Koniec dohadom, Slovensko má teroristu. Čo to znamená pre našu spoločnosť?

Písal sa máj 2024. V Handlovej padlo päť výstrelov, ktoré navždy zmenili Slovensko

Súčasnosť: Generálny prokurátor Maroš Žilinka povedal k rozsudku Najvyššieho súdu SR nad Jurajom Cintulom (21 rokov väzenia) svoje. Odsúdenie považuje za zásadný krok z hľadiska práva, spravodlivosti i celej spoločnosti. Súčasne ocenil prístup prokurátorky a vyjadril sa o atentáte ako o obzvlášť závažnom zločine.

Považujem za dôležité, že sa k tomu postavil práve takto priamo. Teraz už nikto nemôže pristupovať k zákernej streľbe na ústavného činiteľa so zľahčovaním, ako sme toho boli občas svedkami v priebehu vyšetrovania.

Tu ide o útok na sám štát a jeho demokratické princípy

Takže presnejšie: nedošlo len tak k nejakému „incidentu” ani k „obyčajnému“ útoku či pokusu o vraždu (na jedného z najvyšších verejných činiteľov). Terorizmus je mimoriadne závažný skutok, keď sa jeho aktér pokúša šíriť v radoch verejnosti strach rozmanitými metódami. Jeho účelom je potom dosiahnutie ideologických cieľov – napríklad pád vlády alebo aspoň jej zablokovanie.

V staršej výpovedi v istej etape vyšetrovania sa Cintula napokon sám vyjadril v zmysle, že premiéra nechcel zabiť, iba mu skúsil znemožniť vládnutie. Mohol sa usvedčiť ešte viac?

Aj ideologický rozmer bol značný. Veď atentátnik toho času povedal, že mu prekážajú kroky vlády (premiér podľa neho napríklad „škrtil” kultúru). Navyše sa zúčastňoval opozičných protestov – politická motivácia ako bič…

Tiež vám bliklo slovo INDOKTRINÁCIA?

Lebo citovať radikálne zjednodušené heslá ako z opozičnej učebnice, to nič iné byť nemôže. Vtedy aj predstavitelia koalície vinili opozíciu zo štvavej rétoriky. Cintula označil Fica za „zdroj zla“ a asi viete sami vymenovať ľudí z opozície, ktorí ho tak tiež nálepkovali. (Písali sme k okolnostiam samostatný článok)

Sám vinník sa vraj cíti ako kultivovaný človek a básnik. To mu ani nikto neberie. Pokiaľ sa však háji tým, že nevidel „východisko“, potom sa pýtam, koľko ďalších Slovákov ho nevidí z rôznych dôvodov tiež – a napriek tomu nesiahajú po násilí. A snahe defakto zvrátiť výsledok demokratických volieb.

Pri odchode zo súdu potom použil výrok z filmu Jánošík, keď „odkázal grófovi“, že „na horách ohne horia“. Viete, spätne tie presné citáty liberálnych médií budem hľadať len ťažko, ale akiste si tiež spomínate, že miernili slovník – hovorili o dôchodcovi, o sklamanom človeku, hlave rodiny, a tak ďalej, doplňte si podľa pamäte a chuti.

Dodám, že čitateľské komentáre na sociálnych sieťach ponechali často aj napriek tomu, že atentát nielen zľahčovali, ale niekedy až spochybňovali ak nie rovno schvaľovali…

Čo budú tieto médiá hovoriť dnes? Asi im neostane iné, len ticho šúchať v kúte nožičkami. Lebo korene Cintulovej radikalizácie, zdá sa, môžu siahať aj do nimi tlmočených naratívov. A tieto naratívy (o Ficovi ako koncentrovanom zle) majú zas pôvod v radoch opozičných subjektov. Všetky nádoby sú prepojené (a nezabudnime na ich spriatelené mimovládky…), takže oni všetci by mali teraz dúfať, že im nebudú verdikt súdu voči atentátnikovi obhadzovať koaliční poslanci o hlavu.

Mohlo by to bolieť.

Napokon uveďme aktuálne slová samotnej obete, Roberta Fica: na súde mali stáť tí, ktorí atentátnika „vychovali“…

Prečítajte si tiež:

• Premiér spája Cintulu s opozíciou a médiami
• Súd potvrdil trest Jurajovi Cintulovi za atentát na premiéra