzky rómskych detí, zamestnanosť Rómov, očakávanú dĺžku života (rozdiel oproti majorite), dojčenskú úmrtnosť, podiel domácností bez kúpeľne a WC, prístup k pitnej vode, podiel rómskych detí v segregovaných školách či nárast počtu komunitných centier. Financie na rómske projekty merateľné týmito parametrami nielenže od roku 2004 nepriniesli žiadne podstatné zlepšenie, ale v niektorých prípadoch sa dokonca situácia Rómov ešte zhoršila,” uvádza Halás v správe.

Upozornil na tieto problémy:

Neefektívnosť financovania – Od roku 2004 boli investované miliardy eur do vzdelávania, zamestnanosti, bývania a boja proti segregácii, avšak výsledky sú buď minimálne, alebo dokonca negatívne. Kontrolóri NKÚ potvrdzujú, že financie nepriniesli koncepčné zlepšenie. Napríklad:

– 550 mil. € na vzdelávanie, pričom segregácia v školách sa zhoršila.

– 380 mil. € na zamestnanosť, ale podpora sociálnych podnikov nepriniesla udržateľné pracovné miesta.

– 110 mil. € na boj proti segregácii, no segregácia sa ešte viac prehĺbila.

Pokračovanie v chybných stratégiách – Napriek preukázanej neefektívnosti vláda pokračuje v rovnakých opatreniach bez analýz a revízie výdavkov.

Neudržateľnosť projektov – Po ukončení grantov väčšina projektov končí bez pokračovania, bez dlhodobého vplyvu na kvalitu života Rómov.

Zlé nastavenie priorít – Namiesto opatrení s reálnym dopadom (napr. celodenné školské programy s teplými jedlami) sa financujú predražené a málo efektívne projekty, ako sú pracovné miesta s vysokými nákladmi.

Neefektívne rozdelenie financií – Z celkovej sumy 1,56 miliardy eur na roky 2025 – 2027 je podľa autora až 870 miliónov eur navrhovaných investovať neefektívne.

Chýbajúce meranie reálnych výsledkov – Projekty sa hodnotia podľa formálnych ukazovateľov (napr. počet zapojených osôb) namiesto skutočného znižovania chudoby, segregácie alebo nezamestnanosti.

Martin Halás neostal len pri kritike, ale ponúka riešenia:

1. Meranie úspešnosti opatrení: Zameriavať sa na skutočné zlepšenie situácie, nie len na formálne ciele projektov.

2. Zastavenie financovania neefektívnych programov: Presmerovať financie zo zlyhaných projektov do oblastí s preukázateľným dopadom. Projekty vyčíslené na 170 mil. eur navrhuje úplne zastaviť.

3. Reforma prístupu k inklúzii Rómov: Financovať len projekty s reálnymi a udržateľnými výsledkami.

Halás požaduje zmenu v prístupe vlády k financovaniu rómskych projektov, aby boli zdroje využívané efektívnejšie a s dlhodobým pozitívnym dopadom na rómske komunity aj na spoločnosť v celku.

„Vláda SR nesie priamu zodpovednosť za efektívne, ale aj neefektívne využívanie verejných aj európskych financií. Ak vláda nezmení prístup, ďalšie stámilióny eur pôjdu znovu na projekty, ktoré ani v minulosti nepriniesli pozitívny sociálno-ekonomický dopad,“ varuje na záver správy Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno ekonomických rizík.

Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030

Schválenými akčnými plánmi vláda pokračuje v neefektívnom míňaní prostriedkov daňových poplatníkov nastavených Stratégiou rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Predošlou vládou schválený dokument určuje smerovanie verejných politík s cieľom zlepšiť postavenie rómskej komunity v krajine. Zameriava na štyri hlavné oblasti:

Vzdelávanie: Cieľom je zlepšiť výsledky žiakov z marginalizovaných rómskych komunít (MRK), zvýšiť kvalitu a počet pedagógov a asistentov, rozšíriť kapacity škôl a škôlok v oblastiach s MRK a podporiť deti a žiakov z MRK s nedostatočnou znalosťou slovenského jazyka.

Bývanie: Stratégia sa snaží znížiť počet nelegálnych obydlí, zlepšiť technickú infraštruktúru a občiansku vybavenosť v lokalitách MRK a realizovať opatrenia zamerané na znižovanie rezidenčnej segregácie Rómov, napríklad podporou nájomného bývania v obciach.

Zamestnanosť: Opatrenia sú zamerané na zvýšenie šancí Rómov na trhu práce a podporu rovnakého prístupu osôb z MRK k samostatnej zárobkovej činnosti a podnikaniu vrátane sociálneho podnikania.

Zdravie: Cieľom je zlepšiť podmienky pre zdravie na komunitnej úrovni a posilniť odbornú kvalifikáciu komunitných pracovníkov v oblasti podpory zdravia.

Osobitý dôraz stratégia kladie na nediskrimináciu a zintenzívnenie intervencií v boji s protirómskym rasizmom.

Nemôžeme si viac dovoliť takéto bezbrehé míňanie!

Ak budú opatrenia realizované rovnakým spôsobom ako v minulosti, hrozí, že opäť pôjde o miliardy bez reálneho efektu. Na dosiahnutie skutočného zlepšenia života rómskej menšiny je nutné posilniť kontrolu výdavkov, zapojiť samotné rómske komunity do riešení a zamerať sa na merateľné výsledky, nie na politicky atraktívne výdavky. Takéto bezbrehé míňanie stoviek miliónov zo spoločných peňazí už neobstojí nielen v čase konsolidácie.