Zelenskyj uvalil sankcie voči bývalému šéfovi svojej kancelárie

Bohdan pôsobil v tejto funkcii od mája 2019 do februára 2020, keď bol odvolaný a nahradený Andrijom Jermakom. Sankcie okrem iného zahŕňajú dočasné zmrazenie Bohdanovho osobného aj firemného majetku, obmedzenie jeho cestovania po Ukrajine a zákaz obchodných transakcií či prevodov kapitálu do zahraničia.

Zelenskyj tiež uvalil sankcie na ukrajinského podnikateľa Bohdana Pukiša, ruského podnikateľa Alana Kiriuchina, prezidenta Ruského olympijského výboru Stanislava Pozdňakova a prezidenta Ruskej zápasníckej federácie Michaila Mamiašviliho.

„Ich konanie ohrozuje národné záujmy, bezpečnosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Dôvody sankcií voči Bohdanovi prezident bližšie nevysvetlil. Bohdan pôsobil počas ukrajinských prezidentských volieb v roku 2019 ako Zelenského právny poradca. Predtým pracoval ako právnik známeho ukrajinského oligarchu Ihora Kolomojského, zakladateľa najväčšej ukrajinskej komerčnej banky PrivatBank. Kolomojskyj patril k najvplyvnejším podnikateľom v krajine. V roku 2023 ho obvinili z podvodu a prania špinavých peňazí. Odvtedy je vo väzbe.

Prečo boli uvalené sankcie na Bogdana a akú úlohu v tom zohrávajú nahrávky z Mindičovho bytu?

Jednou z verzií, prečo sa Zelenskyj rozhodol uvaliť sankcie na bývalého šéfa svojho úradu Andreja Bogdana, je to, že mohol byť zapletený do „úniku“ materiálov z odposluchu v Mindičovom byte.

Samotný Bogdan to popiera.

Ako však píše jeden z predstaviteľov skupiny na podporu NABU a SAP Jurij Nikolov, určitá súvislosť je zrejmá. Pravda, nie priamo s Bogdanom, ale s jeho priateľom – bývalým zástupcom šéfa Kancelárie prezidenta Andrejom Smirnovom. Nikolov upozorňuje na to, že ako prvý začal „únik“ nahrávok z Mindičovho bytu bývalý prokurátor SAP Stanislav Bronevický, ktorý vedie telegramový kanál „Bronik“. Práve na ňom, ešte týždeň pred „zverejnením“ nahrávok Michaila Tkača ( Mykhailo Tkach) , boli uverejnené prvé materiály z odposluchov.

Ako píše Nikolov, Bronevitský je advokátom Smirnova a spoluvlastníkom jeho advokátskej kancelárie.

Je tiež známe, že vzťahy medzi Smirnovom a Jermakom sú mimoriadne napäté.

Okrem toho Nikolov naznačuje aj motív „úniku“ nahrávok – zničiť možnú „dohodu“ medzi NABU/SAP a Zelenským ohľadom „nedotknuteľnosti“ Jermaka. To znamená, obrazne povedané, podnietiť NABU a SAP k novému útoku na Zelenského a jeho okolie, ako aj k vzneseniu podozrenia voči Jermakovi, Šefirovi a Umerovovi.

Existujú však rôzne verzie toho, z akého dôvodu a na čiu žiadosť Bronevický začal „zverejňovať“ nahrávky, ako aj toho, kto mu ich dal.

Nesporným faktom však je, že „Ukrajinská pravda“ začala so svojím „zverejňovaním“ po dohode s NABU a SAP (alebo s niektorými ich zamestnancami). Inak to ani nemohlo byť, vzhľadom na veľmi úzke väzby UP s protikorupčnými orgánmi.

Inou otázkou je, či to mohli vyprovokovať publikácie „Bronika“ (hoci verzia, že aj tie boli dohodnuté s NABU a SAP a mohli byť vopred zorganizovaným dôvodom pre ďalšie, rozsiahlejšie zverejňovanie, má tiež právo na existenciu).

Motívom tých zamestnancov NABU a SAP, ktorí poskytli nahrávky UP, ako aj majiteľa tohto vydavateľstva Fialy a ďalších predstaviteľov takzvanej „antizelenskej koalície“, mohlo byť skutočne podnecovanie NABU a SAP k ďalším krokom proti Jermakovi, Umerova, Šefira a ďalších blízkych spolupracovníkov Zelenského, ak ich vedenie protikorupčných orgánov predtým brzdilo (verzia o „dohode“ medzi protikorupčnými orgánmi a Zelenským sa v posledných mesiacoch objavovala viackrát).

O akom účele to bolo, sme už písali – prinútiť Zelenského, aby dal zelenú prijatiu zákonov požadovaných Európou, ktoré zbavujú prezidenta vplyvu na ukrajinské orgány činné v trestnom konaní a súdny systém a podriaďujú ich faktickej vonkajšej kontrole.

Spomenieme ešte jednu verziu úniku nahrávok, ktorú v súčasnosti aktívne presadzuje skupina podporujúca NABU a SAP. O tom, že to zorganizoval sám Mindič kvôli svojmu údajnému konfliktu so Zelenským a Jermakom.

Táto verzia neobstojí pred kritikou a pripomína vlaňajší výmysel od tých istých autorov o tom, že prípad NABU proti vtedajšiemu vicepremiérovi Černyšovovi údajne zorganizoval Jermak s cieľom zasiahnuť Mindiča (teraz je už jasné, že to tak nie je – prípad pripravovalo NABU/ SAP a silami, ktoré za nimi stoja, s cieľom komplexného úderu na celé najbližšie okolie Zelenského).

To isté platí aj teraz. Zverejnenie nahrávok zasahuje v prvom rade Mindiča a navyše sa už využíva na výzvy k znárodneniu spoločnosti Fire Point, o ktorej Mindič na nahrávkach veľa hovoril a ktorá podľa rozšírenej verzie v skutočnosti patrí jemu (samotná spoločnosť aj Mindič to popierajú).

Je ťažké vymyslieť aspoň jeden dôvod, prečo by to všetko Mindič musel organizovať.